Úvod
Kronika obce Lúky, prepísaná Valérom Ježovicom, poskytuje cenný pohľad na život v obci v rôznych historických obdobiach. Zápisky kronikárov, ovplyvnené dobou a spoločenským vývojom, zachytávajú dôležité udalosti, zmeny a charakteristiky obce a jej obyvateľov. Tento článok sa opiera o prepis kroniky a ďalšie dostupné informácie, aby priblížil históriu Lúk od prvých zmienok po súčasnosť.
Poloha a charakteristika obce Lúky v minulosti
Obec Lúky sa nachádza v Púchovskej doline, na obidvoch stranách cesty medzi Púchovom a Moravou. V minulosti, ako uvádza kronika, bola dolina na Lúkach najužšia. Pozdĺž cesty stáli prevažne drevené domy, často bez komínov. Murované boli len významné budovy ako kostoly (rímskokatolícky a židovský), fara, školy (rímskokatolícka a evanjelická), notársky úrad, pošta, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa rozprestierali záhradky a polia, úrodnejšie na nížine, menej na kamenistých stráňach. Ulica bola úzka, čo bolo problematické vzhľadom na frekventovanú cestu.
Píla - dôležitý priemyselný podnik
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádzala schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, neskôr len 6-7. Píla mala svojho strojníka a spravoval ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate (pravdepodobne myslené po vzniku ČSR) menila píla majiteľov. Stavebné drevo sa predávalo aj do zahraničia, najmä do Nemecka.
Rímskokatolícky kostol - historický klenot
Kostol v Lúkach je najstarší v doline a jeden z najstarších v Trenčianskej župe a Nitrianskom biskupstve. Podľa ľudovej povesti sa ho pôvodne pokúšali stavať medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Až po porade neznámeho človeka, ktorý kázal zapriahnuť čierne voly do voza a nechať ich ísť voľne, sa našlo správne miesto pre kostol. Voly zastali na mieste dnešného kostola.
Podľa spisku k 700. výročiu chrámu (1228-1928) je kostol lúcky najstarší v okolí a jeden z najstarších na Slovensku. Kanonická vizitácia z roku 1829 potvrdila, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke na veži. Štruktúra a štýl stavby tiež svedčia o tom, že bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov. V roku 1612 bol kostol opravovaný a prestavaný. Ďalšia oprava prebehla v roku 1817.
Prečítajte si tiež: Pizza Prima: Ponuka a konkurencia
Pôvodný cintorín bol okolo kostola, až koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde pochovávali patrónov a farárov.
Fara a jej história
Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili kamennú faru. V roku 1882 bola fara prestavaná, zrušili bránu vedúcu cez stred budovy a spojili dve krajné časti novou izbou.
Počet veriacich sa v priebehu rokov menil. V roku 1829 bolo v Lúkach 620 veriacich, v Dolnej Dubkovej 11, vo Vydrnej 21, v Mestečku 8, v Záriečí 21 a v Zbore 7, spolu 688. V roku 1928 bol stav nasledovný: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici farára Jána Hudka vyhnali a zaujali faru a kostol. Tento stav trval len rok, kým sa katolíci kostola nezmocnili a farár Hudek sa nevrátil. Odvtedy je kostol katolícky. Lúcky kostol a faru mali v 16. a 17. storočí v moci evanjelici dlhší čas. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Peter Valter vynikal ako záhradník. Od roku 1917 bol farárom Anton Kompánek. Kým patrili Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou na Lúky, boli tu aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä v 16. a 17. storočí počas tureckých nájazdov.
Školstvo v Lúkach
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala v Lúkach katolícka škola od roku 1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku 1829 bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, ktorý bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Počet žiakov nebol veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí sú známi Pavol Ihriský, V. Šimko, Štefan Igaz, Anton Kumery a Ján Záhorský. Po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. V tridsiatych rokoch 20. storočia boli učiteľmi Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr.učiteľka.
Do roku 1929 bola škola jednotriedkou, hoci počet žiakov presahoval 100. V roku 1929 cirkevníci s pomocou subvencií postavili dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca 220 000 Kč. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V rokoch 1930-1938 školu navštevovali okrem detí z Lúk aj žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov sa v jednotlivých rokoch menil.
Prečítajte si tiež: Prima rezy: Recepty a inšpirácie
Okrem katolíckej školy bola v Lúkach aj evanjelická škola, ktorá vznikla v roku 1913. Od začiatku na nej učila Oľga Švehlová. Mala 64 žiakov, z ktorých polovica dochádzala z Dolnej Dubkovej. Budova školy bola postavená v roku 1913. Oľga Švehlová vyvíjala čulú kultúrnu činnosť.
Židovská komunita
V obci sa nachádzal aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Do tejto náboženskej obce patrili židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Kedysi to bolo asi 90 rodín, neskôr asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka, neskôr len jedného kantora.
Židia mali aj svoju školu, založenú asi v roku 1872. Bola trojtriedna s piatimi ročníkmi. Najprv sa vyučovalo len hebrejsky, neskôr v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali aj katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a nakoniec jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodili potom do miestnej rímskokatolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom bol ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.
Lúky mali tri cintoríny: rímskokatolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci svojich mŕtvych voľakedy pochovávali okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.
Vodstvo a pôda
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký, ale počas dažďov sa mení na dravú rieku. V potoku žijú raci, mrenice, jalce, slíže a iné ryby. Pri potoku stál valcový mlyn a píla. Donedávna stál aj druhý mlyn, ktorý bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bravčové na prírodno
Pôda v chotári pozostáva z piesku, hliny, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, menej na stráňach. V roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.
Obyvateľstvo a zamestnanie
V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bolo 139 domov a 555 obyvateľov. V roku 1930 bolo na Lúkach 198 domov a 783 obyvateľov. Z nich bolo 752 československej národnosti, 4 ruskej, 16 nemeckej, 8 židovskej a 3 cudzinci. Väčšina obyvateľov boli robotníci, roľníkov bolo málo. Robotníci chodievali na sezónne práce na majere, do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a inde. Po prevrate mnohí chodili do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do USA a Kanady. V posledných časoch pracovali pri stavbe hydrocentrály na Váhu pri Ladcoch, pri stavbe železnice Púchov - Horní Lideč a železnice Harmanec - Diviaky. Niektorí dochádzali do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovali hojne. Väčšina mlieka sa spracovala v družstevnej mliekárni. Zo živnostníkov tu bol kováč, pekár, obchodníci s miešaným tovarom, mäsiari, priekupci, hostince, krajčír, obuvníci, stolári a strojný zámočník.
Úrady a inštitúcie
Od roku 1937 bola v Lúkach železničná stanica. Obec patrila do púchovského okresu. V obci bola trojtriedna rímskokatolícka a jednotriedna evanjelická škola. Do meštianskej školy chodili žiaci do Púchova. Farský kostol bol v obci aj s farou. Občania evanjelického vyznania boli prifarení do Záriečia. Obyvatelia židovskí mali svojho kantora na Lúkach. Poštový úrad bol v mieste a listonoš nosieval poštu do Vydrnej.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosili zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Muži nosili tmavé súkenné nohavice, kapce, vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Kroj sa však postupne zanechával.
Hory a lesy
Lesov bolo viac ako pred 50 rokmi. V horách rástli listnaté a ihličnaté stromy. Hory patrili miestnemu urbáru a jednotlivcom. Hlavným produktom lesov bolo drevo. V lesoch sa rúbalo raz ročne (v zime). Rúbaniská sa znovu vysádzali hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracovalo na siahovicu alebo na laty a dosky. Mnoho škody lesom spôsobovalo zhrabávanie lístia a oblamovanie stromov. Vedľajšiu ťažbu lesa poskytovali huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny.