Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá tým, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu statkov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rôzne skupiny ľudí. V rámci ekonómie rozlišujeme dva základné prístupy: pozitívnu a normatívnu ekonómiu. Tento článok sa zameriava na pozitívnu ekonómiu, jej charakteristiky, metódy a príklady z reálneho sveta.
Čo je pozitívna ekonómia?
Pozitívna ekonómia je prístup k štúdiu ekonomických javov, ktorý sa sústreďuje na objektívne fakty a skutočnosti. Jej cieľom je opisovať, vysvetľovať a predpovedať ekonomické udalosti a správanie bez hodnotiaceho postoja. Pozitívna ekonómia sa zameriava na popisnú analýzu ekonomických procesov a skúma otázky "čo je" a "ako to funguje". Snaží sa odpovedať na otázku, aký je ekonomický život a realita. Na rozdiel od normatívnej ekonómie, ktorá sa zaoberá hodnotením a hodnotovými súdmi a skúma otázky "čo by malo byť" a "ako by sme mali konať" v ekonomike.
Metódy a nástroje pozitívnej ekonómie
Pozitívna ekonómia využíva metódy a nástroje z rôznych disciplín, ako sú matematika, štatistika, ekonometria, teória hier, psychológia a sociológia. Často sa opiera o pozorovateľné údaje a empirické štúdie. Kvantitatívne metódy, ako ekonometria a štatistická analýza, sa používajú na overenie hypotéz a tvorbu ekonomických modelov.
Príklady pozitívnej ekonómie
- Vplyv zvýšenia úrokových sadzieb na infláciu: Pozitívna ekonómia sa snaží zistiť, ako zvýšenie úrokových sadzieb ovplyvňuje infláciu. Analýza by sa zamerala na zber dát o úrokových sadzbách a inflácii, a následne by sa pomocou ekonometrických metód skúmala korelácia a kauzalita medzi týmito premennými.
- Zmena spotreby pri raste príjmu: Pozitívna ekonómia skúma, ako sa mení spotreba tovarov a služieb, keď rastie príjem domácností. Empirické štúdie by mohli analyzovať dáta o príjmoch a výdavkoch domácností, aby sa zistilo, ktoré tovary a služby sú najviac ovplyvnené zmenami v príjme.
- Vzťah medzi nezamestnanosťou a HDP: Pozitívna ekonómia sa zaoberá skúmaním vzťahu medzi nezamestnanosťou a hrubým domácim produktom (HDP). Analýza by sa zamerala na zber dát o nezamestnanosti a HDP v rôznych krajinách a obdobiach, a následne by sa pomocou štatistických metód skúmala korelácia a kauzalita medzi týmito premennými.
- Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na nezamestnanosť: Pozitívna ekonómia sa snaží zistiť, aký vplyv má zvýšenie minimálnej mzdy na nezamestnanosť. Analýza by sa zamerala na zber dát o minimálnej mzde a nezamestnanosti v rôznych regiónoch a obdobiach, a následne by sa pomocou ekonometrických metód skúmala korelácia a kauzalita medzi týmito premennými.
- Zmena dopytu po tovare v reakcii na zmenu ceny: Pozitívna ekonómia skúma, ako sa mení dopyt po tovare, keď sa zmení jeho cena. Empirické štúdie by mohli analyzovať dáta o cenách a množstvách predaných tovarov, aby sa zistilo, ako elasticky reaguje dopyt na zmeny v cene.
Aplikácie pozitívnej ekonómie
Poznatky z pozitívnej ekonómie môže spoločnosť využívať na formovanie politík a rozhodnutí založených na empirických dôkazoch. Napríklad, vláda môže použiť analýzy pozitívnej ekonómie na posúdenie vplyvu rôznych politických opatrení na ekonomiku.
Príklad: Hotellingov model a diferenciácia produktu
Harold Hotelling (1929) publikoval slávny článok, ktorý ilustruje princípy pozitívnej ekonómie. Predstavme si dvoch predajcov zmrzliny, Jána Ľavého a Jozefa Pravého, ktorí chcú umiestniť svoje stánky na pláži plnej ľudí. Ľudia si kúpia zmrzlinu od toho, koho stánok je k nim najbližšie. Ak Ján umiestni svoj stánok do ľavého rohu pláže a Jozef do pravého, každý má 50% podiel na trhu.
Prečítajte si tiež: Príklady dynamického a statického opisu
Hotellingov model ukazuje, že obaja predajcovia budú mať tendenciu posúvať svoje stánky smerom do stredu pláže. Ak Ján posunie svoj stánok o kúsok smerom do stredu, získa viac zákazníkov. Jozef urobí to isté, aby získal zákazníkov späť. Nakoniec sa obaja ocitnú v strede pláže, kde majú opäť 50% podiel. Tento stav je rovnovážny, pretože ani jeden z predajcov nechce svoj stánok posunúť inde, pretože by stratil podiel na trhu.
D’Aspremont et al. (1979) neskôr poukázali na to, že cenová konkurencia a produktová diferenciácia nie sú oddelené. Ak obaja predajcovia predávajú v strede pláže a Jozef zníži cenu zmrzliny, získa 100% podiel na trhu. Ján bude musieť tiež znížiť cenu, a ak sú náklady na výrobu zmrzliny u oboch rovnaké, budú predávať za cenu, ktorá sa rovná ich nákladom a ich zisk bude nula.
V skutočnosti však predajcovia nechcú mať nulový zisk. Uvedomujú si, že ľudia na pláži nebudú chcieť ísť na druhú stranu pláže len preto, že zmrzlina je o korunu lacnejšia. Preto sa predajcovia budú snažiť od seba vzdialiť, aby získali väčší zisk. Produktová diferenciácia sa stáva zdrojom zisku, čo je opačný výsledok, ku ktorému dospel Hotelling.
Tento príklad ukazuje, ako pozitívna ekonómia môže pomôcť vysvetliť správanie firiem na trhu.
Racionálny spotrebiteľ a užitočnosť
Individuálny spotrebiteľ sa na trhu správa podľa svojich potrieb a možností. Rozhoduje sa pre niektorú z možných alternatív spotrebiteľskej stratégie, t.j. pre jednu z možných kombinácií nákupov rôznych statkov, aby jeho potreby boli uspokojené. Tieto rozhodovania sú ovplyvňované faktormi, ako sú cena, príjem spotrebiteľa, preferencie a užitočnosť, pričom význam a poradie jednotlivých faktorov sú pre každého spotrebiteľa iné.
Prečítajte si tiež: Všetko o opisnom postupe s receptom
Každá spotrebiteľská stratégia má pre spotrebiteľa určitú užitočnosť. Spotrebiteľ sa rozhoduje pri danom príjmovom obmedzení spravidla pre tie statky a služby, ktoré mu prinášajú najvyššiu užitočnosť. Užitočnosť jednoducho označuje uspokojenie. Označuje teda subjektívny pocit uspokojenia, ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou určitého tovaru alebo služby.
Užitočnosť je vedecká konštrukcia, ktorú ekonómovia používajú na poznávanie toho, ako racionálne spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje medzi tovary, ktoré im prinášajú uspokojenie. Žiaden tovar nie je užitočný sám o sebe, musí byť užitočný pre niekoho konkrétneho, musí nájsť svojho spotrebiteľa, ktorý si ho kúpi.
Úžitok vyjadruje veľkosť uspokojenia potreby spotrebiteľa v závislosti od množstva spotrebovaného statku. Cieľom spotrebiteľa je vybrať si také množstvo statkov, a takú ich kombináciu, aby mu pri jeho možnostiach prinášali najvyšší úžitok. Na meranie úžitku existujú rôzne názory - kardinalistická a ordinalistická verzia teórie užitočnosti.
Kardinálna verzia teórie užitočnosti
Podľa nej je spotrebiteľ schopný merať absolútnu veľkosť užitočnosti a teda aj porovnávať veľkosť užitočnosti rôznych statkov. Základom je teória hraničného úžitku a v nej dva Gossenové zákony:
- Prvý hovorí o klesajúcom úžitku pri skúmaní uspokojení potrieb.
- Druhý hovorí o rovnomernom uspokojovaní potrieb.
Z prvého Gossenovho zákona dostávame znalosť o celkovej užitočnosti Ux a o hraničnej užitočnosti Mux = dUx/dx. Podľa druhého Gossenovho zákona spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť vtedy, ak rozdelí svoj dôchodok medzi rozličné úžitkové hodnoty tak, že dosiahne to isté uspokojenie z poslednej peňažnej jednotky vydanej na každý tovar.
Prečítajte si tiež: Tradičné slovenské recepty
Mum = MU1/P1 = MU2/P2
Ordinálna verzia teórie užitočnosti
Je založená na kritike merateľnosti užitočnosti. Dôležité je vedieť, ktoré kombinácie úžitkových hodnôt preferuje pred inými a ktoré sú pre spotrebiteľa ľahostajné. Limitujúcim činiteľom celkovej spotreby spotrebiteľa je jeho dôchodok a ceny tovarov. Podľa tejto verzie spotrebiteľ nevie určiť veľkosť užitočnosti, ale je schopný vyjadriť, čo má pre neho väčšiu užitočnosť. Tvrdenie, že situácii A sa dáva prednosť pred situáciou B nevyžaduje, aby sme vedeli, o koľko sa A uprednostňuje pred B. Užitočnosť teda nie je priamo merateľná veličina. Pri hodnotení užitočnosti sa vychádza z preferencií spotrebiteľa.
Aparátom riešenia problému spotrebiteľského výberu je indiferenčná analýza, ktorá umožňuje určiť, ako má spotrebiteľ usporiadať svoje nákupy vzhľadom na ceny a jeho dôchodok. Z ordinálnej teórie užitočnosti vyplýva, že spotrebiteľ je schopný zoradiť kombinácie statkov pre neho viac alebo menej užitočné, a tým stanoviť poradie preferencií. Bude teda preferovať kombinácie pre neho viac užitočné, a to znamená kombinácie s väčším množstvom statkov. Odvodene môžeme povedať, že spotrebiteľ preferuje tú alternatívu, o ktorej predpokladá, že mu prinesie väčšie uspokojenie. Matematicky môžeme vyjadriť, že úžitok U je funkciou množstva spotrebovávaných statkov X, Y, teda:
U = f (X, Y)
Berieme do úvahy, že statky X, Y sa môžu vzájomne nahrádzať alebo dopĺňať (napr. zemiaky - ryža, káva - cukor).
Preferencie spotrebiteľa
Preferencie spotrebiteľa sú formované konvenciami, zvykmi, tradíciou a spoločenskými postojmi.
Celková užitočnosť
Celková užitočnosť vyjadruje celkové uspokojenie potrieb. Závisí od množstva spotrebúvaných statkov, od ich kvality a miery, akou sú schopné potreby spotrebiteľa uspokojovať. S rastom množstva spotrebovaného statku rastie celková užitočnosť tohto statku dovtedy, kým sa spotrebiteľova potreba nenasýti.
Hraničná užitočnosť
Spotrebovanie prvej jednotky nejakého statku nám zabezpečí určitú úroveň užitočnosti. Ak spotrebujeme druhú jednotku, naša celková užitočnosť sa zvýši, pretože druhá jednotka tovaru nám poskytne dodatočnú alebo hraničnú užitočnosť. Napríklad, keď zjeme o jeden kornútok zmrzliny viac, zvýši sa náš psychický pocit užitočnosti, a toto zvýšenie sa nazýva hraničná užitočnosť. Hraničná užitočnosť závisí od významu a intenzity potreby, ak sú naše potreby naliehavé, potom každá jednotka tovaru prinesie pomerne veľkú užitočnosť. Hraničnú užitočnosť môžeme vyjadriť ako:
MU = ΔTU / ΔX
kde:
- TU - celková užitočnosť
- X - množstvo statku
Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti
Tento zákon sa nazýva aj „prvý Gossenov zákon“ podľa svojho autora Hermanna Heinricha Gossena a vyjadruje, že množstvo dodatočnej alebo hraničnej užitočnosti klesá, keď človek spotrebúva čoraz väčšie množstvo určitého statku. Postupné nasycovanie potreby určitého statku vedie k postupnému znižovaniu prírastku jeho úžitku. S rastom množstva spotrebovávaných statkov ich hraničná užitočnosť klesá. Čím viac statkov spotrebúvame, tým pomalšie bude rásť naša celková užitočnosť. Napr. pri skonzumovaní tretej zmrzliny je náš úžitok nižší ako pri skonzumovaní prvej zmrzliny. Najväčší prírastok uspokojenia potrieb prináša prvá spotrebovaná jednotka statku. Každá nasledujúca jednotka statku má pre spotrebiteľa menší význam.
Zákon vyrovnávania hraničných úžitkov
Tento zákon sa nazýva aj „druhý Gossenov zákon“ a hovorí, že spotrebiteľ okrem svojich potrieb musí rešpektovať aj svoje dôchodkové možnosti. Z toho vyplýva, že racionálny spotrebiteľ rozdeľuje svoje peňažné prostriedky na také množstvo statkov, resp. na takú ich kombináciu, aby získal najväčší úžitok. Spotrebiteľ dosiahne najväčší úžitok vtedy, ak rozdelí svoje príjmy na nákup statkov tak, aby z každej poslednej koruny, vydanej na každý jednotlivý statok, dosiahol rovnaké uspokojenie.
Rovnováha spotrebiteľa
Spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť vtedy, keď pomer medzi hraničnými užitočnosťami statkov získaných za svoj príjem sa rovná pomeru cien týchto statkov. Z uvedenej definície možno potom sformulovať základnú podmienku rovnováhy spotrebiteľa nasledujúcim spôsobom:
MU1 / P1 = MU2 / P2 = MU3 / P3 = …. = MUn / Pn
kde:
- MU1 - hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej jednotky statku 1
- P1 - cena statku 1
Podmienkou rovnováhy spotrebiteľa je teda rovnosť hraničných užitočností všetkých spotrebovaných statkov vo vzťahu k ich cenám.
Rovnováha spotrebiteľa nastáva v dotykovom bode indiferenčnej krivky a dôchodkovej krivky - v bode E. Spotrebiteľské optimum - max. úžitok pri danom dôchodku a cenách tovarov sa dosiahne vtedy, keď sa dôchodková krivka dotýka krivky indiferencie. Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode K nad líniou dôchodku, spotrebúval by viac, ako mu jeho obmedzený dôchodok dovolí a musel by si na tieto statky požičiavať. Bod L, ležiaci na indiferenčnej krivke pod bodom rovnováhy, vyjadruje situáciu, keď spotrebiteľ nevyužíva celý svoj dôchodok na spotrebu a nemaximalizuje svoju užitočnosť v príslušnom období. Dosahuje úspory, ktoré môže v budúcnosti použiť istým spôsobom.
Rovnováha spotrebiteľa v bode E závisí od:
- výšky dôchodku spotrebiteľa,
- cien statkov a služieb.
Indiferenčná analýza
Táto analýza vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať, posúdiť a určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie. Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov (ordinálny prístup). Spotrebiteľ je schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho užitočnejšia, resp. ktorá je menej užitočná, alebo mu prináša rovnakú užitočnosť. Kombinácie, ktoré prinášajú spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť, ležia na tzv. indiferenčnej krivke. Krivka indiferencie ukazuje kombináciu množstva tovarov x a y, pri ktorých dosahuje rovnakú užitočnosť. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, leží nad krivkou (napr. bod R). A naopak, ak niektorá kombinácia prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi, leží pod znázornenou krivkou (bod S). Každá kombinácia leží na niektorej indiferenčnej krivke. Sieť indiferenčných kriviek sa nazýva indiferenčná mapa. Indiferenčné krivky sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú. Poradie preferencií u jednotlivých spotrebiteľov je často veľmi rozdielne. Je to dané tým, že usporiadanie preferencií u spotrebiteľa je založené na rôznych faktoroch (biologické, psychologické, kultúrne, spoločenské a iné). Indiferenčná krivka má negatívny sklon vo všetkých bodoch, je teda klesajúca. Každá spotrebná stratégia (kombinácia statkov) sa nachádza na indiferenčnej krivke. Indiferenčná krivka je konvexná vzhľadom na začiatok. Čím menej má spotrebiteľ statku X ku statku Y, tým viac je ochotný obetovať statok Y, aby získal dodatočnú jednotku statku X.
Substitučný efekt
Substitučný efekt znamená, že sa oplatí substituovať tovar, ktorého cena sa zvýšila (napr. čaj), inými tovarmi, aby človek dosiahol určitú životnú úroveň lacnejšie. Napr. keď sa čaj stane drahším prostriedkom povzbudenia organizmu v porovnaní s minulosťou, bude sa kupovať menej čaju a viac kávy alebo kakaa. Ak znížime spotrebu statku X, rastie jeho hraničná užitočnosť, pretože sa stáva vzácnejším. Aby sme neznížili, resp. udržali celkovú užitočnosť, musíme zvýšiť spotrebu statku Y, ktorý sa tým stáva hojnejším a jeho hraničná užitočnosť klesá. Hovoríme, že nastáva substitúcia statku X statkom Y. Zmena spotreby jedného statku vyvolá zmenu spotreby druhého statku opačným smerom, t.j. zvýšenie spotreby statku X vyvolá zníženie spotreby statku Y. Sklon krivky indiferencie predstavuje hraničnú mieru substitúcie - ide o pomer, v ktorom je možné nahrádzať jeden statok druhým, pričom sa celkový úžitok nemení.
Dôchodkový efekt
Spotreba tovaru je okrem ceny ovplyvnená aj vývojom príjmov (dôchodkov). Dôchodkový efekt znamená, že keď rastie cena, náš reálny dôchodok klesá a pravdepodobne kúpime menej tovarov. Ak je náš peňažný dôchodok fixný a sme nútení kupovať tovar za vyššie ceny, je to rovnaké, ako by došlo k poklesu nášho reálneho dôchodku alebo kúpnej sily. Vychádzali sme z predpokladu, že dva statky X a Y majú pozitívny smer preferencie, teda ich užitočnosť sa zvyšuje s ich väčším množstvom. Tieto statky sa označujú ako statky s pozitívnou preferenciou. Okrem týchto statkov, môžeme objaviť aj statky nežiadúce, čiže s negatívnou preferenciou, čo znamená, že spotrebiteľ preferuje menšie množstvo pred väčším a existujú aj iné druhy statkov.
Príklad týchto druhov statkov:
- Dokonale komplementárne statky - ide o statky, ktoré sa nedajú jeden bez druhého použiť. Spotrebiteľ zvýši užitočnosť tak, že spotrebuje viac obidvoch statkov v rovnakom pomere. Napr. ľavá a pravá topánka.
- Neutrálne statky - ide o statky, ktoré nemajú vplyv na užitočnosť spotrebiteľa.
Ekonómia, ekonomika, typy ekonomík
Štúdium ekonómie je dôležité pre každého, pretože denno-denne musíme rozhodovať o mnohých problémoch, ktoré majú ekonomický charakter. Správne rozhodnutia vyžadujú dostatočné ekonomické vzdelanie.
Pojem ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia (oikos - dom, hospodárstvo, nomos - zákon). Voľne ho môžeme preložiť ako vedenie domácností, hospodárstva. Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne (obmedzené) zdroje na výrobu statkov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.
Mikroekonómia a makroekonómia
Ekonómiu delíme na:
- Mikroekonómiu - skúma správanie jednotlivých podnikov, domácností a i. Všíma si napríklad rozhodovanie podnikov o tom, čo budú vyrábať, akú stanovia cenu na svoje výrobky, rozhodovania spotrebiteľov, aké výrobky na trhu kúpia, v akom množstve, za akú cenu a pod. Skúma správanie jednotlivých podnikov a domácností, ktoré sú navzájom prepojené.
- Makroekonómiu - skúma celú ekonomiku - celé národné hospodárstvo (NH). Všíma si napríklad celkovú nezamestnanosť v krajine, celkový dosiahnutý výkon v krajine, celkový vývoz a dovoz tovarov a pod.
Pozitívna a normatívna ekonómia
Podľa 3 základných otázok ekonómiu delíme na:
- Pozitívnu - sa usiluje opisovať a charakterizovať ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života. Analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je. Pozitívna ekonómia sa usiluje odpovedať na otázku, aký je ekonomický život a realita (nezamestnanosť v NH je 18,6%).
- Normatívnu - sa usiluje vysvetliť, aká by mala byť ekonomická realita, ako by mal fungovať ekonomický systém. Obsahuje etické a hodnotové súdy, o ktorých možno diskutovať, ale nemožno ich dokázať faktickými údajmi (zníženie nezamestnanosti by sa mohlo riešiť pomocou verejnoprospešných prác).
Ekonomika
Ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov. Ekonomika má viaceré významy:
- Ekonomika ako územie - ekonomika domácností, ekonomika podniku, ekonomika krajiny.
- Ekonomika ako činnosť - zásobovanie, výroba, predaj…
Typy ekonomík
- Tradičná - založená na zvykoch a tradíciách (africké kmene, v prvotnopospolnej spoločnosti).
- Príkazová - riadenie centrálne, rozhoduje štát, štátne vlastníctvo, centrálne plánovanie, nedostatok tovarov, tvorba cien z centra.
- Trhová - základom je trh a jeho mechanizmus, súkromné vlastníctvo, trhový mechanizmus, voľná tvorba cien a konkurencia.
- Zmiešaná - rozhoduje trh aj štát - trhový mechanizmus, štátne zásahy.