Básnická tvorba je zrkadlom spoločnosti, odráža jej túžby, obavy a hľadanie zmyslu. Recenzia básnických zbierok nám umožňuje nahliadnuť do rôznych pohľadov na svet a na to, ako sa v ňom človek snaží nájsť svoje miesto. Táto recenzia sa zameriava na rôzne básnické zbierky, ktoré spája hľadanie duchovného rozmeru, kultúrnej pamäte a súradníc vlastnej existencie v súčasnom svete.
Kozmopolitné s metafyzicky kozmickým
Ako možno spojiť kozmopolitné s metafyzicky kozmickým? Básnická kniha Mimochodom sa pokúša priblížiť vedomie moderného Európana, ktorý hľadá duchovný rozmer a živú kultúrnu pamäť civilizácie, ktorej hrozí technokratický redukcionizmus. Stratený kontinent sa blíži priamo k nám.
Atlantis, Atlantída, ktorú sme tak dlho hľadali, sa vynára. Hory povoľujú, vynára sa jazero a obloha akomodrý úžas. Akýsi hlas hovorí: choď jej oproti, skús sa zabývať, potlač tie ťažké dvere. Víta nás vírenie prachu, pavučín, svetelná bielizeň. Aj tak však vchádzame, aj tak si tam líhame. Tradičné spojenia povoľujú, dvíha sa nevídaný príliv, nad nami tmavé vrásnenia. Pridlho ideme, zem pod nohami trápime. Nezastali sme náhodou? Pozeráme hore na zblúdilé hviezdy, chceme ich spočítať, chceme ich pritiahnuť. Ďaleko za nimi, sa jemne mihajú vzdialené civilizácie, čakajú, kým sa k nim vrátime v lístí, so sľubom v očiach. Svet je znova bezpečný, otvorte.
Šport ako nezmyselná aktivita
Básnická zbierka Šport vykresľuje túto ľudskú kratochvíľu s mnohými súvislosťami, no hlavne s ďalekosiahlymi dôsledkami, ako v podstate nezmyselnú aktivitu. Zefektívňujeme svoje činnosti, aby nám zostal čas na šport - a ten realizujeme, trénujeme a cvičíme, aby sme dokázali ešte viac zefektívňovať všetky ostatné aktivity. Čitateľský zážitok plynutia a éterickosti vyvoláva i stále prítomný motív dychu, dýchania, ale aj dusenia sa, ktoré spája šport a rozprávanie, resp.
Mémpunkové básne v próze
Debut Memfer ponúka doposiaľ nevídaný typ na pomedzí poézie a prózy, akési mémpunkové básne v próze. Estetické chvenie sa objavuje v zlomoch, montážnych prechodoch, rýchlych obrazových premenách. na konci chodby je snáď motýľ. na začiatku nie je nič, kukla ktorá visí medzi tým je Room Of Tribal Reassembling. fokusuješ oči do ohnísk. v pahrebe tlie obelisk, lemovaný klingonskými znakmi. blúzniš, kriesiš sny, na chrbte cítiac pohľady ostatných. rozhodnutý, vsunieš si tvár do masky, pripravený vstúpiť do kukly. čokoľvek sa stane vo vnútri zostane zas iba vo vnútri. čakáš, trpezlivo, hodiny a dni.
Prečítajte si tiež: Učíme sa o dennom režime
Intímne otázky fínskej poetky
Výberom z básní Priezračná červená (Läpinäkyvä punainen) fínska poetka Anni Sumari predostiera tie najzákladnejšie otázky a robí to nesmierne intímne, akoby svojmu čitateľovi písala osobný list. Ojedinelý etický imperatív sofistikovaným spôsobom aktualizuje mýtické večné témy. Pred vašimi očami sa odohrá stvorenie príbehu z vody. Zdržanlivý, no priamy hlas vás bez ornamentalizmu a verbalizovania prenesie do morskej krajiny splývajúcich tvarov.
Súhra predmetnosti a silových polí
Už názov tretej Solotrukovej knihy napovedá, že predmetom básnikovho výskumu sa tentoraz stáva súhra predmetnosti a silových polí. Hoci je tento cyklus desiatich skladieb snahou o spájanie, gravitačné usúvsťažnenie napohľad odťažitých súvislostí do polyfónneho efektu, autor zároveň venuje samostatnú tvorivú pozornosť každému detailu. Nepoúča, pozoruje, depersonalizujúco „splýva s prostredím", necháva, aby sa prejavilo svojou prirodzenou nosnosťou.
Archetypálne vzťahy v ľudskom vedomí
V básnickej knihe Biele rukopisy Mila Haugová potvrdzuje svoj dlhoročný sústredený záujem o archetypálne vzťahy v ľudskom vedomí, postihujúce svet v jeho základných významoch. Autorka sa sústreďuje na presnosť pomenovania a jeho včlenenie do tvaru básne. Jej básnická výpoveď, vybudovaná na opozičných významových paralelách smeruje k mnohovýznamovosti.
Moderný súčasný výraz slovenskej poézie
Štvrtá zbierka Martina Solotruka je zaujímavým krokom na ceste za moderným súčasným výrazom slovenskej poézie.
Svet plný rozporov v poľskej poézii
Tomasz Różycki patrí do poľskej generácie 70-tych rokov, o ktorej sa ako o skupine hovorí len v posledných rokoch. Jednotlivých autorov spája irónia, ktorá si je vedomá sama seba, „ľahká", nenápadná a vážna, ako aj spôsob vyjadrenia - vyjadrujú sa priamo a nekomplikovane, bez ilúzií minulých básnických pokolení. Różycki zobrazuje svet plný rozporov. Jemné metafyzické rozjímania nad každodennosťou a bizarné obrazy sa spájajú do farebnej mozaiky. Ten môj syn hovorí pravdu, a nepodobá sa to ničomu, čo som doteraz počul, čo hovorili v televízii, čo hovoria vo Varšave a čo syčia v novinách. Týmto spôsobom jestvuje svet, pretože všetko, čo sa v ňom deje, deje sa len dieťaťu, nič viac nemáme okrem vlastného detstva - zvyšné veci to je len noc a deň, deň a noc, adresy, koľajnice telefóny a postele. Za oknom je jar, môj syn sa učí rozprávať, opakuje výrazy úplne nevýrazne, neskôr z nich vzniknú zošity a slovníky, celá mytológia, a hoci opakuje po mne, nepodobá sa to žiadnemu jazyku.
Prečítajte si tiež: Prezentácia: Ovocie a zelenina
Básnický egocentrizmus a impulzívna imaginácia
Autorka básnickou knihou Ľubľana potvrdila a prehĺbila svoj „básnický egocentrizmus" a v jeho rámci špecifický druh nepredvídateľnej, impulzívnej imaginácie. Tá pôsobí prekvapujúco ucelene vďaka autorkinej ukotvenosti v intelektuálno-kultúrnom diskurze. Svet „malých skutočností", posunkov a dejov spája poetka so svetom „veľkých mien" a abstraktných pojmov často jediným neuveriteľným gestom, a to buď pomocou montáže alebo básnického obrazu. Domy stoja na piesku, sú vysušené a spálené. Beduína neprilákajú kovy, mramor, ani sklo. Bystrosť ho privolá. Žblnkotavá a svieža. V tichej záhrade si odmotáva hlavu a rozpráva o kvetinách z dávnych krajín. O ženách, čo neupadli do zabudnutia generácií. Bez predsudkov ukazuje ich napredovanie a svoju tvár.
Stretávanie nespojiteľných svetov s Monikou Rinck
Básne Moniky Rinck pôsobia naratívne, tematicky pestro a ich humor vyplýva z obradnej samozrejmosti s akou sa v nich stretajú inak nespojité svety. Motívy, ktoré si vyberá, sú niekedy veľmi neobvyklé až exkluzívne, vymykajú sa tradičnému ponímaniu „poetického". Nahromadením asociácií tesne vedľa seba vytvára akýsi prudký vírivý pohyb, ktorý čitateľa strháva do poetickej hĺbky. Monika Rinck písanie básní nazýva „rytmickou slávnosťou" a prirovnáva ho k stavbe hniezda. Vo vydarených veršoch sa tak rovnakou mierou spája ochrana, dvorenie a zvádzanie. vo všetkých fázach riasenia hniezdia trsy, stlačené balíčky, nahusto, natesno a nemo, chúli sa v pukoch nutkanie k tučným omámeným stredom, purpurovým a/alebo bielym, sklonené kvety bývajú chrbtom k sebe na rastlinných stonkách a kvitnú si doguľata. keď začalo pršať, pri steblevo veľkej ruke držala som ťažkú hlavu a vyháňala detstvo do vlhkého povetria, ostré výkriky, chcenie, svätodušné vábenie, ktoré sa stalo vášňou. rozmanité túžby sa vynárali a znova mizli.
Hľadanie súradníc bytia
Tá človeka nútia znovu hľadať súradnice svojho bytia. Autor uprednostňuje rytmus a melodiku, aby tak zvýraznil rečnícke (litanické či mantrické) gesto. Miestami sa objavuje inšpirácia Ch. Bukowským a L. Ferlinghettim. Písanie sa pohybuje na pomedzí lyriky a epiky a drobnokresbou mapuje intímny svet hrdinky. Moment hľadania vlastných súradníc v odcudzenom svete preniká téma času a časovosti. Obrazy premien, keď sa lyrická hrdinka stáva (partnerkou, matkou, sama sebou), sú zachytené prostredníctvom fragmentov príbehov. Leto neodchádza, zostáva ako zápal na vydýchaných cestách, teplý kameň, ani stopy po krokoch (a predsa vlhký vzduch); rany sa nehoja, rovnaký pohyb každé popoludnie - rukou si z očí zotrieť prach a olej z rozohriatych kolies. Ani nie návrat: trvanie v štrbinách - mesto si nepamätá, nechceš si ani ty: stŕpnuté chodidlá, popraskané ruky, prečo si nepriznať - úžina, pasáž, spoza rohu sa namiesto (inej) spomienky vynorí ulica. Ďalšia.
Fenomén mesta ako premietacej plochy
Tretia básnická kniha Kataríny Kucbelovej Malé veľké mesto zobrazuje fenomén mesta ako premietacej plochy kolektívneho prežívania súčasného stavu sveta. Autorku zaujíma spôsob a miera situovanosti človeka v súčasnej civilizácii, jeho ašpirácie a neschopnosť zasiahnuť alebo sa prispôsobiť jej chodu, ako aj vplyv architektonických výdobytkov postindustriálnej spoločnosti na jednotlivca.
Básne z pozostalosti Anny Sneginy
Zväzok Básne z pozostalosti je výberom z básní, ktoré Anna Snegina napísala sčasti počas svojho života na Slovensku, sčasti po odchode do Ruska. Dobu a miesto vzniku väčšiny básní však možno, vzhľadom na nejasné biografické osudy autorky, určiť iba veľmi problematicky. Autor svoje básnické texty komponuje ako koncentrované vizuálne obrazy, často inšpirované výtvarným umením. Mnohé básne sú bezprostredne prepojené s vizuálnym svetom - filmom, fotografiou, sochou, maľbou - usilujú sa o priestorovosť.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať jogurt pre deti
Intermediálny aspekt poézie
Debutová zbierka Veroniky Šramatyovej je jednou z iniciačných kníh edície básnici-výtvarníci, ktorej ambíciou je podporiť intermediálny aspekt poézie, ale aj žáner ilustrovanej básnickej zbierky. V centre pozornosti stojí nie celkom bezproblémová komunikácia, zobrazovaná v nástojčivých pokusoch o lyrické zdieľanie. Ľudské rozpoloženie sa však v toku každodennosti a jej ďalekosiahlych detailov neustále mení.
Civilný výraz a buddhistické narážky
Básnik, prozaik, literárny vedec a translatológ Braňo Hochel prichádza s piatou básnickou zbierkou. Širšie rozvíja civilný výraz, prítomný v predchádzajúcej tvorbe. No v básnickej zbierke Mr Perplex a jeho žiaci sa od civilizačnej a historickej zasadenosti do istej miery abstrahuje. Modelovosť týchto textov spočíva v aluzívnych narážkach na buddhistických majstrov a ich žiakov, ktorí v záujme osvietenia musia občas podstupovať nielen psychické odriekanie, ale aj fyzické tresty. Odkaz na Zen nie je len výrazom zrelého zistenia, že zo všetkého najdôležitejšia je schopnosť zachovať si pokoj, ale zároveň aj zvláštnym spôsobom aktualizovania problematiky prirodzenej inteligencie, logického vyvodzovania a vzdelávania, resp. ich hodnoty v súčasnom svete. Mr Perplex sa bez slova vybral na výstavu kvetov, mačiek, psov. Domovov je menej, lebo človek je schopný vybudovať len jeden. Pokúša sa určiť parametre „inakosti", otvára priestor pre problematiku rodovej neutrality. Uprostred súčasného sveta hľadá lyrický subjekt priestor pre psyché, telo zároveň odkrýva, aj zahaľuje - medzi subjektom a telom, je vzťah totožnosti i odlišnosti. Odkazuje aj na Narcisa skloneného nad vodou. „Neľudské" súčasnej reality spája s obrazmi dôverného, krehkého a intímneho, ale aj so zložitými textovými štruktúrami, postmodernými parafrázami, vplyvmi orientálnej filozofie či hermetických vied. V jeho poetických textoch sa objavujú varovné signály, reflektujúce morálny aspekt aktuálnej ľudskej existencie, ale aj formálne ozvláštnenia, ako segmentovanie či až fragmentarizácia jednoliateho prúdu lyrickej výpovede na viacero línií. (Taktiež pozri: Tichá ruka. Teraz mám celkom mokré modré vlasy nakrátko pristrihnuté podľa rovnej trasy metra. A cez víkendy vytrvalo jazdím od brehu jazera do stredu mesta, kde horúci vzduch stojí ako múr. Zo stredu mesta rovno na breh. Jagavý delfín sa blýska tesne v brázde môjho alabastrového chrbta. A prudký modrý dych vodou strmo preniká až po okraj jej mysle. Hľadaj a nenájdeš ma v týchto prázdnych dňoch.
Symbióza lyrických a dramatických prvkov
Vo svojom diele Margret Kreidl symbioticky fungujú lyrické a dramatické prvky. Niektoré jej one-woman-show zobrazujú jednoduché každodenné činnosti prostredníctvom strohých viet, minimalistického opisu. Básne mávajú erotický podtón, sú vystavané na slede impresií, často vo forme amorfných zrazením bez ohľadu na syntax. Poklesnuté žánre, najmä zošitovú červenú knižnicu spája s krimi, sentimentálnymi slaďákmi. Tradičný žáner „heimatrománu" premieňa na sériu alpských minikriminálok, americké sentimentálne novely sa odrážajú v stručných ženských životopisoch-portrétoch. Žiarivožltá ženská topánka. Fľakaté orchidey na vlhkých miestach. Vysoké húštiny papradia. Na brehu sa modro trblietajú vážky. Lesné jazero. Margaréta má veľké, úzko krojené, zelené morské oči. Horská bystrina pení. Margaréta a jej svetlé mokré vlasy. Tmavovlasý nevlastný brat. Na divej lúke stojí traslica. Urastený tmavovlasý nevlastný brat. Vzduch je studený a vlhký.
Hľadanie súvislostí medzi jazykom a skutočnosťou
Poetický hlas Krisztiny Tóth je subtílnou kombináciou silných vizuálnych prvkov, intelektuálnych reflexií a veľmi empatického, no často ironického dôrazu na scény, konflikty a postavy z každodenného sveta. Citlivý prístup k jazyku jej pomáha odhaľovať skryté či nepovšimnuté súvislosti vo vzťahu jazyka a skutočnosti.
Satanské básne a kultové romány
Agda B. Pain debutoval dnes už kultovou knihou satanských básní Kosť & Koža. Jeho prvý román Koniec sveta získal Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru 2008. V roku 2013 bol podľa jeho predlohy uvedený do kín film Babie leto.
Súkromné splývajúce s osudmi celej planéty
Zbierka jednak nadväzuje na dve predchádzajúce a zároveň posúva jej básnickú výpoveď k skoro absolútnej čistote vnímania, k perfektnému výberu témy (súkromné splývajúce s osudmi ostatných - a dovolím si povedať - celej planéty) a jazykových prostriedkov. Minulo sa. Zotrelo.
Ženské zlyhávanie ako dedičné prekliatie
Zbierka Jany Pácalovej Všetko o mojej matke predstavuje po jej debute Citová výchova jej druhú autorskú básnickú knihu. Od debutu, ktorý vyšiel v roku 2003, druhá kniha vznikala s výrazným časovým odstupom, čo je v kontexte mladej slovenskej poézie skôr vzácny jav. Zbierka prináša predovšetkým básne-reflexie zažitých okamihov. Od vlastného lyrického príbehu sa poetka pokúša presiahnuť k zovšeobecňujúcim postrehom a sugesciám večného kolobehu ženského zlyhávania, ktoré sa presúva z generáciu na generáciu ako dedičné prekliatie. Sústreďuje sa takmer výlučne na zobrazovanie jedinečného vnútorného prežívania lyrického subjektu, mikrosveta, no hľadá aj paralelné štruktúry, osudové príbuzenstvá. Takúto funkciu plní i alterego lyrického subjektu v podobe poetky Sylvie Plathovej, s jej tragickým osudom, špeciálne akcentovaným vo vzťahu k jej materstvu a ambivalentným pocitom matky-umelkyne. Pácalovej lyrický subjekt o svojom prežívaní vo viacerých zrkadliacich sa rovinách: môžeme tu čítať príbeh rodiaceho sa materstva, konfrontáciu z neho plynúcimi pocitmi so spomienkami a reflexiami vlastnej matky a parale…