Hľadáte miesto, kde si môžete vychutnať zdravé a chutné raňajky v príjemnom prostredí? Tento článok sa zameriava na raňajky s hviezdou v Prešove a zároveň vám predstaví reštauráciu Brunch Break v Košiciach, ktorá sa špecializuje na zdravé raňajky a obedy.
Brunch Break Košice: Oáza Zdravia v Historickom Centre
Pozývame Vás na zdravé a chutné raňajky v historickom centre Košíc do našej reštaurácie Brunch Break Košice. V ponuke nájdete aj polievku dňa + 1 hlavné jedlo pripravované výhradne z domácich a zdravých surovín. Nenechajte si ujsť ani náš ochutnávkový BRUNCH vo forme švédskych stolov každú sobotu od 9.00-13.00h.
Čerstvosť a Kvalita na Prvom Mieste
Prioritou našej reštaurácie Brunch Break je čerstvosť a kvalita. Všetky naše pripravované produkty sú zo zdravých surovín, bez pridávania konzervantov, zahusťovadiel a glutamánov. Špecializujeme sa na zdravé raňajky, polievky aj hlavné jedlá. V našej ponuke nájdete aj rôzne druhy smoothie nápojov z čerstvého ovocia, či domáce džemy, alebo domáce čili. Počas letných dní môžete využiť aj našu letnú terasu.
Polievky, ktoré Potešia Vaše Telo
U nás si môžete vychutnať polievky ako tekvicová, mrkovovo pomarančová, zemiakovo pórová, maslová tekvica-čili, hráškovo mattová a mnoho ďalších zdravých a chutných polievok.
Hlavné Jedlá Plné Chutí
Zaručene si pochutnáte aj na hlavnom jedlo ako sú napr. domáce lasagne, cous-cous so sušenými paradajkami, grilovanou zeleninou a tofu, restované zemiaky s baby špenátom a údeným lososom, zapečené špaldové palacinky s mortadelou cheddarom, podávané so šalátikom a bazalkovým dipom, špaldová caprese-prosciutto focaccia, pohánkové rizito so špargľou a cuketou, cícerové pyré s opečeným HALLOUM syrom a čili a mnoho iných kvalitne pripravovaných jedál.
Prečítajte si tiež: Trendy v donáške jedla
Sladká Bodka na Záver
Určite taktiež nepohŕdnete našimi dezertami, napr. špaldovo čokoládový koláčik, špaldovo-ovocný crumble, banánové lievance s jahodami.
Kurzy Varenia pre Zábavu a Inšpiráciu
Pripravujeme pre Vás nedeľné kurzy varenia formou zábavy.
Móda pre Každú Príležitosť: SUAY a Eliza & Ethan
Chcete zažiariť na plese, svadbe či rodinnej oslave? Potrebujete poradiť s výberom vhodných spoločenských šiat a doplnkov? Majiteľkou predajne SUAY je Petra Sliacka, ktorú môžete poznať ako modelku a 2. vicemiss v súťaži Miss Slovensko 2015. Už od malička mala veľký cit pre módu a neskôr ako modelka získala v tejto oblasti bohaté dlhoročné skúsenosti. Práve s týmito skúsenosťami sa chcela podeliť aj s ďalšími slečnami a dámami, inšpirovať ich a poradiť im, aby sa cítili krásne a sebavedomo. A tak vznikla myšlienka butiku, kde by si ženy mohli vybrať šaty na každú príležitosť.
Šaty na Každú Príležitosť
V predajni SUAY nájdete naozaj široký sortiment šiat rôznych farieb, strihov a štýlov. Na výber máte šaty od veľkosti 34 do veľkosti 50 za veľmi prijateľné ceny, a to už od 59 €. Či už hľadáte elegantné šaty na ples alebo skôr štýlovejšie šaty na svadbu vašej najlepšej kamarátky, vždy sa môžete spoľahnúť na SUAY. Vďaka tomu, že majiteľka predajne sa móde stále aktívne venuje, priebežne sleduje neustále meniace sa módne trendy, ktoré prináša aj do butiku. Každý mesiac môžete v predajni nájsť nové, starostlivo vyberané šaty podľa najnovších trendov a požiadaviek zákazníčok.
Zákazník na Prvom Mieste
Chystáte svadbu a potrebujete pre svoje družičky rovnaké modely šiat? V predajni SUAY vám radi výjdu v ústrety. Pri niektorých modeloch je možnosť objednať si väčší počet kusov v rôznych veľkostiach. V butiku na vás čakajú vždy usmiate a ochotné predavačky, ktoré sa vám budú naplno venovať. Radi vám poradia pri výbere šiat či doplnkov, ako sú napríklad originálne slovenské ručne robené náušnice, listové alebo clutch kabelky. Ak hľadáte ideálny darček pre vašu mamu, dcéru alebo najlepšiu kamarátku, SUAY vám ponúka aj možnosť zakúpenia darčekových poukážok.
Prečítajte si tiež: Odrody kŕmnych zemiakov Prešov
Nové Exkluzívne Šaty!
Suay má pre Vás, dámy, pripravenú veľkú novinku! V predajni môžete nájsť nové jedinečné šaty najznámejšej americkej značky Eliza & Ethan. Dajú sa uviazať až na 22 rôznych spôsobov, takže ich môžete prispôsobiť Vašim predstavám. Šaty sú dostupné v 26 farbách a sú v jednej veľkosti (sedia od čísla XS po XL). Dajú sa využiť na rôzne príležitosti, ako sú plesy, stužkové, oslavy a ideálne sú hlavne na svadby. Veď ktorá nevesta nesníva o dokonale zladenom tíme družičiek?
Pre veľký záujem na skúšanie týchto šiat je potrebné objednať sa na telefónnom čísle 0918/502 846. V predajni Suay sú k dispozícii na skúšanie všetky dostupné farby.
Somnia: Anglické Dobrodružstvo a Stretnutie s Marcusom
Celé moje anglické dobrodružstvo začalo v októbri 2004, kedy som išla do Londýna pracovať. V júni som skončila bakalárske štúdium cestovného ruchu v Prešove a takmer štyri mesiace som oddychovala po škole. Akurát som brigádovala v jednom hoteli v Tatrách ale to len dvadsať hodín mesačne. Do Anglicka ma zlanárila kamarátka Sandra, ktorá na tento job nastúpila štyri mesiace predomnou (po skončení jej štúdia sociálnej práce). Pochádzam z Popradu, kde som prežila celý svoj život (okrem vysokoškolských čias) a bolo ťažké odísť niekam do neznáma, ale riskla som to. Mám super rodičov a troch súrodencov - dvoch bratov a jednu sestru. Najstarší brat Gabriel je už ženatý a sestra Veronika zasnúbená. Oni sú dvojčatá. Bývali sme v Poprade pod Tatrami tak mojou vášňou bolo prirodzene lyžovanie. Bývala som v trojizbovom byte - na anglický počet dvojspálňovom byte čo mi dosť vadilo ale ako sa hovorí dobrých ľudí sa všade zmestí. Od malička som teda túžila po slobode, aj finančnej keďže v našom postkomunistickom štáte bolo skromne… V septembri som sa rozišla po troch rokoch s Dominikom - mojim bývalým priateľom, s ktorým sme začali chodiť tesne pred maturitou na gymnáziu. Chodil do vedľajšej triedy, no štyri roky sme sa obchádzali. V porovnaní s Marcusom bol Dominik veľký lajdák. Nezodovedný, príliš spoločenský, mali sme málo spoločných záujmov (odmietal chodiť na dovolenky - bol taký domased a ja cestovateľská duša…), o rodine a deťoch sa nechcel ani baviť, všetky peniaze čo mal rýchlo a nerozumne míňal. On po gymnáziu už neštudoval. Pracoval v jednej firme ako skladník. Mala som ho veľmi rada no uvedomovala som si, že s týmto chlapom asi život nestrávim. Koniec nášho vzťahu ukončila jeho nevera. Prezradila mi to jeho hlavná účastníčka - chcela sa mi ,,pochváliť“ a zároveň pomstiť. Najprv sa Dominik nechcel priznať, no fotky ho usvedčili. Stretával sa s ňou tri týždne. Po rozchode som zrazu nevedela čo robiť. Stále ma to ťahalo niekam von, mimo Slovenska, začať nový život, spoznať inú krajinu, zdokonaliť sa v angličtine. Tak, že by ma odporučila. Dlho som neváhala. O dva dni som už vybavovala prvé záležitosti ohľadom môjho odchodu. Do Londýna som prišla deviateho októbra (v sobotu) a v pondelok jedenásteho som už nastupovala. Prvý deň ma zacvičovala Sandra a potom išla robiť do care homu. Pracovala som na druhom poschodí, teda na oddelení predškolských hračiek. Mojou úlohou bolo obskakovať zákazníkov, prevažne bohatých. Na oddelení nás bolo sedem, plus štyri v pokladni. Všetko mimo angličaniek. Mojou naj kolegyňou bola litovčanka Alina - 42 ročná baba, ktorá tu pracovala od mája 2004. Teda sem prišla hneď po vstupe Litvy do Európskej únie. Má tri deti - všetky už dospelé (slobodné) a prišla sem finančne im vypomôcť. S ňou a ďalšími troma som aj bývala. Podnájom nám strhávali z platu. Bývali sme v trojizbovom domčeku v radovej zástavbe v časti Harrow. Je to asi štrnásť km od práce. V hračkárstve som pracovala od októbra do apríla, pretože som stretla jeho. Pracovala som vkuse, aj veľa nadčasov počas sviatkov, aby som čo najskôr mohla zažiť akú takú nezávislosť. Mala som 5.95 libier na hodinu, čo v danom čase bola libra nad minimálnu mzdu. Ale len na ubytovanie v ich prenajatom domčeku som platila 385 libier a to sme boli v dome päť s jednou kúpeľňou… Takže šetrenie išlo veľmi pomaly. Vianoce a Silvestra sme strávili spolu so Sandrou u partie slovákov v Readingu. Londýn som poznala len cestou do a z práce, inak nič (žiadne múzeá, parky, galéria, nočný život…) lebo som veľa robila a voľno sme trávili len v dome alebo na nákupe u nás v Harrow. Len raz sme sa boli prejsť s Alinou okolo Temže.
Marcus - Prekvapenie
Prvykrát sme sa videli desiateho marca 2005, keď sa ku mne ozval u nás na oddelení. Mal na sebe tyrkysovo-biely sveter, svetlo modré nohavice a bielu vetrovku. Veľmi mi pripomínal Petra Andreho. Mal 178 cm a 81 kg - čiže úplne v pohode. Pre predstavu vám o ňom napíšem čo najviac: Mal 25 rokov. Je mulat - jeho mama pochádza z Trinidad a Tobago a otec je angličan (z oblasti North Yorkshire). Jeho mama (Tricia) tu prišla v polovici sedemdesiatych rokov a o rok nato stretla Neila Morgana. Marcus sa narodil ako dlho očakávané dieťa po troch potratoch. Narodil sa predčasne v 36. týždni tehotenstva s váhou 1930 g. Chceli ešte súrodenca pre Marcusa ale už sa nezadarilo. Teda Marcus je jedináčik. Žili veľmi rodinne a syna vychovávali s veľkou láskou. Bývali v časti Morden - čo je južne od Londýna ale Marcus sa počas vysokoškolského štúdia presťahoval do bytu v oblasti Chelsea. Marcus predomnou chodil s angličankou Nadine, ktorá podľa jeho slov bola iná ako ja. Chodili spolu štyri roky a vzťah tiež ako u mňa skončil neverou - jej. Ona bola dosť výstredná, míňala jeho peniaze na luxus a tak isto ako Dominik nechcela o svadbe a deťoch počuť ani slovo. Zato Marcus po takomto rodinnom živote túžil. To, že vyrastal sám a nemal okolo seba širokú rodinu ho poznačilo v tomto smere a nechcel byť sám. Rozišli sa na silvestra takže bol Marcus dva mesiace sám. A k tomu 27 februára zahynuli obaja jeho rodičia pri autonehode, keď išli po dialnici M1 na sever k Neilovej rodine do mesta Selby. V aute pred nimi dostal vodič infarkt za volantom a spôsobil tým haváriu piatich áut a zomrelo šesť ľudí - aj Marcusovi rodičia boli na mieste mŕtvy. Tri dni pred smrťou mal Neil neskutočné tušenie, že sa niečo zlé udeje a tak si zvýšil životnú poistku… Marcusa táto udalosť neskutočne ranila- veď jeho rodičia boli jediný koho mal, ktorí ho podporovali a neskutočne milovali. Marcus sa ma spýtal, či mu nemôžem poradiť čo ma kúpiť krsniatku Rosie (od susedov) na tretie narodeniny a keď som mu ukazovala rôzne detské kuchynky mi povedal, že chce mať veľa detí. Zobral si červenú kuchynku za 49 libier. Prišiel mi taký pohoďák. Jeho oči som mala pred očami veľmi dlho a jeho hlas mi znel celý deň. Na druhý deň prišiel znova a otvorene mi povedal, že si hľadal výhovorku, aby ma videl a prišiel kúpiť Rosie darček akože na štvrté narodeniny… Samozrejme jej to dal teraz ale prišlo mi to také milé. Kúpil sadu plyšových koníkov Pony za 32 libier. Vtedy sme sa začali baviť viac. Povedal mi svoje meno a že je veľmi smutný. Keď som sa ho spýtala prečo tak mi povedal, že mi povie všetko ale v súkromí. Telefónne číslo som mu síce nedala ale povedala som mu, že ak chce tak si zistí. A veru ešte v ten večer (11. 3) mi volal. Číslo si zistil od jedného známeho zo štvrtého poschodia Hamleys, ktorého som osobne ani nepoznala. V telefóne sme sa bavili krátko, lebo som mu povedala, že mu viac rozumiem osobne (nielen jeho ale všetkých angličanov) tak ma pozval na rande. Dohodli sme sa na nasledujúci deň po službe. Robila som od 7.30 am do 5.00 pm. Čakal ma dole vo vestibule a v ruke mal kytičku bielych ruží. Bolo celkom dobré počasie - takých 12 stupňov a jasno. Išli sme sa poprechádzať okolo Temži. Konkrétne od Westminister bridge k London bridge a po južnej strane späť k Akváriu. Medzitým sme si išli sadnúť do baru (a zároveň reštaurácie) Skylon pri Royal Festival hall. V niečom tak peknom som ešte nebola. Dala som si teplý čaj a šošovicovú polievku (v podstate to najlacnejšie čo mali, lebo ja nie som ten typ na vyciciavanie). On si dal tiež čaj a lososovo treskový koláč. Dokopy platil 26.20 libier. Čo bolo pre mňa strašne veľa (toľko som prejedla za týždeň) ale on nedal na sebe nič vedieť a tváril sa normálne. A tým som si ho aj získala, lebo ako pozvaná som si mohla dať hriešne drahé jedlo. Rozprávala som viac ja ako on. Keď som sa ho dačo opýtala tak len stručne niečo povedal a chcel aby som o sebe rozprávala ja, lebo ma chce spoznať. Zaujímavé bolo, že ak sme sa rozprávali osobne som mu rozumela všetko a on mne tiež. Bolo vidno, že sa snaží rozprávať pomaly a zrozumiteľne. Angličtinu som mala celý život v škole no asi najviac som sa naučila na letných brigádach v Tatrách kde som chodila počas vysokej školy. Robila som čašníčku a mali sme veľa anglicky hovoriacich hostí. Takže už do Hamleys som išla vyzbrojená celkom dobrou angličtinou a tam sa to len zlepšovalo. Gramaticky to síce nebolo najsprávnejšie ale rozumel ma každý. Jasné, že chcel vedieť aj nejaké slovíčka po slovensky tak sme sa fajne narehotali.
Bola medzi nami riadna chémia a ja po šiestich mesiacoch bez akehokoľvek pomojkania som túžila po nehe, objatí a milému slovu. Naše prvé rande trvalo šesť hodín a on ma od Westminister bridge zobral taxíkom domov do Harrow. Pred našim domom sme sa od seba nevedeli odlepiť a po desiatich minútach lúčenia mi dal pusu na ústa a ja mu na čelo. Chcel sa somnou stretnúť hneď na druhý deň no ja som išla so Sandrou na plánovanú návštevu do Readingu za našimi slovenskými známymi. Sandre som tam prvykrát hovorila o Marcusovi a bola z toho veľmi vzrušená a chcela ho spoznať. Ona má priateľa Adriána - slováka a stretli sa tu v Londýne týždeň po jej príchode do GB. Pochádza zo Svitu čo je len na skok od Popradu. Už tri mesiace spolu aj bývajú v prenajatom jednospálňovom byte v časti Harringay na severe Londýna. Rozprávala mi aj o svojej práci v care home. Sťažovala sa na kolegyne, že jej dávajú poriadne cítiť, že je z východného bloku. Inak ju práca bavila ale cnelo sa jej po Hamleys kde sme boli super partia.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre tortu knihu
V pondelok (14.3) ma Marcus opäť pozval na rande - teda dezert do Big Easy restaurant v Chelsea a na London Eye, kde som bola prvykrát. Dala som si čokoládový puding a Fantu. Išli sme taxíkom. Hovoril mi o svojom štúdiu cestovného manažmentu a prvykrát mi naznačil, že predomnou niečo tají ale, že sa nemám báť, že je to len pozitívne. Rezonovalo to v mojej mysli no nechávala som to na správnu chvíľu, keď sa bude chcieť otvoriť. Kecali sme do desiatej večer a keďže sme obaja skoro ráno vstávali a ja som bola vyšťavená po službe a prvom dni menštruácie išla som domov. Oznámila som mu, že na Veľkonočné sviatky idem na Slovensko na dovolenku. Bol z toho smutný a ja tak na polovicu. Tešila som sa domov, lebo som doma nebola od októbra a bratovi sa v januári narodila dcérka Lujza. No byť desať dní bez Marcusa sa mi zdalo priveľa. Utorok až piatok bol Marcus na služobke v Manchestri tak sme si len denne smskovali a večer mi aj volal. Naše najbližšie rande bolo v sobotu (19.3) o 10.00 am. V piatok prišiel až o deviatej večer tak by sme nestihli byť spolu. Naše tretie rande začalo tým, že mi dal kytičku bielo-červených ruží a odvtedy sme všade chodili za ruky ako pár. Boli sme v múzeu Madam Tussaud kde sme sa na každom kroku fotili a šantili. Na obed sme išli do talianskej reštaurácie Getti na Marylebone high street kde sme si dali hubovo-syrovú tortu, cestoviny s klobásou v paradajkovej omáčke s cibuľou a chili a mandarinkový dezert. Na pitie ja Fantu a on Sprite a kávu. Bavili sme sa o tom, že on vôbec nepije alkohol - ani víno, ani pivo. Jeho strýko bol alkoholik, ktorý už zomrel a on od malička mal apatiu vôbec skúšať alkohol. Taktiež nefajčí ale zato pije tri kávy denne. Ja vôbec. Keď som sa ho pýtala či mu nevadí, že na mňa míňa peniaze, že nemôže platiť všetko tak sa len usmial a prešiel na inú tému. Proste chcel zistiť či ho chcem aj bez peňazí. V tejto fáze môžem povedať, že som bola do neho buchnutá až až a myslím, že on tiež. Obaja milujeme jedlo a Marcus vraj rád a výborne varí tak som sa tešila na najbližšiu príležitosť, aby sa predviedol. Po obede sme išli do Hyde parku na prechádzku. V jednom momente pri Italian gardens ma zvalil na zem a sme sa vášnivo bozkávali asi tri minúty kým ku nám neprišiel asi päťročný chlapček a nespýtal sa či robíme bábetko… Cítila som nesmierne vzrušenie, akoby motýliky v bruchu. Mala som pocit, že vytečiem. Ten pocit hanblivosti, ukázať sa a zjesť toho druhého je závislosťou a chcete to prežívať zas a zas. Toto som pri Dominikovi neprežila ani raz. Marcus bozkáva božsky a tá jeho vôňa… Potom Marcus rozprával po jeho túžbe po deťoch a rodine. O práci mi povedal len toľko, že robí v cestovnej kancelárii no v súkromí nechce rozprávať o pracovných záležitostiach. Zistili sme, že sme cestovateľské duše a najradšej by sme precestovali celý svet. Marcus už kdesi bol. Vtedy mi priznal len Španielsko s Nadine a Tunisko s rodičmi. No pravda bola niekde inde. Ja som bola akurát v Bulharsku s našimi ešte v detstve a to je všetko. Z Hyde parku sme išli do Rileys pool and snooker clubu v Shepherd Bush. Tam mi ukázal aký je dobrý v snookri. Pravidelne hráva už sedem rokov. Ja som mala nejakú skúsenosť s biliardom u nás v Poprade alebo Tatrách no keď som videla Marcusa ako ho to baví… Odtiaľ sme išli na pizzu do neďalekého Pizza express a nakoniec sme deň ukončili v diskotéke FM kde je aj karaoke. Tam sme sa začali baviť aj prvykrát o sexe. Môj deň s Marcusom skončil o jedenástej v noci kedy ma totálne uťahanú doviedol domov. V nedeľu som robila od 12.00 do 06.00 pm tak sme spolu neboli ale poslal mi asi 20 smsiek. V pondelok (21.3) som mala dlhú službu od 10 am do 8 pm tak ma večer zobral len do ruskej reštaurácie Sobranie na guľaš. Dali sme si aj drink Sex on the beach. V utorok (22.3) som tiež robila celý deň a večer som mala ,,rande“ so Sandrou u nej doma. Bola mojim dobrodružstvom nadšená a stále do mňa džubala prečo sme ešte nemali sex.
V stredu (23.3) som už mala dovolenku a strávila som celý deň až do môjho odletu s Marcusom. Prišiel po mňa o deviatej ráno a išli sme na mini nákupy do Arcadia centrum. Keďže do lietadla som mohla zobrať len 20 kg fakt išlo o mini darčeky. Rodičom som kúpila Cd - výberovku Blues hudby, sestre sadu kolekcie pre svadby, bratovi whisky, druhému bratovi a jeho žene kroniku výtvarného umenia (keďže obidvaja sú umelci), neteri Lujze súpravičku v Mothercare a naj kámoške Žanete, ktorá ostala v Poprade sexi pyžamko a čokoládu. Minula som 112 libier čo bolo z môjho rozpočtu maximum. Aj pri týchto nákupoch mi Marcus nedal vedieť, že je milionár. Let som mala o 16.50 zo Stanstedu. Marcus bol pri mne až do konca a tváril sa akoby ma už nemohol nikdy vidieť. Povedal mi, že keď sa vrátim tak mi povie tajomstvo. A tak som v maximálnej spokojnosti odchádzala na moju prvú dovolenku domov.
Doma to bolo super. Veľkonočné sviatky sme trávili celá rodina pohromade a užila som si kopec srandy aj s kamarátmi. Bola som dva krát aj na lyžovačke v Tatrách s kamarátkou Žanetou. Jej ako jedinej som porozprávala podrobnosti o Marcusovi. Rodina mala síce poznámky či niekoho mám ale ja som stále prešla na inú tému. Dozvedela som sa, že Dominik sa musí ženiť. Mal krátky vzťah s nejakou slečnou a otehotnela. Ja som ho nestretla. Marcus mi písal každý deň jemne zamilované smsky a naznačoval mi, kde všade ma chce zobrať. Spomínal len miesta v Londýne. Veľmi mi chýbal a myslím, že aj ja jemu. To som netušila, že to bola posledná dovolenka bez záveskov a chudobná…
Marcus počas mojej dovolenky chodil k jednému slovákovi (z Bardejova) na kurz slovenčiny, lebo ma chcel prekvapiť. Chcel mi vyznať lásku po slovensky.
Do Anglicka som späť letela v sobotu 2. 4 a príchod som mala o 3.15 pm. Ako inak Marcus ma už čakal s veľko…