Vianoce, čas hlbokého tajomstva Narodenia Pána a návratov, nás často vedú späť do detstva, k rodine a spomienkam. Vôňa, atmosféra lásky a pokoja, ktorú sme zažívali v detstve, ovplyvňuje aj to, ako slávime Vianoce v dospelosti. Preto je dôležité zamyslieť sa nad hlbším významom Vianoc a ich posolstvom pre náš život.
Pohľad sv. Cyrila a Metoda na Slovo a Život
Pozrime sa na Vianoce cez optiku sv. Cyrila a Metoda, vierozvestcov, ktorých rok sme si pripomínali. Konštantín Filozof vo svojom Proglase, predslove k prekladaným evanjeliám, používa nádherný básnický jazyk. Proglas je viac ako predslov; je to teologický program, manifest, ktorý Slovanom vysvetlil cieľ ich misijnej práce. Ich programom je inkarnovaný Boží Syn, Logos, Slovo Božie, Ježiš Kristus, ktorý prináša nový život. Cieľom je zbaviť Slovanov „zvieracieho života“ a naučiť ich lepšiemu životu.
V Proglase sa zdôrazňuje, že sa začali plniť zasľúbenia prorokov a Kristus prichádza zhromažďovať národy, prinášajúc svetlo celému svetu. Konštantín hovorí, že Boh z lásky daroval ľuďom Ježiša Krista, aby ich naučil poznať Boha. Preto vyzýva: „Čujte, čujte toto Sloveni“.
Logos: Slovo, ktoré sa stalo telom
V Proglase sa neustále opakuje zmienka o Slove, LOGOS, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v byzantskej teológii. Boh prehovoril k ľudstvu v Ježišovi Kristovi, v Logosovi, a to v dokonalosti. Logos bol pre byzantskú teológiu nielen zvestované slovo Božie, ale aj druhá Božská osoba svätej Trojice, Boží Syn, skrze ktorého bol stvorený svet. Logos bol vyjadrením lásky Boha Otca k svetu. V Logos-ovi sa nám Boh dal poznať vo svojej nekonečnej láske.
Skrze Logosa-Božieho Syna, pre Neho a v Ňom bolo všetko stvorené, všetko v tomto svete musí byť v súhlase s Logos-om, s Kristom, musí byť teda logosomorfné, musí odrážať Božiu lásku. Kristus je Logos (s veľkým „L“) a my, stvorení na Boží obraz, máme byť logoi (s malým „l“). Kristovi podobný musí byť každý človek. Boží Syn Ježiš Kristus ako Logos musí byť vzorom každého človeka.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Podľa apoštola Pavla sme stvorení na obraz Božieho Syna, Logosa (Rim 8,29). Kristovi podobné musia byť aj vzťahy medzi ľuďmi, ekonomické vzťahy, umenie, kultúra, vzťah muža a ženy, pomer kresťanských pánov k ich podriadeným a vzťah príslušníkov rôznych národov navzájom. Každý národ si treba vážiť a nepohŕdať ním ako menejcenným (Gal 3,28; Kol 3,11). To bola podstata byzantskej teológie Logos-a, skrze ktorého, v ktorom a pre ktorého bolo všetko stvorené (Jn 1,2-3).
Boh sa stáva človekom, žije ako človek medzi ľuďmi. „Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14). Ježiš objímal deti s láskou, plakal pri hrobe Lazára. Slovo sa stalo nežnosťou, slzami. Stal sa jedným z nás, darom, obetným Baránkom, chlebom pre nás. "Ja som chlieb života" (Jn 6, 48). SLOVO, ktoré sa stalo človekom, Baránkom Božím, sa stalo obeťou za nás, v duchu pokory a dobrotivosti. Boh prišiel, aby plakal s nami, zomrel s nami a postavil sa na stranu najslabších a najchudobnejších.
Počúvať Slovo a nasledovať Boha
Svätý Otec Benedikt XVI. poukazuje na to, že podmienkou toho, aby sme mohli hovoriť o Bohu, je počúvať to, čo Boh povedal. Boh nie je zložitá hypotéza, ale sa o nás zaujíma, miluje nás a osobne vstúpil do našich dejín a rozhodol sa komunikovať seba samého. V Ježišovi z Nazareta sa stretávame s tvárou Boha, ktorý zostúpil zo svojho neba, aby vstúpil do sveta ľudí, aby ich naučil umeniu života a ukázal im cestu ku šťastiu, aby nás oslobodil od hriechu a urobil nás Božími deťmi (por. Ef 1,5; Rim 8, 14). Preto je dôležité poznať Ježiša a jeho evanjelium, mať osobné poznanie Boha a nadšenie pre jeho plán spásy. Boh nie je konkurentom našej existencie, ale jej garantom.
Vďačnosť za dar viery a očisťovanie duše
Nech nás pohľad na počiatky našej viery naplní vďačnosťou za tento dar. To nás, ako dospelých vo viere, pozýva dať priestor hodnotám, ktoré dokážu očisťovať duše i srdcia zaťažené strachom a nedostatkom lásky. Len v Bohu sa stretneme s vlastným obrazom.
Autorstvo Jánovho evanjelia a židovské sviatky
Koreň evanjelia siaha až k očitým svedkom. Aj keď niekto spochybňuje autorstvo apoštola Jána, jeho svedectvo zachovala a spísala jeho „škola“, jeho žiaci. Text evanjelia je písaný na pozadí rytmu židovských sviatkov. Napríklad Ježišova posledná Veľká Noc, keď zomrel, sa zhoduje s obetovaním baránkov na zmierenie za hriechy v chráme. Ak by sme vnikli do tajomstva židovských sviatkov, mohli by sme v novom kontexte chápať Ježišove slová, gestá a skutky.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Symboly vody, viniča, vína, chleba, pastiera
V Jánovom evanjeliu sa nenachádzajú podobenstvá, ale veľké obrazné reči a symboly: voda, vinič, víno, chlieb, pastier. Voda je symbolom života (krstu) a smrti (tajomstva kríža). Prameň je symbolom pôvodu, počiatku a neporušenej čistoty, stvoriteľskej moci. Rieky sú darcami života, more je symbolom majestátnej sily, neistoty a obavy.
Ježiš hovorí: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ (Jn 7,37-39). Viera v Krista je spôsob, ako možno piť živú vodu, život, ktorý viac už neohrozuje smrť. Veriaci človek, ktorý miluje spolu s Kristom, sa stane studňou, ktorá daruje život. Prameňom, ktorý sa márnotratne daruje, zostáva vždy sám Kristus.
Raj v Edene: Práca a zodpovednosť
Raj v Edene je darom, ktorý pochádza z Božích rúk, miestom bohatým na vodu, ktorá zavlažuje celý svet. Boh zveruje ľuďom do starostlivosti stvorenie a obdarúva ich Duchom, aby sa mohli aktívne podieľať na Božom stvorení a tvarovať ho na jeho obraz. Manuálna práca má veľkú hodnotu. Príkaz strážiť a obrábať pozemský raj sa týka mysle, srdca aj rúk. Práca v poľnohospodárstve, remeselníctve a priemyselnej výrobe prispieva k rozvoju každej osoby i celej spoločnosti.
Práca nie je trest, ale základná činnosť každého ľudského bytia. Svet očakáva, že ľudia budú pracovať a majú možnosť a zodpovednosť uskutočňovať v stvorenom svete obraz Boha stvoriteľa. Práca nie je cieľom života, ale prostriedkom. Cieľom je spoločenstvo a spoločná zodpovednosť ľudí a ich Stvoriteľa. Ak sa práca stane cieľom, spolupráca, ktorú Boh žiada od ľudí, je nahradená modloslužbou práce. Ľudia majú „prostredníctvom práce obrábať a strážiť“ Božie stvorenie. Človek nepracuje na vlastnom, ale spolupracuje na Božom diele. Práca v záhrade Eden spočíva v starostlivosti o pôdu, aby zasiate semeno prinieslo hojné plody.
Správna miera využívania zdrojov zeme zahŕňa ochranu stvorenia a solidaritu s budúcimi generáciami. Úloha strážiť zem vyžaduje rešpekt k prírode a uznávanie poriadku daného Stvoriteľom. Riziko, že sa práca stane modlou, platí aj pre rodinu. Stáva sa to vtedy, keď práca prevládne nad rodinnými vzťahmi a manželia vkladajú svoje šťastie do materiálneho blahobytu. K správnej pracovnej rovnováhe je potrebné rodinné rozlišovanie v domácich a profesijných rozhodnutiach. Celá rodina musí byť zapojená do domácich prác, a to rovnakou mierou rozdelenia úloh. Manželia sa majú dohodnúť a vyhýbať sa príliš dlhej neprítomnosti v rodine.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Námaha je neoddeliteľnou súčasťou práce. Rodina je prvou školou práce, kde sa učíme byť zodpovední za seba a za druhých v spoločnom prostredí života. Kresťan uznáva hodnotu práce, ale vidí v nej i deformácie spôsobené hriechom. Kresťanská rodina prijíma prácu ako prozreteľnostnú pre svoj život a život rodinných príslušníkov, ale odmieta učiniť z práce najvyššiu hodnotu a riadi svoj život podľa iných priorít.
Kňazstvo ako dar a záväzok
Rok kňazov, ktorý sme slávili 150 rokov po smrti svätého farára z Arsu, nám pripomenul veľkosť a krásu kňazskej služby. Kňaz nie je len držiteľom úradu, ale sviatosť: Boh si slúži človekom, aby bol jeho prostredníctvom prítomný pre ľudí a konal v ich prospech. Boh nám zveruje seba samého a dôveruje, že budeme schopní jednať a byť prítomní v jeho zastúpení.
Boh chce, aby sme ako kňazi zdieľali jeho starosť o ľudí a dávali im zakúsiť Božiu starostlivosť. Kňaz by mal povedať: „Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa.“ „Poznať“ znamená byť druhému vnútorne nablízku a mať ho rád. Mali by sme sa snažiť „poznávať“ ľudí ako Boha a kráčať spolu s nimi po ceste priateľstva s Bohom.
Pastier ukazuje správnu cestu tým, ktorí sú mu zverení. Pán nám ukazuje, ako sa realizuje správne bytie človeka a učí nás umeniu byť osobou. Žiť s Kristom, nasledovať ho znamená nachádzať správnu cestu a zmysel života. Boh nám v prikázaniach ukázal cestu života, ktorá bola zhrnutá v Ježišovom živote a stala sa živým vzorom. Môžeme sa z nich tešiť a radovať, pretože v Kristovi sú pred nami ako žitá realita.
Cesta každého z nás jedného dňa povedie do tmavej doliny smrti, kam nás nikto nemôže sprevádzať. On tam bude. Kristus sám zostúpil do temnej noci smrti a ani tam nás neopustí. I v tmavej doline pokušení, malomyseľnosti a skúšok je on. V temnotách pokušení a v hodinách temnôt nám má ukázať, že je tam. Kňazi majú byť po boku ľuďom, ktorí sú im v týchto temných nociach zverení a majú im ukázať jeho svetlo.
Pastier potrebuje prút proti divej zveri a lupičom a palicu, ktorá poskytuje oporu a pomoc pri ceste náročným terénom. I Cirkev má používať palicu, ktorá chráni vieru proti falzifikátorom a dezorientáciám a pomáha ľuďom kráčať po ťažkých cestičkách a nasledovať Pána.
V Žalme sa hovorí o prestieranom stole, oleji, ktorým je pomazaná hlava, naplnenom kalichu až po okraj a o prebývaní v dome Pánovom. Vidíme akúsi prorockú predpoveď mystéria Eucharistie, v ktorom nás hostí samotný Boh, dáva nám sám seba ako pokrm a ponúka nám drahocenný dar jeho prítomnosti.
Ježišovo srdce je prebodnuté kopijou a stáva sa prameňom vody a krvi, ktoré vychádzajú a odkazujú na dve základné sviatosti, z ktorých Cirkev žije: krst a Eucharistiu. Z prebodnutého Pánovho boku vyviera živý prameň, ktorý prechádza storočiami a vytvára Cirkev. Ježiš sám je novým chrámom a jeho otvorené srdce je prameňom, z ktorého prúdi rieka nového života, ktorý sa nám dáva v krste a v Eucharistii.
Vo viere pijeme zo živej vody Božieho slova a veriaci sa tak sám stáva prameňom, dáva vyprahnutej zemi dejín živú vodu. Každý kresťan a každý kňaz by sa, počínajúc od Krista, mal stať prameňom, ktorý odovzdáva život druhým a dáva vodu života vyprahnutému svetu.
Posolstvo knihy Zjavenia
Kniha Zjavenia nám prináša posolstvo o zjavení Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať. Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.
Ježiš hovorí: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie. Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“
Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. Bojuj až po smrť za spravodlivosť a Boh porazí tvojich nepriateľov za teba.
Prosíme za duchovnú budovu Kristovho tela, ktorá rastie v láske. Správne prosíme, aby to v nás spôsobil dar Ducha, ktorý je jedným Duchom Otca i Syna. Lebo Duch Svätý, jediný Duch Otca i Syna, toto pôsobí v tých, ktorým udelil milosť prijatia za Božie deti. Prosím za nich, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe. Aby boli jedno, ako sme my jedno. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. Aby boli jedno, ako sme my jedno.
Ježiš hovorí: „Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka, ktorého zabili u vás, kde býva satan. Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. Preto rob pokánie.“
A každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou. A každému z vás odplatím podľa vašich skutkov.
Milovaní, Boží Syn sa nepochybne tak úzko spojil s ľudskou prirodzenosťou, že jeden a ten istý Kristus je nielen v tom človekovi, ktorý je prvorodený z celého stvorenia, ale aj vo všetkých jeho svätých. Je to on, zrodený pôsobením Ducha Svätého z Matky a Panny, čo mocou toho istého Ducha robí plodnou svoju nepoškvrnenú Cirkev. Je to on, v ktorom je požehnané Abrahámovo potomstvo prijatím všetkých ľudí za deti. Je to on, čo nevynímajúc nijaký národ, zo všetkých národov pod nebom vytvára jedno stádo svätých oviec. A deň čo deň napĺňa, čo sľúbil: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. A hoci zvlášť Petrovi povedal: „Pas moje ovce“, jeden Pán riadi v tejto práci všetkých pastierov a živí žírnou a šťavnatou pašou tých, čo prichádzajú ku Skale.
Ježiš hovorí: „Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem k tebe. Ale máš v Sardách zopár ľudí, ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodní. Poznám tvoje skutky - hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť -, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. Lebo hovoríš: ‚Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‘ - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. K tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji. K tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou."
On je naším pokrmom na cestu. Ním sa živíme a sýtime na ceste tohto života, kým neodídeme z tohto sveta a nedostaneme sa k nemu. Preto hovorí ten istý Pán: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“ Chcel, aby jeho dobrodenia trvalo zostali u nás a aby sa duše, vykúpené jeho drahou krvou, stále posväcovali podľa obrazu jeho umučenia. Preto prikazuje verným učeníkom, ktorých ustanovil za prvých kňazov svojej Cirkvi, aby ustavične slávili tieto tajomstvá večného života. A majú ich sláviť všetci kňazi po jednotlivých cirkvách na celom svete, kým znova nepríde Kristus z neba. Chlieb sa pripravuje vodou z mnohých pšeničných zŕn rozomletých na múku a musí sa dotvoriť ohňom. Preto v ňom právom vidíme obraz Kristovho tela.
Vy všetci, čo ste unikli egyptskej a faraónovej, čiže diablovej moci, prijmite s nami s veľkou dychtivosťou nábožného srdca túto spasiteľnú veľkonočnú obetu, aby sám náš Pán Ježiš Kristus, o ktorom veríme, že je prítomný vo svojich sviatostiach, posvätil celé naše vnútro. Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.
Zjavenie Boha na tróne a oslava v nebi
Kniha Zjavenia opisuje zjavenie Boha na tróne a oslavu v nebi. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence.