Jakub Jan Ryba, český skladateľ a kantor prelomu 18. a 19. storočia, sa stal nesmrteľným vďaka svojmu dielu Česká mše vánoční, známej aj ako "Rybovka". Táto skladba sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov, najmä v Českej republike, ale aj na Slovensku. Hoci Ryba napísal okolo 1500 skladieb, práve táto omša ho preslávila najviac.
Česká mše vánoční: Prvé liturgické dielo v češtine
Česká mše vánoční vznikla v roku 1796 a je prvým kompletným liturgickým dielom v českom jazyku. Formálne sa skladá z častí tradičnej omše, ale textovo sa od nej odlišuje. Ryba v nej zobrazil scény z jasličkových hier a hudobne nadviazal na české pastorely.
Omša má rýdzo pastorálny ráz, je zasadená do českého prostredia a pre svoju radostnú a sviežu atmosféru je stále zrozumiteľná a prístupná širokému obecenstvu. Skladateľ pri tvorbe neváhal využiť celé spektrum prostriedkov ako árie, arióza, ansámble i zbory, ktoré sa vzájomne prelínajú v rozmanitom slede, pastorálne intonácie ľudovej hudby striedajú náznaky mozartovských názvukov či príležitostné závany nastávajúceho romantizmu.
Rybova tvorba a snaha o uplatnenie českého jazyka
Rybov hudobný odkaz je skutočne pozoruhodný. Osobitou a dodnes úplne neprebádanou oblasťou Rybovej duchovnej tvorby sú skladby s českým textom. Predstavujú vzácny dôkaz Rybovej snahy o uplatnenie českého jazyka v duchovných skladbách.
Interpretácie a úspechy Rybovej omše
Rybova omša sa šírila prostredníctvom opisov, preto niet divu, že časom dochádzalo k určitým drobným zmenám v texte, inštrumentácii, melódii, harmónii či v rozdelení sólových a zborových pasáží. Originálna partitúra diela sa dokonca nezachovala vôbec, v súčasnosti interpretované verzie sú výsledkom kritických rozborov jednotlivých nájdených opisov.
Prečítajte si tiež: Oslava s tortou pre 12-ročné dieťa
Mnohé hudobné telesá a zbory sa venujú interpretácii Rybovej omše. Napríklad, Základná umelecká škola (ZUŠ) Senica v roku 2012 predviedla Českou mši Vánoční v Slovenskej Filharmónii v spolupráci s Komorným orchestrom Bohdana Varchala. Na tejto aktivite spolupracovali všetky odbory senickej ZUŠ- výtvarný, hudobný, literárno-dramatický. Za celým týmto krásnym podujatím stojí meno Evy Čermanovej, ktorá je členkou už spomínaného orchestra a zároveň aj pedagógom senickej školy. Jej prostredníctvom sa mohli spojiť obe telesá v jeden spoločný hudobno-dramatický celok.
Spevácky zbor mesta Bratislavy pravidelne uvádza Rybovu omšu s poprednými sólistami a telesami. V roku 2019 zbor vystúpil v Slovenskej FIlharmónii na koncerte Česká Mše Vánoční v spolupráci so Slovenským Komorným orchestrom.
Ryba ako osobnosť a jeho odkaz
J. J. Ryba ako učiteľ, kantor a skladateľ veľmi intenzívne zdieľal myšlienky osvietenského hnutia, ktoré v 18. storočí, kedy sa odvíjal jeho profesionálny život, česká spoločnosť príliš nevítala. V Rožmitále, kde naposledy pôsobil, založil školskú knižnicu a pre dospievajúcu mládež viedol nedeľnú školu. Pre svoje pokrokové názory ho odmietala tak svetská ako aj cirkevná vrchnosť. V r. 1815 si zvolil dobrovoľnú smrť.
Symbolika v Rybovej omši
Interpretácie biblických textov hovoria, že v Rybovej omši možno nájsť symbolické odkazy. Napríklad, Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: "Idem loviť ryby." Povedali mu: "Pôjdeme aj my s tebou." Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: "Deti, máte niečo na jedenie?" Odpovedali mu: "Nemáme." On im povedal: "Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete." Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník ktorého Ježiš miloval povedal Petrovi: "To je Pán." Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na Iodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: "Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!" Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: "Poďte jesť!" A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: "Kto si?", lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.
Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Slová, ktoré evanjelista práve uviedol (Jn 20,30-31), akoby značili koniec tejto knihy. Tu sa však rozpráva, že sa Pán potom zjavil pri Tiberiadskom mori; preto sa hovorí 1 Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori.Ján Zlatoústy, Komentár k Jánovi Hovorí „znova,“ lebo s nimi nechodil stále ako predtým. Hovorí aj „zjavil sa,“ lebo by ho nevideli, keby sa neznížil. Mal totiž neporušiteľné telo. Spomína i miesto, čím ukazuje, že Pán ich vo veľkej miere zbavil strachu, keď už nakoniec neboli zamknutí v dome, ale vyšli ďaleko od neho. A išli do Galiley, aby sa vyhli nebezpečenstvu od Židov. Béda Evanjelista podľa obvyklého zvyku uviedol najprv vec, a potom rozpráva, ako sa uskutočnila; preto nasleduje a zjavil sa takto.Ján Zlatoústy Pán nebol s nimi stále ani im nebol daný Duch a nemali vtedy ani žiadnu úlohu a nemali čo robiť, tak sa venovali rybárskemu remeslu; preto nasleduje 2 boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, ten, ktorého zavolal Filip (porov. Jn 1,45-46), Zebedejovi synovia, čiže Jakub a Ján, a iní dvaja z jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby.Gregor, Homílie na evanjeliá Dá sa spýtať, prečo sa Peter, ktorý bol pred obrátením rybárom, vrátil k rybárčeniu i po obrátení, hoci Pravda hovorí: kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo (Lk 9,62).Augustín Keby to učeníci robili po Ježišovej smrti a pred jeho zmŕtvychvstaním, mysleli by sme si, že to urobili zo zúfalstva, ktoré im zachvátilo ducha. Teraz však, keď sa im z hrobu vrátil živý, videli rany, dýchol na nich a prijali Ducha Svätého, stávajú sa hneď tým, čím boli, rybármi nie ľudí, ale rýb. Treba teda odpovedať, že zachovanie integrity apoštolátu im nezakazovalo starať sa o nevyhnutné živobytie prostredníctvom svojho legitímneho zamestnania, ak inak nemali z čoho žiť. Lebo ak svätý Pavol neužíval moc, ktorú bezpochyby mal spolu s ostatnými hlásateľmi evanjelia, ale vykonával službu na svoje náklady, aby pohanov, ktorí vôbec nepoznali Kristovo meno, neurážala jeho náuka ako predajná - a hoci mal iné vzdelanie, naučil sa remeslu, ktoré dovtedy nepoznal, aby učiteľ žil z práce svojich rúk bez zaťažovania poslucháča - o čo viac mal blažený Peter, ktorý už bol rybárom, robiť, čo už vedel, ak vtedy nenašiel nič iné, z čoho by žil? Niekto však povie: prečo nenašiel, keď Pán prisľúbil hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše (Mt 6,33)? Práve takto splnil Pán svoje prisľúbenie. Kto iný dal hojnosť rýb, ktoré chytili a kto iný im asi privodil hlad, ktorý ich prinútil ísť loviť ryby? A to pre nič iné, než že chcel zariadiť, aby ukázal zázrak.Gregor K zamestnaniu, ktoré bolo pred obrátením bez hriechu, nebolo nesprávne vrátiť sa ani po obrátení. Preto sa Peter po svojom obrátení vrátil k rybolovu, ale Matúš si na mýtnicu znovu nesadol. Sú totiž mnohé povolania, ktoré je buď úplne nemožné alebo veľmi ťažké vykonávať bez hriechu. K tým, čo ťahajú k hriechu, sa teda duch nemá po obrátení vracať. Ján Zlatoústy, Komentár k Jánovi Ostatní učeníci šli za Petrom; preto sa dodáva povedali mu: Pôjdeme aj my s tebou. Nakoniec sa teda spoločne pozbierali. A chceli aj vidieť rybolov. Nasleduje išli a nastúpili na loď. Lovili v noci, lebo ešte mali strach.Gregor Učeníkom však pri love rýb nastali veľké ťažkosti, aby pri Učiteľovom príchode nastal veľký údiv; preto nasleduje ale tej noci nechytili nič.Ján Zlatoústy Ako sa učeníci lopotili a trápili, zastali pri nich Ježiš; preto nasleduje 4 keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. Neukázal sa im hneď, ale chcel sa im aj prihovoriť. Najprv s nimi hovoril ľudským spôsobom: 5 a Ježiš sa ich opýtal: Deti, máte niečo na jedenie? Hovorí, akoby od nich chcel niečo kúpiť. A aby ho spoznali a zachvátila ich bázeň, robí pred nimi zázrak: 6 on im povedal: Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete. Potom sa stalo mnoho vecí. Prvá z nich je, že sa chytilo veľa rýb: oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. A keď Krista spoznali, Peter a Ján prejavili svoju povahu. Ján bol jasnozrivejší, a tak spoznal Krista ako prvý: 7 učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: To je Pán.Béda I teraz označuje týmto pomenovaním vlastnú osobu, ako už častokrát predtým. Prvý spoznal Pána buď vďaka tomuto rybolovu alebo ako prvý poznal zvuk jeho hlasu, prípadne si spomenul na prvý rybolov. Ján Zlatoústy Peter bol zápalistejši, a preto prišiel ku Kristovi rýchlejšie; nasleduje totiž len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý.Béda Peter bol podľa týchto slov nahý v porovnaní s ostatným odevom, ktorý zvykol nosievať, ako keď obvykle povieme niekomu, koho vidíme oblečeného do jednoduchých šiat: „prečo si sa neobliekol?“ Alebo tomu môžeme rozumieť tak, že podľa rybárskeho zvyku chytal ryby nahý.Teofylakt To, že sa Peter opásal, je znakom hanblivosti. Opásal sa ľanovým odevom, do ktorého sa zavíňajú fénickí a týrski rybári, keď sú nahí, prípadne si ho tiež dávajú na iné oblečenie. Béda S rovnakým zápalom, s akým robil už mnoho iných vecí, prišiel za Ježišom; preto nasleduje a skočil do mora. 8 Ostatní učeníci prišli na lodi. Nemáme tomu rozumieť tak, že by Peter prišiel po vode, ale buď plával alebo prišiel po vlastných, keďže boli blízko brehu: lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov.Tomáš Je to len vsuvka; nasleduje totiž a sieť s rybami ťahali za sebou, takže poradie textu je: „ostatní učeníci prišli na lodi… a sieť s rybami ťahali za sebou… lebo neboli ďaleko…“ atď.Ján Zlatoústy Potom sa uvádza iné znamenie: 9 keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Už nepracuje s vopred existujúcou hmotou, ale koná podivuhodnejšie znamenia, čím ukazuje, že i pred ukrižovaním konal zázraky s vopred existujúcou matériou len preto, lebo sa znížil. Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Nemáme tomu rozumieť tak, že na pahrebe bol položený i chlieb, ale ako keby povedal: videli rozloženú pahrebu, na pahrebe položenú rybu a videli aj chlieb. Ján Zlatoústy A aby ukázal, že sa im nezjavil prelud, káže priniesť ryby, ktoré chytili: 10 Ježiš im povedal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili! A potom nastalo i ďalšie znamenie: napriek množstvu rýb sa sieť nepretrhla: 11 Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.Augustín V mystickom zmysle zveril týmto lovom rýb Cirkvi tajomstvo, aká bude pri poslednom vzkriesení mŕtvych. Svedčí o tom I skutočnosť, že pred ním je vložený akoby záver knihy, ktorý je však zároveň akoby úvodom k nasledujúcemu rozprávaniu. A keďže bolo pri tom rybolove sedem učeníkov, toto číslo značí koniec sveta. Všetok čas sa totiž otáča v siedmich dňoch. Teofylakt V noci, prv než vyšlo slnko, čiže Kristus, proroci nič nechytili. Snažili sa napraviť jeden izraelský národ, no ten často upadal do modloslužby. Gregor, Homílie na evanjeliá Možno sa spýtať, prečo stál po svojom zmŕtvychvstaní na brehu, kým sa učeníci trápili na mori, keď ešte pred zmŕtvychvstaním kráčal pred učeníkmi po morských vlnách. More značí tento svet, lebo sa zmieta v nepokoji rozličných príčin a búšia naň vlny pominuteľného života, kým pevnosť brehu značí stálosť večného pokoja. Učeníci teda boli ešte vo vlnách smrteľného života a trápili sa na mori, no Vykupiteľ už prekonal porušenie tela, a preto stál po svojom zmŕtvychvstaní na brehu. Augustín Breh je i okrajom mora, a preto značí koniec sveta. Lebo ako dal Pán na tomto mieste obraz Cirkvi, aká bude, tak dal pri prvom rybolove obraz, aká je teraz. Vtedy Ježiš nestál na brehu, ale nastúpil na loď, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trocha odrazil od brehu. Pri prvom rybolove sa nehádžu siete len napravo, aby to neznačilo len dobrých, ani len naľavo, aby len zlých, ale ľubovoľne: hovorí spustite siete na lov (Lk 5,4). Pod tým máme rozumieť dobrých zmiešaných so zlými. Tu však hovorí „spustite sieť z pravej strany lode,“ čím značí len dobrých, ktorí stáli po pravici. Prvé spravil na začiatku svojho ohlasovania, druhé po svojom zmŕtvychvstaní. Ukázal tak, že prvý lov rýb značí dobrých i zlých, ktorí sú teraz v Cirkvi, a druhý len dobrých, ktorí v nej budú vo večnosti, keď sa na konci tohto sveta zavŕši vzkriesenie mŕtvych. A tí, čo patria ku vzkrieseniu života, čiže k pravici, a zachytávajú ich siete kresťanského mena, zjavia sa až na brehu, čiže na konci sveta, keď vstanú z mŕtvych. Preto nevládali vytiahnuť siete a presypať chytené ryby do lode, ako sa to stalo pri prvom rybolove. Cirkev má totiž stojacich na pravej strane ukrytých po skončení tohto života v spánku pokoja akoby v hlbine, kým sa sieť nedostane k brehu. A čo pri prvom rybolove naznačovali dve lode, to pri tomto značilo asi dvesto lakťov (akoby sto a sto), čiže dva druhy vyvolených, obrezaní i neobrezaní. Béda Alebo dvesto lakťov vyjadruje dve cnosti lásky: ku Kristovi sa blížime láskou k Bohu a k blížnemu. Pečená ryba je umučený Kristus. On sa láskavo ukryl vo vodách ľudského rodu a chcel byť ulovený osídlom našej noci. Ten, ktorý sa pre nás ľudskou prirodzenosťou stal rybou, stal sa pre nás chlebom, aby nás svojím božstvom posilnil. Gregor Petrovi bola zverená Cirkev a práve jemu sa hovorí: pas moje ovce. Čo sa teda neskôr vyjadrí slovami, to sa teraz naznačuje skutkom. On dotiahol ryby na pevný breh, lebo veriacim ukazuje stálosť večnej vlasti. Robil to slovami, listami a každý deň to robí zázračnými znameniami. A keď sa hovorí, že sieť bola plná veľkých rýb, pripája sa aj, koľko ich bolo, keď sa dodáva „plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri.“ Augustín Pri prvom rybolove sa počet rýb nespomína, akoby sa stalo to, čo bolo predpovedané skrze proroka: aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať (Ž 40,6). Tu je však konkrétny počet, čo treba zdôvodniť. Číslo desať je znakom Zákona, podľa Desatora. A keď sa k Zákonu pridružila milosť, čiže k litere duch, k desiatke sa určitým spôsobom pripočítala sedmička, lebo číslo sedem značí Ducha Svätého, ku ktorému vo vlastnom zmysle prináleží posvätenie. V Zákone totiž prvýkrát zaznelo posvätenie v siedmy deň. Aj prorok Izaiáš o ňom hovorí cez sedmoré dielo či dar. Preto keď k desiatke Zákona pristúpi číslom sedem Duch Svätý, dostaneme sedemnásť. A keď sčítame čísla od jedna po sedemnásť, dostaneme sa k číslu stopäťdesiattri. Gregor Alebo vynásobme trojkou desať a sedem a dostaneme päťdesiatjedna. V päťdesiatom roku všetok ľud odpočíval od akejkoľvek práce. Pravý odpočinok je však v jednote. Kde je rozštiepenie rozdelenia, tam niet pravého odpočinku. Augustín Neznamená to teda, že k večnému životu vstane len stopäťdesiattri svätých, ale tento počet označuje všetkých, čo patria k milosti Ducha Svätého. Toto číslo obsahuje trikrát päťdesiatku a ešte aj tri kvôli tajomstvu Trojice. Päťdesiatku dostaneme, keď sedmičku vynásobíme sedmičkou a pridáme jednotku. Jednotka sa pridáva, aby naznačila, že tieto sedmičky sú jedno. A že boli veľké, nebolo povedané len tak. Pán totiž povedal: neprišiel som zrušiť Zákon, ale naplniť (porov. Mt 5,17), lebo sa chystal dať Ducha, vďaka ktorému je zaiste možné Zákon naplniť, a preto o pár slov ďalej hovorí kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký (Mt 5,19). Pri prvom rybolove sa sieť trhala, aby sa naznačili schizmy. Keďže však pri onom najvyššom pokoji svätých žiadne schizmy nebudú, patrilo sa tu evanjelistovi ďalej povedať „a hoci ich bolo toľko,“ čiže boli také veľké, „sieť sa nepretrhla,“ akoby s ohľadom na to, že tam sa roztrhla, a porovnaním s tamtým zlom chválil toto dobro.Lekcia 2Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Po rybolove ich Pán volá jesť; preto nasleduje 12 Ježiš im povedal: Poďte jesť!Ján Zlatoústy, Komentár k Jánovi Tu síce nehovorí, že s nimi jedol, no Lukáš to hovorí (Lk 24,41-43). Nestalo sa to preto, že by prirodzenosť potrebovala jesť, ale sa k nim znížil, aby im ukázal, že vstal z mŕtvych. Augustín, Boží štát Telá spravodlivých pri budúcom vzkriesení nebudú potrebovať nijaký strom života, aby sa vyhli akejkoľvek chorobe alebo potupnej starobe, ani nijaké telesné pokrmy, aby sa vyhli akémukoľvek utrpeniu z hladu alebo smädu. Budú obdarené istým a dokonalým darom nesmrteľnosti. Nebudú mať nijakú potrebu požívať pokrmy, ale ak budú chcieť, budú ich môcť požívať… Takým telám nie je odňatá možnosť ale len nevyhnutná potreba jedenia a pitia… ako aj náš Spasiteľ po vzkriesení síce už v duchovnom, ale predsa skutočnom tele, jedol a pil so svojimi učeníkmi. Nie preto, že by potreboval obživu, ale mocou, ktorou dokázal aj toto. Tomáš Nasleduje a nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: Kto si? lebo vedeli, že je to Pán.Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Ako keby povedal: nik sa neodvážil pochybovať, že je to on. Pravda bola taká zjavná, že nikto z nich sa neodvážil ju nielenže poprieť ale ani o nej pochybovať. Keby niekto pochyboval, určite by sa spýtal. Ján Zlatoústy Alebo to hovorí preto, že nakoniec sa neodvážili hovoriť s ním tak ako predtým, ale v tichosti a s veľkou úctou sedeli a upierali naň oči. A keď videli zmenenú a obdivuhodnú formu, užasnutí sa nechceli pýtať. Z hrôzy z poznania, že je to Pán, zadržiavali otázky a iba jedli to, čo im s úžasnou mocou dával. Tu však nehľadí do neba ani nerobí ľudské skutky, aby ukázal, že tie sa diali, len aby sa znížil; preto sa dodáva 13 Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.Augustín V mystickom zmysle je pečená ryba umučený Kristus.
Prečítajte si tiež: Kulinárske umenie a pohodlie v Jakub Poprad
Prečítajte si tiež: Odvážny Janko a jeho fazuľa