Americký herec Leonardo DiCaprio sa chystá stvárniť talianskeho renesančného maliara, vedca a vynálezcu Leonarda Da Vinciho v pripravovanom biografickom filme od spoločnosti Paramount Pictures.
DiCaprio a jeho cesty k Da Vincimu
DiCaprio už počas svojej kariéry stvárnil viaceré skutočné osobnosti vo filmoch ako Basketbalistov denník (1995), Úplné zatmenie (1995) či Revenant - Zmŕtvychvstanie. Avšak, stvárnenie Da Vinciho bolo jeho dlhodobým snom.
Predloha filmu
Film má byť nakrútený podľa biografickej knihy od Waltera Isaacsona. Isaacsonove predošlé knihy sa stali predlohami pre film Steve Jobs (2015) a prvú sériu seriálu Genius (2017) o Albertovi Einsteinovi.
Čakanie na film
Keďže kniha o Leonardovi Da Vincim ešte nebola vydaná, na biografický film s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe si budeme musieť ešte pár rokov počkať.
Leonardo DiCaprio a jeho zážitky mimo plátna
Slávny herec prežil aj v súkromí niekoľko nebezpečných situácií, o ktorých porozprával v rozhovore pre wired.com. V Juhoafrickej republike sa k nemu dostal veľmi blízko žralok biely, keď bol ponorený v klietke. Žralok skočil a s polovicou tela sa dostal do klietky. Herec spomína, že žralok na neho päť alebo šesť razy vyceril zuby. Ďalší riskantný zážitok mal pri skoku padákom, kedy sa prvý padák zamotal a padali niekoľko sekúnd. Inštruktorovi sa nakoniec podarilo uvoľniť druhý padák, ale aj ten bol zamotaný. Nakoniec sa mu ho podarilo rozmotať. Taktiež prežil nepríjemný zážitok pri lete do Ruska, kedy explodoval jeden motor a na chvíľu sa vyradili aj ostatné motory.
Prečítajte si tiež: Posledná večera: Lokalita a historický kontext
Zlaté glóbusy a Leonardo DiCaprio
Počas udeľovania Zlatých glóbusov v minulosti Leonardo DiCaprio uspel. Udelovanie Zlatých glóbusov je sprevádzané príjemnou atmosférou, herci sedia v skupinách pri stolíkoch rovno pri pódiu.
Úspechy filmu Revenant Zmŕtvychvstanie
Nový film s Leonardom DiCapriom o legendárnom americkom lovcovi, ktorý prežije vlastnú smrť, je fascinujúci. Alejandro González Iňárritu poďakoval DiCapriovi za spoluprácu a nazval ju ako jednu z najvýnimočnejších skúseností. Revenant Zmŕtvychvstanie sa stal najlepším filmom - drámou na Zlatých glóbusoch. Film premenil tri zo štyroch nominácií.
Posledná večera Leonarda da Vinciho
Najznámejšie dielo renesančného génia sa takmer stratilo, ale zachránili ho renomovaní reštaurátori. Mnohí považujú tých 40 štvorcových metrov za najzásadnejší umelecký počin talianskej renesancie. Leonardo da Vinci namaľoval svoju predstavu Kristovej poslednej večere na suché múry milánskeho konventu.
Detaily diela
- Veľkosť obrazu: 4,6 m x 8,8 m
- Miesto: refektár Santa Maria delle Grazie v Miláne
- Technika: mastná tempera (ľanový olej a vajce)
- Namaľovaný: 1494 až 1498
- Objednávateľ: milánske knieža Ludovico Sforza
- Počet reštaurovaní: 7 v období rokov 1726 až 1954
- Najväčšie reštauračné práce: od roku 1978 do roku 1999 pod vedením Pininy Brambilly Barcilonovej
Reštaurovanie Poslednej večere
Reštaurátorka Pinina Brambilla Barcilonová v roku 1995 povedala, že toto je tá najkomplikovanejšia práca svojho druhu v celom Taliansku, ak nie vo svete. Od roku 1978 viedla reaštauračné práce na najznámejšej renesančnej freske v Taliansku. A aj najzničenejšej. Mohol za to fakt, že Posledná večera od Leonarda da Vinciho vlastne nebola v skutočnosti freskou. Da Vinci dostal v roku 1494 objednávku na obrovskú maľbu v refektári Santa Maria delle Grazie. Namiesto tradičnej techniky, pri ktorej sa na mokré steny muselo rýchlo maľovať presnými farbami, maľoval na suchú stenu temperou a olejom, čím dosiahol žiarivejšie farby a dielo mohol pokojne dokončiť o štyri roky neskôr. Už po dvadsiatich rokoch od dokončenia však začala maľba podliehať skaze. V roku 1556 opísal Giorgio Vassari dielo ako „zruinované“ a také porušené, že bolo ťažko rozoznať jednotlivé postavy. V roku 1652 prerazili stenu s maľbou, aby do nej vsadili dvere. Kristus v strede tak prišiel o nohy pod stolom. Dvere neskôr zamurovali. V roku 1768 namontovali pred maľbu záves, aby ju chránili pred poškodením, ale jeho časté odťahovanie malo skôr opačný efekt. Na maľbe nechali odkaz aj napoleonskí vojaci, ktorí z miestnosti urobili zbrojnicu a do obrazu hádzali kamene či vyškrabovali apoštolom oči. Prvý pokus o presun maľby v roku 1821 sa skončil katastrofou. Stefano Barezzi, expert na premiestňovanie fresiek, vážne poškodil centrálnu časť skôr, ako zistil, že Posledná večera nie je vlastne freskou. V roku 1978 sa k dielu dostala Barcilonová a vedela, že ju čaká nadľudská úloha. Dielo bolo stokrát viac zničené ako zakonzervovaná Sixtínska kaplnka. Spoločnosť Olivetti sa rozhodla projekt financovať. Trvalo 21 rokov, kým sa dielo objavilo opäť v pôvodnom vzhľade.
Konšpiračné teórie a online prístup
Konšpiračné teórie okolo tejto maľby, ktoré preslávil Dan Brown vo svojej knihe Da Vinciho kód, lákajú do Milána ročne asi 320 tisíc návštevníkov. V roku 2007 preniesli tento obraz vo vysokom rozlíšení aj na internet. Na webovej stránke haltadefinizione.com môžete pri 16 miliardách pixelov vidieť aj stopy po kresbách pred maľovaním.
Prečítajte si tiež: Záhada ruky na Poslednej večeri
Prečítajte si tiež: Kontext Poslednej večere v umení