Úvod
Trh s mliekom v Európskej únii je zložitý systém, ktorý ovplyvňujú rôzne faktory. Medzi ne patria nákupné ceny, produkcia, spotreba, podpora, náklady, konkurencia a politiky. Tento článok sa zameriava na porovnanie trhu s mliekom v rôznych krajinách EÚ s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnej situácii a trendoch. Využijeme dostupné dáta a analýzy, aby sme pochopili rozdiely a podobnosti medzi jednotlivými trhmi a identifikovali kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť slovenského mliečneho priemyslu.
Vývoj nákupných cien obilnín a ich vplyv na mliečny trh
Nákupné ceny obilnín majú priamy vplyv na mliečny trh, pretože obilniny sú dôležitou zložkou krmiva pre dojnice. V polovici júna tohto roku sa nákupné ceny obilnín v prevažnej väčšine dodacích miest mierne znížili. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom sa zvýšila cena potravinárskej pšenice v Rouene o 1,5 eur/tonu a v Bratislave o 9,2 eur/tonu. Ceny potravinárskej pšenice majú s ohľadom na sezónnosť a obavy o novú úrodu stúpajúci trend.
Od začiatku roku 2018 sa ceny potravinárskej pšenice, s výnimkou dodacieho miesta v poľskom Slaski, mierne zvýšili (o 1 - 2 eurá/tonu). Najvýraznejšie (o 5 eur/tonu) stúpla od začiatku tohto roku trhová cena potravinárskej pšenice zo sila v Hamburgu. Podobne sa od začiatku kalendárneho roka 2018 zvyšovali trhové ceny kŕmneho jačmeňa, ale pri kŕmnej kukurici je pozorovateľný stagnujúci trend.
Veľkoobchodné ceny obilnín sa na vybraných trhoch EÚ v prvom februárovom týždni roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyvíjali premenlivo v závislosti od komodity. Nákupné ceny potravinárskej pšenice sa v závislosti od dodacieho miesta udržujú nad úrovňou 158,00 Eur/tonu. Najvyššie sú v regióne Brusel - nad 170,00 Eur/tonu a naopak najnižšie v oblasti Bratislavy - nad cenovou úrovňou 154,00 Eur/tonu.
Produkcia a nákup surového kravského mlieka na Slovensku
V apríli 2018 nakúpili spracovatelia spolu 72 770 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 1,7 % viac ako v marci 2018. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 52 937 ton (+5,6 %). Nákup mlieka 1. triedy kvality dosiahol 18 320 ton, čo predstavovalo pokles o 10,2 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Neštandardného mlieka sa v apríli 2018 nakúpilo 1 514 ton (+48,1 %). Mlieko Q. triedy sa na aprílovom nákupe podieľalo 72,7 %, mlieka 1. triedy 25,2 % a neštandardné mlieko 2,1 %.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať sušičku ovocia?
Vo februári 2018 nakúpili spracovatelia spolu 64 609 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 8,2 % menej ako v januári 2018. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 46 361 ton (-6,0 %). Nákup mlieka 1. triedy dosiahol 16 992 ton (-12,4 %) a neštandardného mlieka 1 256 ton (+18,6 %). V decembri 2017 nakúpili spracovatelia surového kravského mlieka 67 485 ton, čo bolo o 6,3 % viac ako v novembri 2017. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 47 460 ton (+12,7 %). V novembri 2017 nakúpili spracovatelia surového kravského mlieka 63 492 ton, čo bolo o 3,7 % menej ako v októbri tohto roka. Mlieka Q. triedy sa nakúpilo spolu 42 103 ton (+6,4 %).
Analýza údajov z obdobia rokov 2017 a 2018 ukazuje kolísanie v produkcii a nákupe surového kravského mlieka na Slovensku. Množstvo nakúpeného mlieka závisí od sezóny, kvality mlieka a dopytu spracovateľov.
Ekonomické ukazovatele a konkurencieschopnosť slovenských fariem
Slovenské farmy čelia výzvam v oblasti konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Podľa analýzy Európskej asociácie mliečnych farmárov (EDF) je jedným z problémov nízka cena, ktorú slovenskí producenti inkasujú za mlieko. Dôvodom môže byť fakt, že na Slovensku je len 320 podnikov, ktoré sa venujú prvovýrobe mlieka, a teda aj pomerne malá produkcia mlieka, ktorá je dodávaná veľkému počtu relatívne malých spracovateľov pôsobiacich na Slovensku.
„Veľkí spracovatelia s exportnými možnosťami majú šancu ponúknuť farmárom vyššie ceny, no ak spracovatelia nedokážu predávať svoje produkty za vyššie ceny, potom je to problém i pre prvovýrobu“, myslí si S. Wille-Sonková. Ďalším dôvodom, prečo Slovensko opúšťa prvovýrobu mlieka, je skutočnosť, že slovenské farmy sa venujú kombinovanej produkcii (ŽV a RV), čím majú možnosť speňažovať aj iné produkty a teda i možnosť voľby. Ak mlieko nevynáša, potom nedáva zmysel ho robiť, obzvlášť, ak podniky súčasne čelia nedostatku pracovnej sily. Naproti tomu malé rodinné farmy s chovom dojníc s dlhodobou tradíciou majú tendenciu držať sa remesla i napriek tomu, že je slabo rentabilné. Čiže druhým faktorom, prečo farmy v SR končia s mliekom, je možnosť voľby robiť niečo iné.
Paradoxom tohto vývoja v SR je, že mnohí farmári v iných členských štátoch považujú Slovensko z pohľadu potenciálu produkcie mlieka podľa slov prednášajúcej za „zasľúbenú zem“. Dôvodom je extrémne nízke zaťaženie pôdy veľkými dobytčími jednotkami, ktoré v SR dosahuje len 0,08 VDJ na hektár. „Slovensko vyrobí na hektár pôdy 166 l mlieka, kým napríklad Holandsko až 4000 l“, prirovnala S. Wille-Sonková SR k Holandsku. „V Belgicku, Holandsku, Írsku sa čudujú, prečo tu nemáte viac kráv, keď je tu tak veľa pôdy?“, položila si otázku farmárka z Nemecka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom zmesí na pečenie chleba
Ďalšie dva zverejnené porovnávacie indikátory v nej vyvolali totožnú otázku. Jedným bol nájom za pôdu, ktorý sa za ostatné 4 roky v SR podľa dát EDF hýbal v priemere na 100 - 120 EUR/ha. Vo väčšine krajín EÚ pritom chovatelia platia nájom v okolí 500 - 600 EUR/ha, no napríklad v Holandsku, Švajčiarsku či Írsku je to cez 1000 EUR/ha. Totožné platí pre pracovnú silu, kde v SR táto stojí farmára 12 až 14 EUR/hod, pričom vo väčšine krajín je to 20 EUR/hod a v Dánsku, Švajčiarsku či Holandsku dokonca 30 EUR/hod.
Sedmička slovenských fariem pritom podľa dát EDF za ostatné 4 hodnotené roky (roky 2020 až 2023) si nepočínala zle ani v rentabilite výroby, keď v priemere dosiahla zisk vo výške 5,8 ct na kg energeticky korigovaného mlieka. Nechytáme sa na Švajčiarsko so ziskom 12,6 ct/kg, no dosahujeme zisk podobný ako v Nemecku (zisk 6,1 ct/kg), pričom na opačnom konci spektra sú farmy vo Francúzsku (zisk len 1,8 ct/kg) a prekvapivo i v Holandsku (zisk 1,5 ct/kg). Z pohľadu nákladov na 1 kg mlieka sú tieto podľa štatistík EDF relatívne podobné pre väčšinu krajín Európy. Výnimkou sú Švajčiari so 4 ročnými priemernými nákladmi na úrovni 82 ct/kg a na druhej strane spektra Íri s 39 ct/kg, ktorí sa však venujú dominantne ekonomicky menej náročnému pastevnému chovu.
Ďalšou dôležitou ekonomickou metrikou sú celkové príjmy na 1 kg vyprodukovaného mlieka, teda vrátane podpôr. Tu vedú Švajčiari s takmer 92 ct/kg, pričom vyššie príjmy majú aj Fíni (66,7 ct/kg), Dáni (51,7 ct/kg). Slovensko za ostatné 4 roky dosiahlo priemernú hodnotu príjmov 48,9 ct/kg mlieka. Pri tomto parametri sa S. Wille-Sonková pristavila aj pri poskytovaných podporách v jednotlivých krajinách. Napríklad vo Fínsku sú národné podpory, ktoré slúžia ako kompenzačné platby za kratšie obdobie vegetácie na miestnych farmách. Dáni napríklad majú len tradičnú európsku základnú platbu na farmu, no sú dobre platení za mlieko, keďže spracovateľ Arla je silným hráčom na trhu. „Verte mi, že ani my v Nemecku nemáme extra podpory na chov dojníc,“ poukázala na domácu situáciu S. Na záver poukázala ešte na ďalšiu konkurenčnú výhodu Slovenska. „Za ostatné 4 roky v priemere za všetky krajiny EDF stúpli ročné náklady o 1 300 EUR na dojnicu. To je obrovský nárast. No v prípade Slovenska tento nárast nebol až tak vysoký. Predpokladám, že dôvodom tohto vývoja je, že máte vyššiu autonómiu pri výrobe vlastných krmív“, skonštatovala S.
Porovnanie s inými krajinami EÚ
Rakúsko a Nemecko
Mliekarne v Rakúsku platili výrobcom v januári za kilogram mlieka priemerne 40,27 centu. Na porovnanie, na začiatku tohto roku klesla výkupná cena mlieka v Nemecku na 35 centov. Tieto rozdiely v cenách môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú regionálne rozdiely v nákladoch na výrobu, štruktúra trhu a dopyt po mlieku.
Švajčiarsko
Produkcia mlieka vo Švajčiarsku predstavuje objem takmer 4 mld. kg ročne, z čoho 3,43 mld. kg mlieka sa spracováva na mliečne výrobky, hlavne na syry. Vo Švajčiarsku sa na 23 490 mliečnych farmách chová 584 tisíc kráv. Priemerná veľkosť farmy tak predstavuje 25 kráv. Poľnohospodárska pôda je vo Švajčiarsku skutočne vzácna a drahá, čo je aj limitujúcim faktorom rozvoja fariem. Trávne porasty sú základným zdrojom krmiva pre mliečny dobytok. Švajčiari venujú manažmentu produkcie trávnej hmoty mimoriadnu pozornosť, nakoľko trávne porasty predstavujú najvýznamnejší podiel výmery poľnohospodárskej pôdy vo Švajčiarsku. Dôležitým motívom je aj skutočnosť, že dostupnosť koncentrovaných krmív je limitovaná a ich ceny sú veľmi vysoké. Dovážaná sójová múčka a repkové semeno sa predávajú za veľmi vysoké ceny.
Prečítajte si tiež: Ako ušetriť pri nákupe vajec
Súčasná organizácia trhu s mliekom vo Švajčiarsku prešla z hľadiska je vývoja viacerými etapami. V roku 2009 bol zrušený systém mliečnych kvót, čo malo za následok navýšenie produkcie mlieka z 3,2 na 3,47 mld. kg, (rok 2012) t. j. Silnejúca liberalizácia mala silný dopad na sektor spracovania, ale aj na sektor prvovýroby mlieka. Dnes je Švajčiarsko o niečo bližšie k svetovému trhu ako v minulosti, ale nie je s bežnými mliečnymi výrobkami konkurencieschopné. V porovnaní so susednými krajinami je produkcia a spracovanie mlieka oveľa drahšia. A tak sektor stále potrebuje ochranu a podporu z verejných zdrojov, ako aj nápady a stratégie na výrobu prémiových výrobkov s vysokou pridanou hodnotou zo švajčiarskeho mlieka, napr. „senové mlieko“, „bezsilážové mlieko“, špeciálne švajčiarske značky syrov, atď. Na zabezpečenie vysokých cien mlieka, aké dnes dostávajú švajčiarski farmári, je potrebná silná cenová podpora. Podpora mlieka určeného na spracovanie na syry predstavuje v súčasnosti 12,3 ct/kg. Táto podpora umožňuje spracovateľom mlieka platiť reálnu nákupnú cenu mlieka, ktorá je porovnateľná s cenou v EÚ. Dodávateľské farmy dostávajú oveľa vyššie ceny za dodávky mlieka, keďže tieto sú navýšené o podporu. S výnimkou syrov, ostatné kľúčové mliečne výrobky stále potrebujú byť chránené tarifami a ochranou hraníc na zabezpečenie proti dovozu. Tieto opatrenia chránia cenu mlieka švajčiarskych prvovýrobcov, ktorí majú vysoké náklady ale aj dobrý príjem.
Nová poľnohospodárska politika Švajčiarska na obdobie rokov 2014 - 2017 sa bude uberať podobným smerom ako zvyšok Európy - cestou „zazelenania“, pričom sa znížia priame platby na podporu produkcie a viac podpory bude smerovať do ekológie, napr. Ako dôsledok ochrany hraníc na časť mliekarenských výrobkov a cenovej podpory, je švajčiarska nákupná cena mlieka oveľa vyššia ako v susedných krajinách.
Rozdielna úroveň nákladov a výnosov švajčiarskych fariem v porovnaní s krajinami EÚ bola preukázaná aj v rámci výsledkov tohtoročnej Analýzy EDF: Porovnanie nákladov v prvovýrobe mlieka. Priemerné náklady za 289 zúčastnených fariem v rámci EDF dosiahli úroveň 49,3 ct/kg energeticky korigovaného mlieka (4% tuk, 3,4% bielkoviny). Priemerné náklady za 10 zúčastnených švajčiarskych fariem boli oveľa vyššie - na úrovni 77,0 ct/kg mlieka.
Vo Švajčiarsku existuje veľký počet spracovateľov, ktorí nakupujú a spracovávajú švajčiarske mlieko. Niektoré sú súkromnými podnikmi a niektoré fungujú vo forme družstiev vo vlastníctve farmárov. Ale ak sa pozrieme na celý sektor, je jasné, že koncentrácia trhu vo Švajčiarsku je veľmi vysoká. Zopár najväčších trhových hráčov kontroluje prístup na atraktívny, ale limitovaný domáci trh: mlieko od 23 400 farmárov putuje cez 530 spracovateľov syrov a 3 hlavné mliekarne (s 80 % podielom na trhu) k 2 hlavným maloobchodným sieťam a končí u 8 100 000 švajčiarskych spotrebiteľov, resp. Švajčiarsku populáciu tvoria ľudia milujúci mlieko a ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je tam na úrovni 380 kg a sú tak na druhom mieste v medzinárodnom porovnaní hneď za Švédmi. Za Švajčiarskom sa v rebríčku spotreby umiestnili Francúzi, Holanďania a Nemci.
Írsko
Správa, ktorá vznikla vďaka spolupráci medzi Írskym štátnym ústavom pre rozvoj agropotravinárskeho sektora (Teagasc) a Technologickým inštitútom v Corku, mapuje mimoriadny rast v sektore mlieka a mliečnych výrobkov po odstránení produkčných kvót na mlieko. Výskum porovnával ziskovosť výroby mlieka v Írsku s Holandskom, Dánskom, Nemeckom, Francúzskom, Novým Zélandom a Veľkou Britániou aj vo vzťahu k realizačným cenám pre prvovýrobcov. Správa kriticky hodnotí írsky mliekarenský priemysel s ohľadom na investície do spracovateľskej kapacity a sezónnosti.
Dr. Declan O'Connor, lektor na Technologickom inštitúte v Corku, v komentári k správe uviedol: „Počas päťročného sledovaného obdobia od roku 2014 do roku 2019, keď sa ceny mlieka porovnávali pomocou LTO (mesačné porovnanie cien mlieka), bola cena írskeho mlieka z pomedzi posudzovaných krajín EÚ najnižšia, pričom najvyššia bola v Holandsku. Medzi Írmi a Holanďanmi bol zaznamenaný priemerný rozdiel za obdobie na úrovni 5,2 €centov na liter, pričom ostatné krajiny EÚ spadali medzi tieto dva extrémy. Írske ceny mlieka však v tomto období sledovali výnosy na komoditnom trhu so sušeným odstredeným mliekom a maslom“.
Laurence Shalloo, výskumný pracovník z Teagasc, uviedol: „Hoci pri porovnávaní ziskovosti výroby mlieka v jednotlivých krajinách dostávali írski poľnohospodári najnižšiu cenu za mlieko, ich nákladová základňa bola podstatne nižšia, čo malo za následok najvyššiu ziskovosť. Z analýzy vyplynulo, že írski producenti mlieka a mliečnych výrobkov si medzi európskymi konkurentmi zabezpečili v období rokov 2014 až 2017 najlepšie čisté ziskové marže z výroby mlieka. Vyššie ceny mlieka zaplatené v celej Európe iba čiastočne kompenzovali vyššie výrobné náklady poľnohospodárov v tamojších krajinách. Čistá marža v Írsku bola najväčšia napriek skutočnosti, že výnosy z výroby mlieka sú v Írsku nižšie. Výskum zistil, že využitie kapacity na spracovanie mlieka v Írsku predstavuje priemerne za celý rok približne 62 %, pričom v iných krajinách EÚ je to viac ako 90 %. Toto nedostatočné využitie spracovateľských kapacít vedie k vyšším nákladom na spracovanie, ktoré sú v kombinácii s produktovým mixom Írska hlavným faktorom pri určovaní nižšej ceny mlieka zaplatenej v Írsku. Štúdia napriek tomu preukázala, že sezónna výroba mlieka v Írsku priniesla popri nižších nákladoch aj ďalšie výhody. Analytický tím zistil, že pre írsky mliekarenský priemysel je podstatne výnosnejšie investovať do ďalšej spracovateľskej kapacity na rozširovanie, ako sa snažiť vyrovnať krivku ponuky mlieka. Správa naznačuje, že je potrebné postupovať opatrne pri porovnávaní výkonnosti sektoru výlučne na základe ceny mlieka.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov
Priemerná slovenská domácnosť minie na nákup potravín mesačne takmer 20 % výdavkov. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria pritom podľa údajov Eurostatu v priemere približne 14 % z celkových výdavkov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v Únii.
„V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom Európskej únie, a to o 1,9 percenta, v roku 2023 dokonca až o 6,7 percenta. U susedov z krajín V4 nakúpime lacnejšie, a to až o päť percent, v Maďarsku, o sedem percent v Českej republike a až o 27 percent v Poľsku. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2023,“ uvádza vo svojej aktuálnej analýze analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení vysokej inflácie potravín, ktorá bola na úrovni 18,6 % a 17,3 %. „Tento rok ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 až 4,9 percenta a dosiahol priemernú úroveň 1,8 percenta,“ hovorí Sadovská.
Na Slovensku má, podľa jej slov, prístup k potravinám väčšina ľudí, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou takmer pre 18 % slovenských domácností. „Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj rodín dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom Únie zaostávame, pretože podľa Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť 9,5 % domácností v EÚ,“ uviedla analytička.
Rast cien a vplyv DPH
Rast cien potravín sa zrejme tak skoro nezastaví napriek klesajúcej inflácii a nepomôže ani konsolidačný balíček, ktorý zvýši základnú DPH na 23 %. Napriek tomu, že DPH na základné potraviny klesne na 5 %, obchodníci budú musieť zvýšené ceny na ostatné tovary kompenzovať. „Ceny mliečnych výrobkov na Slovensku ovplyvní trh, ale aj konsolidácia. Pozitívne opatrenie zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny neprinesie očakávaný pokoj na cenovkách. Naopak, začali narastať prepočty finančných dosahov nielen na slovenských výrobcov potravín, ale aj na farmárov ako výrobcov surovín či výrobcov obalov, prídavných látok a všetkých ďalších vstupov, energie nevynímajúc," priblížila Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu.
Zvýšenie celkovej DPH na 23 % a transakčná daň vytvoria podľa Nouzovskej v príjmoch potravinárov dieru, ktorú budú musieť zaplátať vyššími cenami. „A zrazu tá malá výhoda zo zníženej DPH je preč, ešte ani nezačala platiť," podčiarkla. Vyčíslila, že transakčná daň bude stáť mliekarenský spracovateľský priemysel po modelovom prepočte viac ako 2,2 milióna eur.
Upozornila, že vplyvy konsolidácie sa očakávajú od januára, avšak trh s mliekom a mliečnymi výrobkami sa výrazne mení už teraz. Cena masla na pultoch podľa nej jasne ukázala, že na európskom trhu s mliekom dochádza k zvyšovaniu cien a Slovensko tento trend neobíde. „Začína sa viac prejavovať nedostatok mlieka v Únii v dôsledku horúceho leta, respektíve následných povodní, ako aj veterinárnych ochorení. Na Slovensku je síce produkcia mierne vyššia oproti minulému roku, avšak tento fakt nezastaví nárast ceny surového kravského mlieka, ktorá v Európe stúpa a v súčasnosti je v priemere vyššia ako na Slovensku,” uviedla. To dáva jasný signál na to, že cena za surové kravské mlieko bude rásť aj na Slovensku. „Zvýšená cena suroviny sa nevyhnutne musí premietnuť aj do cien mliečnych výrobkov," dodala. „Mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám, preto sú každodenné otázky na dôvody vyšších cien oprávnené. Pre slovenských spracovateľov mlieka nastáva veľmi ťažká situácia, keď musia nájsť rovnováhu medzi férovou cenou pre farmára, spotrebiteľa a pokrytím vlastných nákladov.
Alternatívy kravského mlieka a ich vplyv na trh
Rastlinné alternatívy
Chov hospodárskych zvierat využíva teraz takmer ¾ svetovej poľnohospodárskej pôdy a na ich kŕmenie padne viac ako 30 % obilnín, ktoré sa na zvyšnej ¼ pôdy vypestujú. Cesta k uvedomelému rastlinnému jedálnička nie je jednoduchá, ale niekde by sa začať malo. Naša planéta bola dlho zaťažovaná mäsovým alebo mliekarenským priemyslom, tak jej poďme po tých rokoch trošku uľaviť. Ak sa obhliadneme smerom k ochrane životného prostredia, škody, ktoré produkcia každučkého litra kravského mlieka spôsobuje, naozaj nemôžeme brať na ľahkú váhu.
Produkcia kravského mlieka vyžaduje 9 m2 pôdy a 628 litrov vody na každý vyrobený liter mlieka. Toto množstvo vody je zhruba rovnaké ako objem vody, ktorý sa použije na výrobu jedného litra vína. Mlieka však ročne vypijeme približne 3× viac! Množstvo vody, ktoré spotrebuje dojná krava za jediný rok, je takmer o polovicu vyššie, než tomu je u kravy nedojnej. A o znehodnotení pôdy radšej ani nehovoríme. Dobytok navyše vypúšťa do atmosféry 14,5 % všetkých globálnych skleníkových plynov, čo je jednou z hlavných príčin zmeny klímy. Ak environmentálnu problematiku živočíšneho priemyslu posudzujeme v celosvetovom merítku, dopracujeme sa k šokujúcim faktom. 20 najväčších spoločností produkujúcich mäso a mliečne výrobky má na svedomí dohromady viac emisií skleníkových plynov než celé Nemecko, ktoré držia prvenstvo v objeme vyprodukovaných emisií skleníkových plynov zo všetkých krajín EÚ. A to je pre našu zemičku ozajstná nálož! Rastlinných alternatív mlieka je množstvo. Ktorú si vyberiete?
Spektrum poznatkov o mliečnych alternatívach, ktoré sa k nám z rôznych zdrojov dostávajú, je hojné. Chuť a celkový dojem z konzumácie sa ale odsúva na druhú koľaj. U kravského mlieka teda musíme vyzdvihnúť jedinečnú chuť, konzistenciu a tiež vlastnosti, ale cena za tento „pôžitok“ je bohužiaľ pre našu planétu vysoká. Rastlinné alternatívy samy o sebe síce neobsahujú také množstvo vápnika a bielkovín, ale ak ich šikovne skombinujete napríklad s našim arašidovým proteínom a pridáte lyžičku stéviového sladidla, ktoré neobsahuje žiadne kalórie, máte dokonale vyvážený základ pre smoothie.
Známy britský spravodajský a mediálny web The Guardian v správe o nezastaviteľnom vzostupe alternatívnych mliek označil rastlinné mlieka za „biele zlato“, čo je prirovnanie naozaj trefné. Rastlinné mlieka sú totiž najpredávanejším produktom celého trhu s alternatívnymi produktami založenými na rastlinnej báze.
Alternatívy k živočíšnemu mlieku existujú už tisíce rokov a sú súčasťou kultúrneho dedičstva mnohých národov. V Ázii si Kórejci radi doprajú sikhye, tradičný nápoj vyrobený z varenej ryže, sladového extraktu a cukru, v Európe zase Španieli podľahli čaru podzemných mandlí premenených na lahodné pitie zvanej horchata de chufa. Pokiaľ ale s rastlinnou stravou ešte len začínate alebo len chcete skúsiť, ako takéto „exotické nápoje“ môžu chutiť, odporúčame vám odrazový mostík v podobe domáceho mandľového mlieka. Jeho výroba nie je ani z polovice tak zložitá a na suroviny náročná, ako výroba sikhye! Navyše ho môžete využiť aj v kuchyni, napríklad ako prísadu do vegánskych aj neveganských múčnikov, a skvele chutí aj v šálke kávy. Mandľové mlieko už pozná množstvo ľudí. Trúfnete si doma napríklad aj na mlieko z lieskových orechov?
Aj napriek tomu, že pitie rastlinného mlieka môže prospieť nášmu zdraviu a je jednoznačne etickejšie voči prírode, ekonomicky má od svojho živočíšneho brata ešte stále ďaleko. Rastlinná výroba je totiž ešte stále v niektorých krajinách politicky znevýhodneným odvetvím. Príkladom tejto nechtiac spôsobenej „diskriminácie“ môže byť aj Európska únia, kde je zakázané označovať rastlinné alternatívy mlieka slovom „mlieko“, ak si členský štát nevyžiada výnimku. Inak EÚ povoľuje tieto produkty označovať iba slovom „nápoj“. Česká vláda o túto výnimku nepožiadala, a tak sa napríklad vegánsky startup Nemléko musel premenovať na Optimistic. Naopak v Amerike, Afrike i Ázii si s názvami produktov buď nerobia ťažkú hlavu, alebo zaviedli označovanie rastlinných nápojov názvami ako „sójové mlieko“, „mandľové mlieko“ či „ryžové mlieko“ do bežnej praxe.
Rozdiely kladené medzi živočíšny a rastlinný mliekarenský priemysel sa nevzťahujú iba na slogany či produktové pomenovania, spôsobujú rozpory aj vo sfére financií - presnejšie vo výške zdanenia. Napríklad v Nemecku nesie rastlinné mlieko 19% daň z pridanej hodnoty a je klasifikované ako luxusná potravina, zatiaľ čo kravské mlieko sa daní iba 7% príplatkom DPH. Živočíšne mlieko môžete nahradiť aj ovseným - má krémoú textúru a je plné vlákniny.
#