Mlieko, ako kľúčová komodita v živočíšnej výrobe, predstavuje pre poľnohospodárske subjekty stabilný zdroj príjmov. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európskej únii je však rôznorodá a ovplyvnená mnohými faktormi, od ekonomickej situácie až po spotrebiteľské preferencie. Tento článok sa zameriava na porovnanie spotreby mlieka v krajinách EÚ, analyzuje trendy, výzvy a opatrenia na podporu tohto sektora.
Produkcia a spracovanie mlieka na Slovensku
Posledné roky neboli pre slovenských prvovýrobcov mlieka priaznivé a rok 2013 nebol výnimkou. Viaceré regióny Slovenska postihli nadpriemerné zrážky a záplavy, ktoré vystriedalo obrovské sucho. V roku 2013 spracovatelia zaznamenali pokles dodávok o takmer 25 miliónov kg v porovnaní s rokom 2012. Napriek nedostatku suroviny neboli schopní zaplatiť toľko, ako platia spracovatelia v EÚ. Podpora prvovýroby mlieka dosiahla približne 110 eur na VDJ, čo je len cca 1,7 eurocenta na kilogram mlieka. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka zaznamenali stratu už po šiestykrát, pričom celková strata za posledných šesť rokov dosiahla vyše 300 miliónov eur. Dlhodobo nepriaznivá situácia spôsobila, že s prvovýrobou mlieka skončilo ďalších 21 podnikov.
V októbri 2013 bol predstavený nový systém podpôr, ktorý mal naštartovať chov hovädzieho dobytka. Systém podpory živočíšnej výroby na roky 2014-2020 by mohol prispieť k rozvoju prvovýroby mlieka. Ostatní prvovýrobcovia vnímajú toto opatrenie ako "svitanie na lepšie časy". V ďalších fázach reťazca je spracovateľ a obchod, ktoré sú koncentrované, čo sa o prvovýrobe na báze odbytových organizácií dá povedať len veľmi ťažko. Úroveň združovania prvovýrobcov je na Slovensku veľmi nízka. Máme síce 22 odbytových organizácií, ale sú to malé organizácie, prostredníctvom ktorých sa nakupuje len necelých 30 percent z celkového objemu nakúpeného mlieka. Pre porovnanie, v EÚ sa nakupuje až 58 percent mlieka prostredníctvom odbytových organizácií.
Zrušenie mliečnych kvót a budúcnosť trhu
Približne o rok dôjde v európskom priestore k odstráneniu mliečnych kvót. Postoje farmárov sa rôznia. Progresívni farmári tvrdia, že nárast produkcie sa nedá regulovať žiadnym kohútikom a na zvýšenú produkciu mlieka treba nastaviť stádo v dvojročnom časovom predstihu. Európska komisia sa pozerá na obdobie po zrušení mliečnych kvót veľmi optimisticky. Odhaduje, že dodávky mlieka sa ustália na úrovni cca 147 miliónov ton a neočakávajú sa žiadne katastrofické scenáre. Prvovýrobcovia z Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a iných krajín sa už istý čas pripravujú na výrazné navýšenie produkcie mlieka. Európska komisia pripravuje tzv. Observatórium pre trh s mliekom, t.j. nástroj, ktorý by mal prispieť k zlepšeniu informácií a diskusie medzi účastníkmi na trhu s mliekom EÚ.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku vs. EÚ
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať sušičku ovocia?
Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg a na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka
Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak.
Problémom pre mliekarov je získavanie zamestnancov, ktoré je podľa SZPM čoraz ťažšie. Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov SZPM je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. V tomto smere je potrebné v našej spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka.
Svetový deň mlieka a jeho význam
Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom zmesí na pečenie chleba
Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor.
Kozie a ovčie mlieko ako alternatíva
V zahraničí sa presadzuje názor, že kozie mlieko je vzhľadom na svoje zloženie cennou potravinou. Jeho význam je hlavne vo výžive detí ako tzv. alternatívny typ výživy, ale svoj význam má i vo výžive dospelých osôb v oblasti prevencie rôznych chorôb. V krajinách Európy, hlavne tam, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok. V spotrebe syrov to je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. U nás je to, žiaľ, iba 1,6 kg ovčieho i kozieho syra na osobu a rok. Kozie mlieko je biologicky cenným nápojom, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov: medi zinku, mangánu, titánu, chrómu a kobaltu, vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E a kyselinu listovú.
Duálne vzdelávanie a budúcnosť poľnohospodárstva
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa snaží o zavedenie duálneho vzdelávania, aby sa do poľnohospodárskeho odvetvia dostali mladí a vzdelaní ľudia. Podľa Milana Semančíka, predsedu SPPK, chcú vrátiť duálny systém vzdelávania do starých koľají a vychovať žiakov, ktorí po skončení strednej školy budú mať aj prax.
Ekonomický výhľad a vplyv na trh s mliekom
Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje spomalenie rastu HDP v rozvojových krajinách, pokles kurzu niektorých hlavných konkurenčných svetových mien a nižšia cena ropy. V oblasti živočíšnej výroby narastajú zásoby produktov tak v EÚ, ako aj vo svete, pričom ide hlavne o sektor mlieka. V roku 2016 sa očakáva ďalšie zvyšovanie dodávok mlieka v EÚ a USA, čo zaťaží ceny. Napriek dobrým exportným výhľadom budú pravdepodobne výrazne narastať intervenčné zásoby sušeného odstredeného mlieka.
Prečítajte si tiež: Ako ušetriť pri nákupe vajec