Diviačia zver (Sus scrofa) patrí medzi najrozšírenejšie a najprispôsobivejšie druhy zveri na svete. Jej súčasné rozšírenie siaha od západnej Európy až po juhovýchodnú Áziu a vďaka introdukcii ju nájdeme aj v Severnej a Južnej Amerike, Austrálii a na mnohých ostrovoch v Tichomorí. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, predstavuje manažment diviačej zveri komplexnú problematiku, ktorá zahŕňa legislatívne aspekty, ochranu zdravia zvierat a minimalizáciu škôd na poľnohospodárskych plodinách a majetku.
Predkovia diviakov
Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, že pred 25 miliónmi rokov žili praveké svine veľkosti byvola, ktoré sa pohybovali rýchlosťou až 60 km/h. Boli to ENTELODON, príbuzní našich dnešných divých a domácich svíň. Tieto mohutné zvieratá boli rozšírené v Severnej Amerike, Európe a Severnej Ázii, kde vládla rozsiahla tropická a subtropická teplota.
Rozšírenie diviačej zveri
V priebehu tisícročí sa areál rozšírenia diviačej zveri menil v závislosti od klimatických podmienok. V chladných obdobiach sa posúval na juh a v teplejších na sever. V posledných storočiach však územie rozšírenia menilo hlavne pôsobenie človeka. V niektorých krajinách bola diviačia zver vyhubená, no v 20. storočí opäť získala pôvodné územia svojho rozšírenia.
Prispôsobivosť a správanie diviačej zveri
Diviačia zver je všežravá a veľmi schopná prispôsobiť sa najrozličnejšiemu životnému prostrediu. Rýchlo si zvykne na nové potravinové zdroje a vďaka svojej schopnosti rozrývať zem má prístup k pomocným zdrojom potravy. Dokáže rozhryznúť aj veľmi tvrdú potravu. V mestských lesoch a predmestiach sa diviačia zver usadila a preniká aj do centra miest.
Legislatíva a lov diviačej zveri na Slovensku
Na Slovensku upravuje lov diviačej zveri zákon o poľovníctve. V súčasnosti, v súvislosti s potvrdením afrického moru ošípaných (AMO) na území Slovenskej republiky, nariaďuje hlavný veterinárny lekár všetkým užívateľom poľovných revírov intenzívny lov diviačej zveri.
Prečítajte si tiež: Divinové recepty
Africký mor ošípaných (AMO)
AMO je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje divé a domáce ošípané. Pre človeka nie je prenosné, ale pre chovateľov ošípaných predstavuje obrovské ekonomické straty, pretože spôsobuje vysokú úmrtnosť postihnutých zvierat a jeho likvidácia je veľmi nákladná.
Opatrenia proti šíreniu AMO
Vzhľadom na dramatickú situáciu v súvislosti s AMO prijíma Slovensko prísne opatrenia na zamedzenie jeho šírenia. Patrí k nim intenzívny lov diviačej zveri, monitorovanie trichinelózy (svalovec) a dodržiavanie biologických opatrení na ochranu chovov domácich ošípaných.
Intenzívny lov diviačej zveri
Cieľom intenzívneho lovu diviačej zveri je obmedziť stavy diviačej zveri pri eradikácii AMO u diviačej zveri. Užívatelia poľovných revírov môžu na základe nariadenia použiť aj spôsoby lovu, ktoré sa v zmysle zákona o poľovníctve a príslušných noriem považujú za zakázané, napríklad použitie noktovízorov, zdrojov umelého osvetlenia a zariadení na osvetľovanie terčov. Toto nariadenie sa nevzťahuje na poľovné revíry, v ktorých regionálna veterinárna a potravinová správa vydala zákaz lovu diviačej zveri.
Monitorovanie trichinelózy (svalovec)
ŠVPS SR monitoruje trichinelózu a po obdržaní pozitívnych výsledkov upravuje regióny, v ktorej sa sleduje pôvodca tejto zoonózy. Ak sa u voľne žijúcej zveri - diviaka, medveďa alebo líšky v určitom okrese na Slovensku zistí Trichinella, príslušná RVPS má za povinnosť brať vzorky z domácich zabíjačiek ošípaných, ktoré sú určené na domácu spotrebu - práve na výskyt Trichinelly - ľudovo svalovca.
Čo je trichinelóza?
Trichinelóza je parazitárne ochorenie prenosné zo zvierat na človeka, ktorý sa môže nakaziť prostredníctvom konzumácie infikovaného mäsa. Ochorenie sa u človeka prejavuje ako črevná forma alebo svalová forma a môže k nemu dôjsť konzumáciou nevyšetreného a nakazeného bravčového mäsa, diviačieho, konského mäsa a mäsa zo zvierat, ktoré sú rezervoárom tohto parazita.
Prečítajte si tiež: Recept na Guláš z Diviny
Problémy s premnoženými diviakmi
Premnožené diviaky sú problémom obcí aj väčších miest. Poľnohospodárom ničia úrodu, záhrady a za potravou zájdu aj na sídliská. Za škody spôsobené raticovou zverou sa u nás ročne vyplatí 140-tisíc eur.
Riešenia problémov s diviakmi
Obce a mestá sa snažia riešiť problémy s premnoženými diviakmi rôznymi spôsobmi, napríklad elektrickým oplotením, pachovými ohradníkmi a poľovačkami. Dôležité je tiež, aby ľudia divú zver nekŕmili a blízke okolie vyčistili od krovín, v ktorých sa zdržiava.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť dusený rezeň z diviaka