Kuchyňa je epicentrum života mnohých domácností, kde sa varí, oddychuje, háda, udobruje, opíja, vychováva, filozofuje, miluje a medituje. Je to stred vesmíru, o ktorom si myslia aj desiatky druhov živočíchov, ktoré v nej s nami žijú. Táto symbióza, hoci nie vždy vítaná, je súčasťou nášho každodenného života.
Muchy v kuchyni: Od otravných návštevníkov po delikatesy
Mucha, stvorenie, ktoré inšpirovalo aj Hollywood, je často považovaná za nehygienického dvojkrídlovca. Muchy domáce (Musca domestica) alebo mäsiarky (Sarcophaga carnaria) konzumujú zvyšky potravín, pričom hnijúce mäso je pre ne lahôdkou. Slnivka izbová (Fannia canicularis) preferuje hnijúci rastlinný odpad, močovkové jamy a žumpy.
Muchy produkujú enormné množstvo výkalov a môžu prenášať okolo stovky rôznych patogénov, ako sú pôvodcovia salmonel, dyzentérie, tuberkulózy, cholery, týfusu a vírusy hepatitídy. Octomilky, známe aj ako vínne, ovocné alebo banánové mušky, sa objavujú najmä na prelome leta a jesene, keď kvasiace ovocie láka ich pozornosť. Najjednoduchším spôsobom, ako sa ich zbaviť, je udržiavať kuchyňu bez kvasiacich zvyškov ovocia, zeleniny či nedopitého vína a piva.
Casu marzu: Delikatesa so živými larvami
Na Sardínii zbožňujú muchu piofilu syrovú (Piophila casei), ktorá kladie vajíčka do ovčieho syra pecorino. Syr casu martzu, známy aj ako casu modde, casu cundídu alebo casu fràzigu, je prelezený larvami týchto múch. Sardínčania veria na jeho afrodiziakálne účinky. Larvy premenia syr na mazľavú hmotu, ktorá sa natiera na chlieb a zapíja sa červeným vínom odrody Cannonau.
Tí, ktorí nemajú radi adrenalínovú gastronómiu, zvyknú syr zabaliť do igelitového vrecka a počkajú, kým sa larvy udusia. Casu marzu je registrovaný ako tradičný sardínsky výrobok, a preto je chránený na miestnej úrovni. Talianska vláda považuje od roku 1962 jeho predaj za nezákonný, pretože larvy piofíl môžu po zjedení prežiť v čreve a spôsobovať črevnú myiázu.
Prečítajte si tiež: Dlhé Pole: Pizza a možnosti
Roztoče: Neviditeľní spoločníci v našich potravinách
Roztoče sú pravidelnou súčasťou nášho jedálnička, hoci si to neuvedomujeme. Vyskytujú sa na zelenine v nízkych počtoch, no masovo sa vyskytujú v skladoch potravín, silách a mlynoch. Zavlečieme si ich s kúpenými potravinami.
Sladokaz múčny (Acarus siro) sa používa pri výrobe niektorých francúzskych syrov v oblasti Auvergne. Roztoče žijú v kôrke, ktorá sa vytvára na povrchu zrejúceho syra a dodávajú mu nenapodobiteľnú chuť. Sladokaz sa uspokojí aj s obilím, múkou, ovsenými vločkami, cestovinami, korením, sušenými liečivými bylinami alebo sušeným ovocím. Potraviny znehodnocuje vyžieraním a pachom.
Sladokaz zhubný (Tyrophagus putrescentiae) sa premnožuje na potravinách s vyšším obsahom tukov a bielkovín, ako sú syry, šunka, búrske oriešky a sušený žĺtok. Roztoč Carpoglyphus lactis žije na sušených plodoch, džemoch alebo hnijúcich zemiakoch a pri premnožení pokrýva napadnuté potraviny v súvislých vrstvách. Pri kontakte človeka s týmito potvorami môžu vzniknúť na koži alergické reakcie (akarodermatitídy).
Šváby a svrčky: Nežiaduci spolubývajúci
Ak zistíte, že vám po byte pobehujú šváby, treba s tým hneď niečo robiť. Tieto živočíchy sú chodiacim rezervoárom mikroorganizmov, ktoré získavajú s potravou zo znečistených materiálov. Výkalmi zamorujú potraviny a môžu šíriť bacily antraxu, tetanu, záškrtu, tuberkulózy, cholery a rôznych črevných ochorení. Nebezpečenstvo hrozí aj prenosom cýst črevných cudzopasných prvokov a vajíčok cudzopasných červov. Vo vlhších bytoch sa vyskytuje rus domáci (Blatella germanica), v suchších bytoch zas známy šváb obyčajný (Blatta orientalis).
Žltohnedému svrčkovi domovému (Gryllulus domesticus) sa darí všade tam, kde je dostatok tepla a potravín. Najčastejšie sa vyskytuje v pekárňach, kotolniach a kuchyniach. V jedle si nevyberá, zje takmer všetko. Svoju prítomnosť dáva najavo otravným cvrlikaním.
Prečítajte si tiež: Reštaurácie Dlhé Pole: Pizza
Hmyz ako potrava budúcnosti?
Vyprážané červy alebo pečení svrčkovia si už hľadajú cestu na naše stoly. Veľkochovy hmyzu sa majú za ekologicky šetrnú produkciu potravín. Chov šesťnohej hávede na potravinárske účely predstavuje veľmi mladý, ale rýchlo rastúci biznis. Ľudstvo má dlhodobo pozitívne skúsenosti s konzumáciou najmenej dvoch tisícok druhov hmyzu.
Hlavným argumentom v prospech chovu hmyzu a jeho následnej konzumácie je ochrana životného prostredia. V porovnaní s hospodárskymi zvieratami vyrába hmyz živočíšne bielkoviny a tuky podstatne efektívnejšie. Svrček je za ideálnych podmienok schopný vyrobiť jeden gram svojich tkanív z 1,6 gramu vysoko kvalitnej potravy. Larvy múčnika potrebujú na gram tela v optimálnych podmienkach 2 gramy krmiva a za menej vhodných podmienok aj viac než 5 gramov. Pre porovnanie, prasa má tento pomer za ideálnych podmienok 1:3 až 1:4 a brojlerové kura 1:1,7.
Riziká a výzvy chovu hmyzu
Švédski experti poukazujú na riziká, aké predstavuje únik hmyzu z priestorov určených na jeho chov. Existuje možnosť, že sa hmyz, ktorý utiekol, v krajine uchytí a následne premnoží. Aj keď je hmyz často pomerne nevyberavý a potravu zúžitkuje s príkladnou efektivitou, môže byť zaistenie dostatku krmiva závažný problém.
Keby sme dokázali hmyz živiť odpadom z krmivárskeho a potravinárskeho priemyslu, ekologické prínosy chovu hmyzu by dramaticky stúpli. Veľmi málo toho zatiaľ vieme o chorobách hmyzu.
Hospodárenie v lesoch a význam diverzity
Hospodárenie v lesoch má zásadný význam pre udržanie diverzity a stability ekosystémov. Riaditeľ lesného podniku Michal Tomčík ukazuje, ako štandardný „rúbaňový“ spôsob hospodárenia, pri ktorom sa vyťalo všetko rad za radom, viedol k zániku ekonomickej stability firmy.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre pestovanie zemiakov
V roku 2015 prešli na prírode blízke hospodárenie, ktoré je založené na výberných spôsoboch ťažby. Upustili od rúbanísk a začali sa zaoberať každým jedným stromom zvlášť. Pri každom strome si zapísali druh, hrúbku, kvalitu a zhodnotili jeho význam v poraste. Pri ťažbe nevyholili „polovicu“ hory, ale vyberali každý strom zvlášť, aby zachovali diverzitu. Pretože pestrosť znamená silu a odolnosť proti chorobám, kalamitám a horúčavám.
„Každá drevina má iné mechanické vlastnosti. Inú mechanickú odolnosť proti vetru, iný režim hospodárenia s vodou. Celkovo to vytvára estetickejší dojem, ako keď je v lese jednoliata hmota,“ vysvetľuje pán Tomčík.
Les ako klimatizácia a zdroj vody
Les je dôležitý pre zadržiavanie vody a reguláciu klímy. Jeden kubík dreva obsahuje priemerne 400 litrov vody. Les zadržiava 140 miliónov litrov vody. „Les musíme chápať ako našu veľkú spoločnú prírodnú klimatizáciu, ktorú si nesmieme dovoliť vypnúť alebo vyradiť z prevádzky!“
Na rúbanisku niet živých stromov, ktoré by vodu zachytávali. No aj pôda stráca schopnosť vodu zadržiavať. Prírode blízke hospodárenie je tou najschodnejšou cestou, ako udržať priaznivý hydrologický režim v krajine.
Ekonomika a lesníctvo
Obecné lesy Veľký Folkmar fungujú najmä z predaja nekvalitného dreva alebo vlákniny, podiel na predaji predstavuje 71 percent. Tie kvalitné stromy nechávajú v poraste a veria, že sa to raz preklopí. Predpokladajú, že o niekoľko rokov budú ťažiť menej dreva.
Rozdiel v cene môže byť aj 10 až 30 eur na kubíku. Každý zásah v lese musíme považovať za zložitú operáciu živého organizmu.
Poddimenzovanosť slovenského lesníctva
„Ak štát a verejnosť vnímajú lesy ako spoločné prírodné bohatstvo a dedičstvo, nemala by starostlivosť o ne ležať len na pleciach vlastníka,“ mieni Tomčík. „Farmári sú dotovaní za všetko možné. Majú oveľa lepšie možnosti, ako obnovovať svoj technický park. Lenže lesníci nedostávajú takmer nič. Môžu len predať drevo. Z toho si nevylepšia zastaranú techniku.
„Farmár dáva chlieb. A čo dáva lesník?“ pýta sa nás Tomčík. Drevo? Najmä vodu a vzduch. „Tvárime sa, že tieto statky sú samozrejmé, no nie sú. Spoločnosť by sa mohla zamyslieť nad efektívnejšou podporou a ekosystémovými službami. Štát by mal oceniť lesníkov, ak sa dokážu dobre postarať o les. Obzvlášť v čase, keď lesnícky stav čelí veľkej kritike.
„Lesníctvo však nevzniklo ako nástroj na drancovanie lesov, ale aby zachovalo les. Kedysi bola naša krajina masívne odlesnená. Lenže dnes nestačí produkovať iba drevo. „Musíme riešiť aj klímu, rekreačné funkcie lesa. Lesné hospodárstvo sa ocitlo na križovatke a musí sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Podobným spôsobom sa na Slovensku hospodári ani nie na dvoch percentách lesov.
Stavby z dreva a ich význam
Slovensko patrí k najlesnatejším krajinám Európy. „Ročný prírastok dreva je u nás zhruba 2,5 kubíka na občana. V Európskej únii je priemer asi jeden kubík,“ rozpráva Ivan Kolárik z platformy Staviame z dreva a konateľ skupiny Kontrakting. „Dreva máme dostatok, len s ním nevieme rozumne hospodáriť.
V roku 1965 vláda zakázala používať ihličnaté drevo na stavby, čo prerušilo remeselnú tradíciu v drevárstve. Slovenský drevospracujúci priemysel nestíha držať krok so zahraničím. Slováci sa chodia učiť do Rakúska, Nemecka.
„Nakupujeme tam drahé výrobky, ktoré sú vyrobené z guľatiny, z reziva, ktoré možno vyrástlo na Slovensku. Je nerozumné, aby sa drevo v tej najprimitívnejšej forme vyvážalo von. Malo by sa spracúvať tu, pridaná hodnota by mala zostať doma,“ upozorňuje. Slovensko s asi 40-ročným oneskorením zachytilo trend stavieb z lepeného dreva.
Vo svete sa objavujú osempodlažné budovy z dreva. V Nórsku dokončili v roku 2015 14-podlažnú budovu. Momentálne najvyššia hybridná stavba je v kanadskom Vancouvri - 53 metrov vysoký kampus Univerzity Britskej Kolumbie s 18 podlažiami. Celodrevená 18-poschodová stavba vysoká 85,4 metra sa dokončuje v nórskom Brumunddale pri jazere Mjø. Jedným z lídrov je Veľká Británia, hoci len päť percent jej územia tvoria lesy.
„Prečo však toto všetko stavať z dreva?“ pýta sa pán Kolárik. Odpoveď sa skrýva v neistej budúcnosti, ktorú zatieňuje klimatická zmena. „Drevo viaže uhlík. Dvadsaťpodlažná budova viaže toľko oxidu uhličitého, koľko vyprodukuje 900 áut počas jedného roka.“
Na výrobu jedného cementového výrobku treba štvornásobok energie ako na drevený produkt. Ak je z umelej hmoty, tak je energia šesťnásobná, ak z ocele 24-násobná. A z hliníka dokonca 126-násobná. Slovensko má nadbytok bukového dreva, ktoré smeruje do pece. „Nezmyselne dotujeme výrobu elektrickej energie zo štiepky. Nemali by sme však toto drevo páliť. Vo Švédsku je 80 percent rodinných domov z dreva.
„Ročne sa u nás postaví asi 700 až 1 000 domov. Jeden rodinný dom spotrebuje asi 100 kubíkov guľatiny. Na 1 000 domov je to 100 000 kubíkov,“ vyratúva pán Kolárik. Na 10-tisíc rodinných domov by sme potrebovali jeden milión kubíkov. Podľa Kolárika stačí začať s drevom hospodáriť ako so vzácnou surovinou a s lesom ako so vzácnym zdrojom.
Švédsky výskumný inštitút (RISE) upozorňuje, že pre všetky krajiny bude životne dôležité mať čo najviac lesov a čo najviac dreva použiť vo výrobkoch.
Návrat k drevu a jeho vnímanie
Dizajnér Jakub Cvitkovič, ktorý získal hlavnú cenu na medzinárodnom bienále DESIGN.S za nemého sluhu MoVe, hovorí: „Návrat k drevu je veľkým trendom. Pretože haptická prepojenosť a vnímanie dreva je u človeka stále zachovaná. Ľudia si chcú živé prostredie pritiahnuť do obydlí a množstvo štúdií potvrdzuje vyžarovanie dreva, ktoré na človeka pôsobí. No najmä z historického hľadiska nám je tento materiál veľmi blízky. Z dreva vznikali prvé výrobky, prvé nábytky.“
V minulosti fungovala úzka väzba medzi lesom a miestom, kde sa drevo spracovalo. Tieto fabriky sa zakladali v blízkosti lesov.
Pole dáva chlieb
Zdravá a najmä živá pôda je systém, ktorý dokáže rodiť bez toho, aby doň niekto rýpal. Na rozdiel od klasicky zoranej ornici, zdravá pôda je voňavá, mäkučká, vodou a vzduchom presýtená.
V družstve v Krakovanoch vďaka bezorbovému hospodáreniu spotrebujú asi 45 litrov nafty na hektár a nie 120, ako je to bežné. Spočiatku mali síce mierny pokles výnosov, no v rokoch 2013 až 2015 ušetrili polovicu celkových nákladov. Na viacerých políčkach nepoužili žiaden herbicíd ani fungicíd.
V prirodzenom lese sa skrýva prirodzená, vitálna pôda. Ak by sme chceli zmerať jej úrodnosť, zisťovali by sme, koľko je tam akých dostupných živín. No najmä živiny sú v ustavičnom, rýchlom kolotoči. A práve toto je dôležitá časť príbehu, ktorá na intenzívne obhospodarovaných poliach nefunguje.
„Ak do nejakého systému nalejem hoci aj desať miliónov eur, no nebude zabezpečená výmena, ak peniaze nebudú medzi ľuďmi cirkulovať, nebude to dobre. Baľáková hnojivá vôbec nezatracuje. Práve naopak. Jednoznačne ich musíme dnes sypať, pretože inak by sme na vyčerpaných pôdach nič nevypestovali.
Zdravú pôdu prerastajú huby, pomedzi ich vlákna sa hmýria nematódy, chvostoskoky, améby, bičíkovce, drobné slimáky, miniatúrne pavúkovce. Pri takomto hospodárení sa oplatí nechať v pôde rastliny aj po žatve. Dokonca sa môžu ďalšie medziplodiny pred zimou vysiať. Facélia, horčica a iné.
Na konci jesene ostáva v prirodzených podmienkach na pôde veľké množstvo odumretej organickej hmoty. Veľká časť vegetácie uschne a spadne k zemi. Ak navyše na poli zostane niečo zelené rásť, rastliny ešte stále dodávajú skrz korene pôdnemu životu slnečnú energiu skoncentrovanú v cukroch. Koreňovými výlučkami sa živia baktérie a huby, a tie zas na revanš rastlinám dodajú látky, ktoré si zažiadajú.
Rastlina vyšle cez koreň látky, ktoré signalizujú spoločenstvu húb a baktérií, že teraz potrebuje napríklad viac fosforu. Baktérie a huby začnú následne produkovať enzýmy, ktoré v pôde naštiepia viac fosforu a pošlú ho rastline. Rastlina im pošle cukry a stále dookola.
Cukry dodávané rastlinami predstavujú najmä uhlík. Ten do svojho tela zabudujú huby. A, samozrejme, aj baktérie, a to v pomere asi päť uhlíkov k jednému dusíku, ktorý niektoré baktérie dokážu získať zo vzduchu. Predátory, čo sú napríklad prvoky ako améby, tieto baktérie lovia. Za jeden deň to môže byť až 10-tisíc baktérií.
Orba bola prvotným vynálezom, ako zvýšiť výnos. Človek ju vymyslel preto, aby mal lepšiu úrodu a nasýtil viac krkov. Orbou sa mobilizujú živiny v pôde. Ak prekročíte určitú intenzitu, mobilizácia živín začne byť rýchlejšia, než koľko stihnú rastliny spotrebovať. Tieto živiny odchádzajú s vodou, vetrom, eróziou sa strácajú z pôdy. Preto degradujú pôdy.
Na dnešných intenzívne obhospodarovaných poliach sme sa ocitli niekde na polovici pôvodnej zásoby organickej hmoty, čo tam bola. Problém nastane po 50 rokoch intenzívneho obrábania a to zažívame práve dnes. Vidno citeľný pokles zásob organickej hmoty. Práve umelé hnojivá pokrivili rozmanitú spoločnosť žijúcu v pôde. Vyzdvihli niektoré organizmy na úkor ostatných, rozvrátili zabehnuté väzby.
Staré civilizácie sa práveže degradáciou pôdy prepracovali k úpadku. Grécko nedokázalo uživiť rovnako veľkú populáciu, rovnako veľkú armádu ako v predošlých obdobiach práve preto, lebo krajina stratila pôdu.