Pestovanie vlastných paradajok zo semien je vynikajúci spôsob, ako si dopriať chutné a čerstvé plody priamo z vašej záhrady. Okrem toho, že máte kontrolu nad kvalitou a odrodou, je to aj zábavný a obohacujúci proces. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako krok za krokom úspešne vypestovať paradajky zo semien.
Prečo pestovať paradajky zo semien?
Pestovanie paradajok zo semien má niekoľko výhod:
- Široký výber odrôd: Môžete si vybrať z oveľa väčšieho množstva odrôd, ako je dostupné v predpestovaných sadeniciach.
- Kontrola kvality: Sami si vyberiete kvalitné semená a zabezpečíte im správnu výživu od začiatku.
- Finančná úspora: Pestovanie zo semien je cenovo výhodnejšie ako nákup hotových priesad.
- Radosť z procesu: Predpestovanie sadeníc je zábavné a uspokojujúce.
Kvalitné semená - základ úspechu
Kvalitná úroda začína výberom kvalitných semien. Semená paradajok majú obmedzenú životnosť, preto je dôležité používať čerstvé semená.
- Životnosť semien: Nikdy nepoužívajte semená staršie ako 12 až 18 mesiacov.
- Skladovanie semien: Ak si kúpite nový balíček semien, uložte ich do chladničky, aby ste ich mohli znova použiť aj v nasledujúcom roku. Teplo a vlhkosť urýchľujú rozklad semien.
Ako získať vlastné semienka?
Ak máte obľúbenú odrodu paradajok, môžete si semienka získať aj sami:
- Vyberte si zdravú a zrelú paradajku.
- Prekrojte ju na polovicu a semienka vyberte do sitka.
- Dobre ich prepláchnite pod vodou a rozložte na bavlnené handričky alebo papierové obrúsky.
- Nechajte semienka úplne vyschnúť.
- Suché semienka oddeľte od handričky/papiera jemným šúchaním a premiestnite ich do uzatvárateľnej nádoby.
- Skladujte na tmavom a chladnom mieste.
Dôležité upozornenie: Ak si kupujete semiačka na priesady v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
Príprava semien pred siatím
Pred samotným siatím je vhodné semená paradajok správne pripraviť, aby sme podporili ich klíčivosť a zdravý rast budúcich rastlín. Skúsení záhradníci odporúčajú pripravovať semená paradajok a papriky najmenej mesiac pred výsevom na vypestovanie sadeníc.
1. Fermentácia semien
Semená paradajok sú obklopené gélom, ktorý zabraňuje ich klíčivosti. Najlepší spôsob, ako sa tohto gélu zbaviť, je nechať semienka prejsť fermentáciou:
- Vydlabeme dužinu so semienkami a vložíme ju do pohára na zaváranie.
- Zalejeme vodou (asi 4-5 cm nad semienka).
- Pohár prekryjeme tenkým papierovým obrúskom a dáme na teplé miesto.
- Necháme 4 dni.
- Po štyroch dňoch odstránime všetko, čo ostalo na hladine.
- Semená opláchneme a necháme dobre presušiť, najlepšie na sklenenom tanieriku.
Proces sušenia sa nesnažíme urýchliť, necháme ich sušiť kľudne aj 7 dní, občas ich otočíme. Dbáme na to, aby sa vzájomne nedotýkali.
2. Dezinfekcia semien
Väčšina patogénov týchto rastlín zeleniny, najmä patogénnych húb, sa šíri sadivovým materiálom. Preto sa musí dezinfikovať. To pomôže zničiť baktérie a plesne prítomné na povrchu semien. Chemikálie prítomné v manganistane draselnom (hypermangáne) môžu ovplyvniť štruktúru obalu semena.
3. Klíčenie semien (voliteľné)
Pre urýchlenie klíčenia môžete semená pred siatím nechať naklíčiť:
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
- Navlhčite papierovú utierku a rozložte na ňu semená.
- Preložte utierku a vložte ju do plastového vrecka.
- Umiestnite na teplé miesto (napr. na radiátor).
Ako naklíčiť semená paradajok z čerstvých paradajok.
Substrát na predpestovanie
Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Vyberte si kvalitnú pôdu určenú na predpestovanie paradajok. Mala by byť ľahká, dobre odvodňujúca a plná živín. Nepoužívajte bežnú záhradnú pôdu, vrchnú pôdu, ani ťažkú zeminu. Ak semená začnete pestovať v chudobnej pôde, rastliny budú slabé.
Výsevný substrát Prémium: Tento substrát obsahuje certifikované kvalitné zložky, ktoré sú odporúčané pre ekologické pestovanie. Obsahuje hmyzie hnojivo, alginit a zeolit, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky pre klíčenie.
Vlastný výsevný substrát: Môžete si namiešať aj vlastný výsevný substrát z 3 dielov kvalitnej rašeliny a 1 dielu organicky bohatej pôdy.
Hnojivá z hmyzieho trusu: Hnojík a TRusEko Agro Prémium sú organické hnojivá, ktoré zabezpečujú správnu výživu a podporujú imunitu rastlín. Obsahujú chitín, ktorý pôsobí repelentne na škodcov.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Zeolit: ZeoSand a Zeolit Agro zlepšujú kvalitu pôdy, zvyšujú využitie živín a prevzdušňujú pôdu. Udržiavajú v pôde vodu a zabraňujú vyplavovaniu živín.
Alginit: Alginit je organicko-minerálna hornina, ktorá udržiava vodu v pôde, detoxikuje ju a znižuje potrebu hnojív.
Výsev semien
- Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.
- Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
- Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
- Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu.
- Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.
- Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.
Svetlo a teplota
Častou chybou pestovateľov je pestovanie sadeníc rajčiakov na parapetoch. Svetlo ani z toho najslnečnejšieho okna jednoducho nie je dostatočne silné na to, aby vyprodukovalo silné a zdravé rastliny. Namiesto parapetu použite lacnú LED-ku alebo žiarivku, ktorá rastliny osvetlí priamo. Mali by byť zhruba 2,5 cm nad rastlinkami. Ako rastú, posúvajte svetlá nahor. Tento trik umožní pomalý, stabilný a kompaktný rast. Výsledkom budú rastliny s hrubými stonkami a silnými koreňmi!
Starostlivosť o sadenice
Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol. Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny.
Hnojenie
Aj keď ste sa postarali o výživnú pôdu, je vhodné pridať trochu „šťavy“ navyše, keď začnú sadenice rásť. Tekuté organické hnojivo alebo kompostový čaj pridávajte pomaly a nízko pri pôde. Počiatočnú dávku znížte na polovicu. S aplikáciou prvej dávky počkajte, kým sadenice nedosiahnu vek približne štyroch týždňov. Hnojenie opakujte v šiestom a ôsmom týždni.
Otužovanie
Bez ohľadu na to, aké zdravé a silné sú vaše sadenice, je dôležité pripraviť ich na život vonku ešte pred výsadbou. Tento proces je známy ako otužovanie. Keď rastliny budú mať štyri až šesť týždňov a je vonku teplo, dajte ich na pár hodín von. Chráňte ich pred vetrom. Prvých pár dní by mali byť vonku tri až štyri hodiny. Postupne čas vonku predlžujte. Ako šesť- až osemtýždňové môžu dokonca zostať vonku celých 24 hodín denne, pokiaľ nemá byť mráz alebo zlé počasie. Proces otužovania ich pripraví na život v záhrade.
Pikírovanie
V čase keď mladé sadeničky majú zvyčajne 2 a viac pravých listov, je potrebné ich pikírovať, presádzať do samostatných kvetináčov. Rastlinám po vyklíčení sa vyvinú ako prvé na pohľad dva malé lístky, ktoré sú v skutočnosti zdrojom pre klíčiace semená. Ďalšie listy, ktoré im narastú sú už vzhľadovo odlišné, tvarované a označujú sa ako pravé listy. V nich už prebieha fotosyntéza. Pred pikírovaním sadeníc opäť dodajte zemine Hnojík, ZeoSand a HUMAC® Agro.
Výsadba do záhrady
Pre rýchly rast je veľmi dôležité, aby bola pôda v záhrade teplá. Neponáhľajte sa s dňom výsadby len preto, že uplynul posledný dátum mrazu. Počkajte, kým sa zem prehreje - optimálny je týždeň vyšších teplôt pred sadením. Keď pominie hrozba mrazov a pôda je zahriata, je čas sadenice zasadiť do záhrady. Základnou zásadou pri sadení rajčiakov je sadenie do hĺbky. Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém. Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody.
Starostlivosť po výsadbe
Zálievka: Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Vylamovanie zálistkov: Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Choroby a škodcovia paradajok
- Pleseň zemiaková: Agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Hmyz, ktorý si pochutí nielen na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková: Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Odrody paradajok
- Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Karla a Pavlína.
Kedy začať s výsevom?
Ideálny čas na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Ak máte možnosť vysievať semená vo vykurovanom skleníku, napríklad u paradajok a papriky môžete začať už v januári. V nevykurovaných skleníkoch v polovici februára.