Rozprávky sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva každého národa. Sú pokladnicou múdrosti, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu a odráža svetonázor, filozofiu a náboženstvo našich predkov. Na Slovensku zohral v zbere a analýze rozprávok kľúčovú úlohu Pavol Dobšinský. Jeho dielo predstavuje významný prínos pre slovenskú folkloristiku a dodnes inšpiruje k hlbšiemu skúmaniu tohto žánru.
Mytologický výklad rozprávok
V 19. storočí bol populárny mytologický výklad rozprávok, najmä vďaka nemeckej romantickej škole. Tento prístup sa snažil v rozprávkach nájsť odraz prvotného myslenia človeka a jeho názorov na prírodu. Rozprávky tak boli vnímané ako pozostatok dávnych mýtov a povestí, ktoré zachytávajú obraz protikladných síl (tma - svetlo, zima - leto, smrť - život) a vzťah človeka k božstvu, ľuďom a prírode.
Pavol Dobšinský sa v Úvahách o slovenských povestiach (1853) komplexne venoval tomuto žánru. Jeho práca patrí k popredným dielam slovenskej folkloristiky 19. storočia a dodnes čaká na dôkladnú analýzu, na rozdiel od Štúrových spisov. Dobšinský sa snažil vyvodiť svetonázor našich predkov z materiálu rozprávok, pričom vychádzal z koncepcie mytologického výkladu.
Dobšinského pohľad na rozprávky
Dobšinský vnímal rozprávky ako obraz, sklad a dôkaz vzdelanosti našich otcov a nášho národa. Veril, že odkrývaním stôp dávnej vzdelanosti môžeme raziť koľaje pre budúcnosť. Zdôrazňoval, že rozprávky sú samy sebou a nemali by sme sa báť pri ich interpretácii poblúdiť.
Slovákom dáva prácu novú, pre nás povinnostnú, vzdelanostnú a ducha povznášajúcu. Novú preto, že to, čo bolo doteraz o nich napísané, považoval za nedostatočné, nevyvedené a neodôvodnené. Mienky o povestiach u obecenstva boli rozdelené.
Prečítajte si tiež: Slovenské kauzy P. Gulaša
Dobšinský sa snažil odkliať to, čo bolo pred očami zakliate, a vyčarovať to, čo sa vyčarúva len tretí a najmladší pútnik dobrého chtenia a víťazných činov.
Vznik a zdroj rozprávok
Dobšinský sa zamýšľal nad vznikom a zdrojom rozprávok. Pýtal sa, či boli poviestky vždy poverou a nesmyslom. Tvrdil, že v dobe svojho detstva stál duch človeka na stupni prvého prebudenia a obraznosť bola mladému veku vlastná. Človek uznával za vznešenejšie pocity a pomysli svoje, básnenia.
Podľa Dobšinského sú rozprávky druhom básnictva, ktoré zobrazuje skutočný svet obrazmi, predstavami a čudotvornými dejmi. Týmto sú aj naše povesti pre nás t. j. trval, hýbal sa na svete dávnejší človek slovanský.
Povesti ako myšlienky dávnych čias
Dobšinský tvrdil, že povesti sú myšlienky dávnych čias, ktoré nepoznajú mená ani najhlavnejších dejstvujúcich osôb. Ukrýva sa v nich to, čo vyrovnáva skutočné krivdy. Pomery v povestiach sú zakotvené na základoch obrazivosti a smyšlienky báječníka.
V povestiach sa stretávame s nekonečným zosobňovaním hmoty a prírody. Zver, zrastlina, nerosty myslia, cítia, hovoria, konajú ako duch. Podľa Dobšinského sa v povestiach obrazivosť berie za skutok.
Prečítajte si tiež: Ponuky práce, pôžičiek a nehnuteľností – kompletný prehľad
Symbolika a prírodné motívy v rozprávkach
Dobšinský sa zaoberal symbolikou v rozprávkach, najmä symbolikou prírodných javov. Tvrdil, že v báje o prírode a jej silách, zjavoch, úkazoch hľadať národné učenia o prírode. V povestiach sa často stretávame s obrazmi slnka, mesiaca a vetra. Slnko predstavuje teplo a svetlo, zatiaľ čo vetry studené, tmu, noc pôsobia živorenie, pretvorenie na veci mŕtve, zmŕtvenie i samú smrť.
Boj medzi svetlom a tmou, letom a zimou, životom a smrťou je v rozprávkach neustály. Najsilnejší drák predstavuje čas najsilnejšej zimy o Vianociach, zatiaľ čo víťazstvo leta predstavuje odklínanie svetov.
Obrady a náboženské motívy v rozprávkach
Dobšinský sa venoval aj obradom a náboženským motívom v rozprávkach. Tvrdil, že Slovania nemali ani obecných chrámov ani jakých sôch verejne postavených, a preto sa náboženské povery zachovali v povestiach a povesteniach.
Uvádza príklady symbolov slnka a zimy v slovanských povestiach, ako napríklad zastrené zlatým vladárskym obväzkom alebo klobúkom (aurea cidari) kraleviča (popelvára) slnka či leta, alebo trojhlavého vládcu priestoru: vzduchu, zeme a vody.
Príklady rozprávkových motívov a ich interpretácia
Dobšinský analyzoval konkrétne rozprávkové motívy a snažil sa ich interpretovať. Napríklad motív zakliatej hory interpretoval ako symbol jednoročného behu slnka. Starší brat, slnce ešte za doby čierneho mesta, bojuje a premáha draka, ale zradný kočiš ho ubíja. Až mladší brat, slnce o rovnodennosti, premôže moc Baby zimy a odkľaje brata i zvery jeho i horu i všetko.
Prečítajte si tiež: Apoštol Pavol a nádej v kríze
Podobne analyzoval aj motív Lomidreva alebo Valibuka, ktorého považoval za slovenského Herkulesa. Lomidrevo, ináč Valibuk, je slovenský Herkules.
Motív Dalajlámu interpretoval ako symbol boja leta so zimou. Dalajláma, šuhaj slnce a tátoš jeho, doba a sila letná, premôžu nepriateľa, živly tmy a zimy, pustote a smrti.
Duchovné a náboženské aspekty rozprávok
Dobšinský sa zaoberal aj duchovnými a náboženskými aspektmi rozprávok. Tvrdil, že v povestiach sa objavujú bytnosti, ktoré sú slobodne určujúce a ktorým sa musí človek len koriť. Cez povesti sa môžeme oboznámiť s vyšším svetom osobného, duchovného Božstva.
Pýtal sa, kto sa skrýva za zakliatím a odklínaním prírody na dejište? Železného mnícha, čierneho mravca či Grošokráľa, ježibábeľov, zbojníkov, vľkolákov. Sú to bytnosti zla a bytnosti dobra.
Dobšinský sa snažil nájsť v povestiach stopy Jedinobožstva. Hľadal veci svrchovanej, zosobnenej v bytnosti jedinej, vševyšnej.