Paradajky sú obľúbenou zeleninou mnohých záhradkárov, a to nielen pre ich chuť, ale aj pre široké možnosti využitia v kuchyni. Hoci sa pestovanie paradajok môže zdať jednoduché, existuje niekoľko tipov a trikov, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú a chutnú úrodu. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako pestovať paradajky Krickova, od výsevu semien až po zber plodov.
Úvod do pestovania paradajok
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou ich ničia. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto predpestovanie sadeníc nevyhnutné.
Výber vhodného miesta a príprava pôdy
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Výber odrody paradajok
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Kolíkové vs. trpasličie paradajky
Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia. Kríčkové paradajky sú vhodné pre pestovanie v kvetináči. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Pôvodné odrody vs. hybridy
Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
Odrody vhodné na pestovanie v kvetináči
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.
Predpestovanie sadeníc
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Podmienky pre klíčenie a rast sadeníc
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Ako na samotný výsev?
- Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku “roztiahnuté” do veľkého priestoru.
- Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v “mladom veku”, aby si príliš nekonkurovali. Spočiatku však máte výsev na malom priestore a v byte toľko neprekážajú.
Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote. Vzniknuté sadenice presaďte, keď majú aspoň jeden pravý list. Neskôr, ale len ak nehrozí ich vzájomná konkurencia a prelínanie. Sadíme čo najhlbšie, aby zo substrátu vyčnievali len špičky.
Prečítajte si tiež: Paradajka a zdravie
Presádzanie sadeníc
Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte. V prípade potreby pridajte viac substrátu.
Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište. Skvelé sú krabice od nápojov - krabice od mlieka, džúsov. Vďaka obdĺžnikovému tvaru sa ich na parapet zmestí oveľa viac. Dobre sa ukladajú do podmisky podlhovastých truhlíkov. Skrátite ich na výšku, akú potrebujete. Pri výsadbe sa paradajky ľahko vyberajú z nádob (škatuľky stačí roztrhnúť alebo rozrezať, takže nehrozí, že by ste vytiahnutím z pohára poškodili koreňový bal). A po použití škatule zlikvidujete, do ďalšieho roka nič neskladujete.
Otužovanie sadeníc
Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Čo je to otužovanie? Cez deň vonku na slnku alebo v čiastočnom tieni, v noci doma (alebo niekde pod strechou). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené. Balkónové môžu do svojho kvetináča už v apríli. Ak pestujete balkónové paradajky, môžete ich v apríli zasadiť do posledného kvetináča a postupne ich zvykať na vonkajšie prostredie. Na noc ich presuňte domov - ak sa ohlásia mrazy. Paradajky sa môžu vysádzať aj skôr do skleníka. Dávajte si len pozor, ak by mrzlo. O (nevykurovaný) skleník sa bude treba postarať. Buď zapáľte sviečky, ktoré môžu horieť celú noc, alebo nachystajte niekoľko vedier s vodou. Cez deň sa bude zohrievať a v noci “topiť”.
Výsadba sadeníc do záhrady alebo kvetináčov
Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. V chladnejších rokoch sa paradajky vysádzajú do záhrady až okolo 25. mája.
Správny čas na výsadbu
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty pre deti: Paradajka a bazalka
Vzdialenosti pri výsadbe
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m.
Postup pri výsadbe
Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Paradajky môžete dať do záhonov, keď “zamrznutí” skončia. Najskôr okolo 10. mája, ak predpoveď na nasledujúce dni nenaznačuje mrazy.
Či už pestujete paradajky v kvetináči alebo na záhone, vždy by mali mať na dosah kvalitné hnojivo. Kompost, kurací hnoj, maštaľný hnoj, čokoľvek, čo im poskytne dostatok organického materiálu na intenzívny rast. Medzi hnojivom a koreňmi nechajte vrstvu pôdy, aby ste nespálili jemné korene. Sadenice by mali byť “zapustené” aspoň 30 cm hlboko v záhone, v črepníku alebo v skleníku, v závislosti od ich možností. Ak pestujete paradajky v menšom záhone, dodržte vzdialenosť aspoň 70 cm. Po vysadení paradajok sa odporúča zalievať ich a hojne hnojiť organickým hnojivom. Pôdu tiež prikryte vrstvou trávy alebo slameného mulča.
Pestovanie paradajok na balkóne
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Správny kvetináč
Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Správne stanovište
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Opora pre kolíkové paradajky
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Odstraňovanie bočných výhonkov
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.
Zalievanie
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Správne hnojenie paradajok v kvetináči
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Počas pestovania si budú vyžadovať vašu pravidelnú pozornosť. Nič technicky náročné. Len pravidelnosť. Mulč sa pod paradajky ukladá z viacerých dôvodov. Po prvé, chráni korene pred jarným chladom, čo paradajky veľmi ocenia. Ušetríte si plenie, pretože pod mulčom toho veľa nevyrastie. Okrem toho sa paradajky nesmú okopávať, pretože sa pod povrchom zakoreňujú. Mulč tiež zabraňuje prílišnému vysychaniu pôdy. Paradajky majú rady veľmi výživnú pôdu a dostatok vlahy. Preto nič nepokazíte, ak ich budete približne raz za dva týždne hnojiť organickým hnojivom rozpusteným vo vode. Pokiaľ ide o zalievanie, zalievajte vždy len korene a radšej menej často, ale výdatnejšie. V záhrade v období sucha zalievajte výdatne raz týždenne - za predpokladu, že máte dostatočne vysoký mulč (aspoň 5 cm po celej ploche). Paradajky v pestovateľských nádobách, keď sa dobre zakorenia, vyžadujú zalievanie takmer každý deň.
Najčastejšie choroby paradajok
- Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Najčastejší škodcovia paradajok
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Tipy pre prevenciu chorôb a škodcov
- Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
- Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
- Ak vykonáte preventívny postrek približne 3 týždne po výsadbe, posilníte rastlinu proti týmto patogénom.
- Hneď ako dozrejú prvé paradajky, je vhodné začať odlamovať spodné listy. Tým sa zabezpečí viac svetla pre plody a zároveň sa prevzdušní prostredie, takže plesne nebudú mať takú možnosť usadiť sa.
- Ak niektoré listy začnú vykazovať známky plesne (hnedé škvrny na listoch), mali by sa okamžite odstrániť a zlikvidovať.
Zber úrody
Odstraňujte prebytočné výhonky? Pravdepodobne budete mať bohatú úrodu. Vo vlhkých rokoch je nevyhnutný preventívny postrek proti plesniam. Plody odtrhávajte s kúskom stopky - vydržia dlhšie. Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.
Paradajky sa zo záhonu odstraňujú v septembri a v teplých rokoch v októbri. Keď sú teploty dlhodobo nižšie, rastliny už neprospievajú a plody nedozrievajú tak dobre. Preto nemá zmysel predlžovať ich pobyt v záhone počas chladných dní. Zelené plody, ktoré ešte nedozreli, uložte do pohárov a nechajte ich doma za oknom. Postupne budú dozrievať. A ak rastliny nenapadla pleseň, môžete mať svoje paradajky aj v novembri alebo decembri.