Pečenie je obľúbená činnosť, ktorá prináša radosť a chutné výsledky. Pečiaci papier je v kuchyni neoceniteľný pomocník, ktorý nám uľahčuje prácu a šetrí čas. Avšak, je dôležité vedieť, ako ho správne používať, aby sme predišli nebezpečným situáciám. V tomto článku sa pozrieme na to, či sa môže papier na pečenie vznietiť, ako ho bezpečne používať a aké sú alternatívy.
Využitie pečiaceho papiera v kuchyni
Pečiaci papier má široké spektrum využitia, od pečenia až po varenie a skladovanie potravín. Tu je niekoľko spôsobov, ako ho môžete využiť:
- Menej tuku, viac zdravia: Ak formu alebo plech vysteliete pečiacim papierom, môžete úplne vynechať mastenie. Výsledkom je ľahšia a zdravšia verzia obľúbeného receptu - bez zbytočného tuku a kalórií navyše.
- Koniec pripáleným zvyškom: Pečiaci papier vytvorí medzi jedlom a plechom ochrannú vrstvu, takže sa už nič neprichytí. Umývanie plechu po pečení sa tak stane otázkou pár sekúnd. Rovnaký trik môžete využiť aj v sendvičovači - ak tousty obalíte do papiera, spotrebič ostane čistý a bez zvyškov syra či omáčky.
- Servírovanie bez stresu: Krehké sušienky, zelenina, ryby alebo hranolky - všetko sa z papiera dá jednoducho presunúť na tanier. Jedlo si zachová tvar aj štruktúru a neprilepí sa.
- Menšie riziko škodlivín: Podľa britského úradu Food.gov.uk pečiaci papier bráni tvorbe akrylamidu - látky, ktorá vzniká pri pečení sacharidových potravín, ako sú napríklad zemiaky. Znamená to, že jedlo pripravené s papierom môže byť aj o niečo bezpečnejšie pre zdravie.
- Varenie v pare: Ak radi varíte v pare, pečiaci papier poslúži pri príprave jedál technikou en papillote - teda varením v zabalenom papieri, ktorý zachová chuť aj šťavnatosť surovín.
- Vaľkanie cesta: Z papiera môžete spraviť aj provizórnu pokrievku alebo na ňom vyvaľkať cesto.
- Oddeľovanie potravín: Pečiacim papierom môžete oddeliť plátky mäsa, rýb či koláčov pred mrazením. Po vybratí z mrazničky sa k sebe nebudú lepiť a oddelia sa bez problémov. Skvelo funguje aj pri oddeľovaní druhov vianočného pečiva či zákuskov, ktoré by sa inak mohli prilepiť jeden na druhý.
- Udržiavanie čerstvosti: Ak chcete, aby obložené misy alebo chlebíčky zostali dlhšie čerstvé, prikryte ich pečiacim papierom. Pečivo tak neokorá a nebude vlhké. Rovnaký trik zafunguje aj pri skladovaní pizze - ak ju položíte na pečiaci papier a takto ohrejete, spodok zostane chrumkavý.
- Rýchle chladenie nápojov: Potrebujete rýchlo vychladiť fľašu vína či nealko nápoj? Zabaľte ju do pečiaceho papiera a vložte na pár minút do mrazničky - schladí sa podstatne rýchlejšie.
- Jednoduché otváranie fliaš: Ak ste fľašu vína nedopili a chcete ju znovu uzavrieť, obalte zátku kúskom papiera. Pri ďalšom otváraní pôjde von bez námahy.
Riziko vznietenia pečiaceho papiera
Napriek mnohým výhodám je dôležité si uvedomiť, že pečiaci papier je stále papier a pri nevhodnom použití sa môže vznietiť. Väčšina kvalitných druhov zvládne teplotu do 220 °C, takže na grilovanie sa nehodí. Pri výbere sledujte aj gramáž. Platí jednoduché pravidlo: čím je papier hrubší, tým dlhšie vydrží a lepšie zvláda vyššie teploty.
Prečo nepatrí papier na pečenie na dno rúry?
Papier na pečenie je veľmi užitočný pomocník, ale má svoje hranice. Väčšina bežných papierov je určená len do teploty 220 až 250 °C. Ak sa dostane do priameho kontaktu s dnom rúry alebo s výhrevným telesom, môže sa prehriať, dymiť alebo dokonca vznietiť. Výrobcovia preto výslovne upozorňujú: „Papier na pečenie nikdy neumiestňujte priamo na dno rúry ani na grilovacie teleso.“ Okrem rizika požiaru papier bráni prúdeniu horúceho vzduchu, čo spôsobuje nerovnomerné pečenie. Jedlo môže byť v strede surové a po okrajoch presušené.
Ako používať pečiaci papier bezpečne?
Aby ste predišli nebezpečným situáciám, riaďte sa týmito zásadami:
Prečítajte si tiež: Vzor a štruktúra lekárskeho receptu
- Dodržiavajte teplotný limit: Väčšina kvalitných druhov pečiaceho papiera zvládne teplotu do 220 °C. Pri pečení nad touto teplotou existuje riziko vznietenia.
- Nikdy nepoužívajte papier na pečenie na dne rúry: Papier na pečenie by nikdy nemal prísť do priameho kontaktu s výhrevným telesom. Mohol by sa vznietiť a spôsobiť požiar.
- Používajte plech alebo rošt: Pri pečení používajte plech alebo rošt umiestnený do stredu rúry - to zaručí rovnomerné prúdenie tepla.
- Čistite rúru pravidelne: Pravidelne čistite rúru a zabráňte hromadeniu mastnoty.
- Vyhnite sa opätovnému použitiu: Rizikové je aj opätovné použitie papiera na pečenie. Každým ďalším pečením sa zvyšuje prienik chemických látok do jedla.
- Pri používaní vzduchovej fritézy buďte opatrní: Ak používate vzduchovú fritézu, uistite sa, že papier na pečenie nie je príliš veľký a nedotýka sa vykurovacieho telesa. Nikdy nevkladajte do prístroja kôš s vyloženým, ale prázdnym papierom.
Alternatívy k papieru na pečenie
Ak sa obávate rizika vznietenia alebo nechcete používať papier na pečenie z iných dôvodov, existuje niekoľko alternatív:
- Silikónové podložky na pečenie: Sú opakovane použiteľné, ľahko sa čistia a odolávajú vysokým teplotám.
- Mastenec a múka: Tradičný spôsob, ako zabrániť prilepeniu cesta k plechu.
- Špeciálne podložky do rúry: Sú určené na zachytávanie mastnoty a nečistôt, čím uľahčujú čistenie rúry.
- Alobal: Hliníková fólia (alobal) sa neodporúča dávať na dno rúry. Aj keď je odolná voči teplu, spôsobuje iné problémy: odráža teplo a narúša rovnomerné pečenie, v plynových rúrach môže zablokovať prúd vzduchu a ovplyvniť plameň, pri dlhšom pečení sa môže roztaviť, prilepiť alebo dokonca poškodiť povrch rúry. Alobal používajte len na účely, na ktoré je určený - napríklad na zakrytie pekáča, zabalenie zemiakov alebo rýb, prípadne ako ochranu pred pripálením vrchnej vrstvy jedla.
Predvianočné pečenie a riziká
Predvianočné pečenie má svoje čaro - vôňa medovníkov, lineckých koláčikov či perníčkov sa nesie celým domom. No práve v tomto období robíme jednu chybu častejšie než kedykoľvek inokedy. Papier na pečenie používame takmer denne - ale málokto vie, že nesprávnym použitím sa z neho môže stať zdroj škodlivých látok. Papier na pečenie vzniká z očistených celulózových vlákien pokrytých vrstvou silikónu alebo tzv. quilonu (zmesi kyseliny chromovej a mastných kyselín), ktoré zabezpečujú jeho nepriľnavosť. Problém nastáva v momente, keď je pec príliš rozpálená. Po prekročení odporúčaných teplôt sa ochranná vrstva začne rozkladať a do ovzdušia či potravín sa môžu uvoľňovať látky z skupiny PFAS - tzv. večné chemikálie.
Čo ešte nerobiť v kuchyni s mikrovlnkou
Po dlhom dni sa niekedy rýchla večera z mikrovlnky môže javiť ako najlepšia voľba. Prieskum britskej spotrebiteľskej organizácie Which? Urýchliť proces uvarenia vajíčka natvrdo v mikrovlnke môže vyzerať ako šikovná skratka. Vysoká teplota, ktorá v mikrovlnkách vzniká, môže vo vajciach viesť k veľkému nárastu množstva pary a následne k ich explózii. Keď prasknú počas varenia, na všetkých vnútorných povrchoch vytvoria veľmi lepkavú (a páchnucu) zmes. Pasírované paradajky, paradajkový pretlak alebo omáčku na cestoviny je ľahké rýchlo ohriať v mikrovlnke. Alebo zachytená para v omáčke vytvorí vzduchové bubliny, ktoré prasknú, keď ju z mikrovlnky vyberiete. Nechce sa vám čakať, kým zovrie kanvica, a napadne vám dať hrnček s vodou priamo do mikrovlnky, aby ste si kávu či čaj pripravili rýchlejšie? Nie je to dobrý nápad. Šálka vody nedokáže rozptýliť energiu z mikrovlnnej rúry a prehreje sa. A teraz niečo pre milovníkov popcornu. Ak máte chuť na popcorn, jednoducho vymeňte papierové vrecko za misku vhodnú do mikrovlnnej rúry. Pridajte kukuricu, olej, soľ alebo cukor a misku prikryte priepustným vekom. Zahrievanie penového polystyrénu v mikrovlnke môže spôsobiť zmenu tvaru alebo sa dokonca začne topiť. Aj keď by hrejivé vrecká a vankúšiky plnené obilninami mali byť bezpečne ohrievateľné v mikrovlnke, treba vždy presne dodržať návod na použitie uvedený na obale. Pred zohrievaním hrejivého vankúšika je treba mikrovlnku dôkladne vyčistiť, odstrániť zvyšky tuku či jedla.
Pečenie chleba v kotlíku
Letné víkendy sú ideálne na varenie vonku. Čerstvý vzduch, dobrá nálada a chutné jedlo - to je recept na šťastie. Ak sa chystáte zapáliť ohnisko a postaviť naň kotlík, môžete si pripraviť nielen guláš, ale aj upiecť domáci chlieb. Pečenie chleba nie je zložité, ale vyžaduje si trpezlivosť a dodržiavanie postupu.
Recepty na domáci chlieb
Tmavé bochníčky so semienkami
- Suroviny na 6 malých bochníčkov: 30 g droždia, 350 ml vlažnej vody, 1 lyžica cukru, 500 g celozrnnej múky (pšeničnej, žitnej alebo zmesi), 1 lyžička soli, 100 g zmesi semienok (ľanových, slnečnicových, tekvicových, sezamových, konopných), 3 lyžice slnečnicového oleja.
- Postup: Droždie rozmiešame vo vlažnej vode s cukrom a necháme na teplom mieste stáť asi 15 minút. Múku zmiešame v miske so soľou a postupne prilievame vodu s droždím a vypracovávame cesto. Hrnčeky potrieme maslom, olejom alebo obložíme papierom na pečenie. Do cesta pridáme semienka a ešte raz ho vypracujeme. Cesto rozdelíme na 6 kúskov. Z jednotlivých kúskov vytvoríme gule a vložíme ich do hrnčekov. Necháme ešte ďalších 30 minút kysnúť. Rúru rozohrejeme na 220 stupňov Celzia. Vykysnuté chleby vložíme i s hrnčekmi do rúry a pečieme ich 15 minút. Potom znížime teplotu na 190 stupňov Celzia a pokračujeme v pečení ďalších 30 minút. Pred podávaním necháme chlieb úplne vychladnúť.
Rýchly chlieb s mrkvou a orechmi
- Suroviny na 1 bochník: 350 g hladkej múky, 150 g celozrnnej múky, 1 lyžica soli, 2 lyžice jedlej sódy bikarbóny, 150 g mrkvy (oškriabanej a najemno nastrúhanej), 1 hrsť vlašských orechov, 300 ml bieleho jogurtu, 125 ml mlieka
- Postup: Rúru rozohrejeme na teplotu 220 stupňov Celzia. Oba druhy múky premiešame v miske so soľou a sódou. Pridáme mrkvu, orechy, nalámané na menšie kusy, a jogurt. Spolu s mliekom vymiešame na mäkké, nelepivé a vláčne cesto . Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, vypracujeme na plochú guľu a presunieme ju na plech vyložený papierom na pečenie. Povrch potrieme slanou vodou alebo olejom a vložíme do rozohriatej rúry. Pečieme najmenej 30 minút. Chlieb je hotový, ak znie pri poklepaní na jeho spodnej strane duto.
Biely chlieb
- Suroviny na 1 bochník: 500 g hladkej bielej múky (môže byť i celozrnná alebo grahamová), 2 lyžičky soli, 1 lyžica cukru, 10 g sušeného droždia (1 vrecúško), 80 ml olivového oleja, 300 ml vlažnej vody
- Postup: Múku preosejeme do veľkej misy a premiešame ju so soľou, cukrom a droždím. Do stredu urobíme dieru a nalejeme do nej olej. Postupne pridávame vodu a vypracovávame mäkké, máličko lepivé cesto. Cesto môžeme vypracovať v miske varechou alebo už čiastočne spracované na pomúčenej doske rukami. Cesto vrátime do misy potretej olejom, potrieme i povrch cesta a miesto prikryjeme utierkou. Necháme aspoň hodinu kysnúť na teplom mieste. Cesto zväčší svoj objem minimálne dvojnásobne. Cesto môžeme nechať i pomaly kysnúť v chladničke v noci. Na plech dáme papier na pečenie. Z cesta vytvoríme guľu alebo šišku a položíme ju na plech. Cesto necháme pod utierkou kysnúť ďalšiu hodinu. Rúru predhrejeme na teplotu 220 stupňov Celzia. Peceň posypeme múkou a povrch nakrojíme ostrým nožom do kríža alebo niekoľkými priečnymi rezmi. Pečieme v rozohriatej rúre 30 minút. Povrch zozlatne a peceň bude pri poklepaní znieť duto. Pred krájaním necháme chlieb vychladnúť, najlepšie na drôtenej podložke.
Chlieb so špargľou, olivami a sušenými rajčinami
- Suroviny na 1 bochník: 250 g špargle, 200 g múky, 1 lyžica prášku do pečiva, 1 lyžica tymianu, 3 vajcia, 100 ml mlieka, 100 ml olivového oleja, 1 hrsť čiernych olív, 1 hrsť sušených paradajok, 100 g syra (primátora či ementálu), soľ
- Postup: Rúru rozohrejeme na teplotu 190 stupňov Celzia. Zo špargle odkrojíme zaschnuté konce a olúpeme ju. Špargľu nakrájame na kúsky asi 3 cm dlhé. V hrnci privedieme k varu asi 1 liter osolenej vody a hodíme do nej špargľu. Povaríme ju 3 minúty a potom zlejeme. Múku preosejeme do misy a premiešame s práškom do pečiva, tymianom a veľkou štipkou soli. V inej miske vyšľaháme celé vajcia s mliekom a olejom. Tekuté ingrediencie vmiešame do múky. Pridáme vykôstkované olivy, paradajky, prekrojené na menšie kúsky, nahrubo nastrúhaný syr a znovu ľahko premiešame. Formu na toastový chlieb alebo na biskupský chlebíček vytrieme olejom a vysypeme múkou. Vlejeme do nej cesto a na povrchu ho uhladíme. Pečieme v rúre 30 minút. Do stredu cesta pichneme drevenú špajľu - ak zostane po vytiahnutí suchá, je chlieb hotový. Keď sa na ňu nalepí surové cesto, ešte ho dopečieme. Hotový chlieb vyklopíme a necháme vychladnúť.
Praktické rady ako dať chlebu život
Biely mäkký chlieb, ktorý poznáte zo Stredomoria, sa najčastejšie pripravuje zo pšeničnej bielej múky s olejom a s použitím droždia. V obchodoch bežne kúpime dva druhy droždia - čerstvé a sušené. Oboje treba aktivovať, aby cesto dobre nakyslo. Musíme ho nakŕmiť, najlepšie trochou cukru, a zohriať vo vlažnej vode. Oba druhy droždia môžeme vzájomne nahradiť (30 g čerstvého zodpovedá asi 10 g sušeného; ide o množstvo droždia na 500 g múky). Na prípravu tradičného chleba sa namiesto droždia používa chlebový kvások - je zdravší a stráviteľnejší, pretože nenafukuje. V obchodoch so zdravou výživou predávajú kvások sušený, ale dá sa vyrobiť i vlastný. Dobrý chlieb upečiete i s práškom do pečiva alebo jedlou sódou. Bude však hutnejší a nebude mať tú ľahko kyslastú chuť ako kváskový chlieb.
Prečítajte si tiež: Toaletný papier ako darček?
S cestom sa neponáhľajte
Cesto vypracovávame najmenej 10 minút. Čím dlhšie sa mu budeme venovať, tým nadýchanejší chlieb bude. Cesto natrieme olejom, aby pri kysnutí neosychalo. Necháme ho kysnúť na teplom mieste až 2 hodiny. Pri druhom spracovaní pridáme do cesta ďalšie suroviny - semienka, orechy, olivy… Druhé kysnutie na plechu je už kratšie, asi polhodinové. Čas neprekračujeme, prekysnutý chlieb by sa vám v rúre zrazil.
Pečenie
Chlieb môžeme piecť v bežnej rúre, remoske, špeciálnej pekárne, ale i v prírode, v kotlíku zahrabanom v horúcich uhlíkoch. Povrch chleba môžeme potrieť buď mliekom pre mäkkú kôrku, alebo slanou vodou pre chrumkavosť. Ak narežeme chlieb niekoľkými priečnymi rezmi, lepšie sa prepečie. Dobre upečený chlieb poznáme poklepaním na jeho spodnej strane. Bude znieť duto. Chlieb pred konzumáciou necháme vychladnúť.
Najčastejšie problémy pri pečení chleba a ich riešenia
Nízky a placatý chlieb, popraskaný povrch chleba, kyslý chlieb, suchý chlieb, odstreľujúca kôrka, príliš tvrdá kôrka, plesnivý chlieb. Toto všetko sú problémy, ktoré sa môžu pri pečení chleba vyskytnúť. Netreba sa vzdávať, ale skúšať a hľadať riešenia.
Kvások - udržujeme priebežným odoberaním a dokrmovaním. Pri robení rozkvasu (základ chleba) odoberieme z fľaštičky skoro všetok kvások, zostatok dokŕmime ražnou celozrnnou múkou a vodou do pôvodnej konzistencie (hustota ako rozkvas) a odložíme do chladničky. Ak sa pravidelne dokrmuje 2 x do týždňa, nemalo by sa to stávať. Hladný/utýraný kvások robí zlé chleby.
Ošatka je nádoba, kde bude chleba kysnúť do finálnej podoby. Mala by byť primeraná váhe chleba (väčšinou sa predávajú podľa váhy múky v ceste). Toto je množstvo cesta je na dva menšie alebo jeden veľký chleba. Ošatku po každom použití „vyklepeme“ zo zbytkov škrobu a necháme vyschnúť.
Prečítajte si tiež: Použitie silikónového papiera
Pečenie na plechu
Plech dávame rozohriať do rúry v okamžiku, keď ju zapíname. Mal by byť horúci, tak sa oň chleba neprilepí. Alternatívne môžete použiť papier na pečenie (je jednorázový, nepoužívam). CHCE TO RUKAVICE. Kvalitné a dlhé až po lakeť. Skutočne tu niet na čom šetriť . Výhodou plechu je dostupnosť, cenová nenáročnosť a odolnosť. Zároveň je dosť nízky - chleba sa dobre zdobí. To je zároveň aj jeho najväčšia nevýhoda - prekysnuté alebo veľmi hydratované cesto sa po ňom rozleje a skončíte s plackou.
Pečenie v hrnci
Pri tomto spôsobe pečenia nahrejte rúru na 250 °C. Pri nahrievaní majte v rúre pripravený prázdny hrniec aj s pokrievkou.
Ako správne grilovať
Nič nechutí lepšie, ako dobre ugrilované mäso na vašej záhrade, chate, terase alebo hoci aj na vašom balkóne. Aj keď na výber máme viacero druhov grilov, predsa len najčastejšie používame ten na drevené uhlie. Viete však, ako ho účinne „naštartovať“? Na zapaľovanie grilu je najlepšie použiť drevo, drevené uhlie alebo brikety. Tie horia dlhšie a rovnomernejšie. Majú však jeden problém, že sa ťažko zapaľujú. Ale každý problém má aj svoje riešenie, čiže pokiaľ použijete grilový podpaľovač, malo zapaľovanie aj v tomto prípade ísť celkom jednoducho.
Ešte pred zapálením ohňa si treba uvedomiť, koľko jedla sa na grile bude pripravovať, aby sa uhlie nemuselo počas samotného grilovania dopĺňať. Jadro ohňa pripravíme z drevených odrezkov a tenších konárikov. Hneď ako vyhoria, prisypeme drevené uhlie. Uhlíky by mali byť navrstvené v 5 až 10-centimetrovej vrstve a žeravá plocha by mala byť asi o polovicu širšia ako plocha pripravovaného jedla. Grilovať začíname, až keď plamienky na uhlíkoch dohoreli a teplo sa vytvára výlučne ich tlením. Kúsky grilového podpaľovača vložte do pyramídy z dreva, uhlia či brikiet. Zapáľte ich, a najlepšie je tak urobiť asi hodinu pred začatím grilovania. Nemali by ste používať obyčajný, najmä novinový papier a to hneď z viacerých príčin. Napríklad môže vašich hostí esteticky odpudzovať alebo ďalší dôvod, vyparujú sa z neho totiž toxické látky ako napríklad olovo.
Keď sa postupne oheň stlmí a uhlie bude tlieť pokryté vrstvou popolu, rovnomerne ho rozhrnieme na celú plochu. Aj keď si možno poviete, že čo už také sa môže stať pri bežnom grilovaní, nemali by ste bezpečnosť v žiadnom prípade podceňovať. V prvom rade dbajte o to, aby v blízkosti grilu neboli ľahko horľavé predmety. Dávajte si pozor aj na to, aby ste z grilu pahrebu odstránili, až keď je celkom vychladnutá.