P. Hviezdoslav: Analýza diela "Horký chlieb"

Rate this post

Pavol Országh Hviezdoslav, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry, zanechal rozsiahle a rozmanité dielo. Jeho tvorba sa vyznačuje hlbokým vlastenectvom, sociálnym cítením a humanistickým ideálom. V tomto článku sa zameriame na rozbor jeho tvorby s dôrazom na báseň "Horký chlieb", pričom budeme vychádzať z dostupných informácií o jeho živote a diele.

Život a dielo P. O. Hviezdoslava

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave v zemiansko-roľníckej rodine. Jeho život a tvorbu ovplyvnilo štúdium na maďarskom gymnáziu v Miškovci a neskôr na gymnáziu v Kežmarku. Rozhodnutie stať sa slovenským básnikom formovala jeho vrúcna láska k matke.

Svoju prvú básnickú zbierku "Básnicke prviesenky Jozefa Zbranského" vydal ako 19-ročný a venoval ju Andrejovi Sládkovičovi. Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove, kde spolu s Kolomanom Banšellom vydal almanach "Napred". Po skončení štúdií pôsobil ako advokát v Námestove a Dolnom Kubíne. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

Hviezdoslavovo dielo je rozsiahle a tematicky bohaté. Zahŕňa lyriku, epiku a drámu. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:

  • Lyrika: "Sonety", "Žalmy a hymny", "Letorosty", "Stesky", "Dozvuky", "Krvavé sonety"
  • Epika: "Ežo Vlkolinský", "Gábor Vlkolinský", "Hájnikova žena"
  • Dráma: "Herodes a Herodias"

Tvorba P.O. Hviezdoslava

Hviezdoslav prekvapuje bohatstvom tém, žánrovou presnosťou a rozmanitosťou stôp. Veľmi často využíva jamb, objavuje sa čisto daktylská stopa, akoby tým chcel dokázať, že v slovenskom jazyku sa dajú napísať i tie najvznešenejšie literárne žánre.

Prečítajte si tiež: Hviezdoslav Steak House

Lyrika

Hviezdoslav svoje básne spájal do väčších lyrických celkov (cyklov) s ústrednou myšlienkou. Okrem menších napísal a vydal 8 väčších cyklov lyriky: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety.

  • Reflexívna poézia: o národe, vesmíre, o svete - Sonety, časti Letorostov, Žalmy a hymny
  • Prírodná lyrika: - Prechádzky jarom, Prechádzky letom
  • Osobná lyrika: - cyklu Čierny rok z Letorostov II., bol inšpirovaný početnými úmrtiami v rodine (otec, mama, svokra, brat)
  • Protivojnová lyrika: - Krvavé sonety
  • Sociálna lyrika: - Letorosty III. a Prechádzky letom

Epika

Hviezdoslav čerpal námety pre svoje epické básnické skladby predovšetkým zo života ľudu a zemanov.

  • Dlhšia epika: - Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský
  • Kratšia epika:
    • Ľudová téma: - Poludienok, Zuzanka Hraškovie
    • Biblická téma: - Rachel, Vianoce
    • Historická téma: - Ľútosť Svätoplukova

Lyricko-epická skladba

  • Hájnikova žena

Dráma

  • Herodes a Herodias

Najvýznamnejšou Hviezdoslavovou drámou je päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias. Spracoval v nej biblický námet, ale zároveň vyslovil i svoje kritické názory na spoločnosť.

Hájnikova žena: Epos kontrastov

"Hájnikova žena" je lyricko-epická skladba, ktorá sa skladá z 15 kapitol. Jej dej je zasadený do prostredia krásnej oravskej prírody. V tomto diele stoja proti sebe dva svety - ľudový a pánsky. V postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich zhýralosť, príživníctvo a pýchu. Artuš je mravne skazený, sebecký, panovačný a cynický. Predstaviteľmi ľudu sú Hanka a Michal. Básnik stojí na ich strane, vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť.

Hlavným kompozičným prostriedkom je kontrast - Hviezdoslav zdôrazňuje kontrast medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šľachty. Často prerušuje dej úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti. Dôležité miesto v kompozícii skladby majú i opisy krásnej oravskej prírody, ktoré náladovo dokresľujú dej. Úvod i záver skladby je oslavou prírody.

Prečítajte si tiež: Denné menu Kežmarok

Dejová línia:

Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán ho prijme do služby, Michal sa ožení a so svojou peknou ženou Hankou sa nasťahujú do hájovne. Mladí zaľúbenci žijú uprostred krásnej prírody šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne Artuš Villáni, syn starého Villániho. Artušovi sa Hanka zapáči a začne ju prenasledovať. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma, a vyberie sa za Hankou do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu neprezradí pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale aj oni sa od nej odvrátia. Otec jej neustále vyhadzuje Miškovu vinu na oči. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z domu a túla sa po okolí. Po roku príde deň posledného pojednávania. Keď obhajca prednesie dojímavú reč na Michalovu obhajobu, zrazu do sály vstúpi Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona, nie Michal. Súd ich oboch oslobodí a Michal si odvádza svoju pomätenú ženu. Raz v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villánimu. Villáni im odpustí a Michal s Hankou sa znovu vrátia do hájovne. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie.

"Horký chlieb" v kontexte Hviezdoslavovej tvorby

Báseň "Horký chlieb" je možné zaradiť do Hviezdoslavovej sociálnej lyriky. Autor v nej zobrazuje ťažký život slovenského ľudu, jeho biedu a útrapy. Motív chleba, ako základnej životnej potreby, symbolizuje existenčné problémy a sociálnu nespravodlivosť.

Jazyk a štýl Hviezdoslavovej tvorby

Hviezdoslavov jazyk je bohatý a obrazný. Používa archaizmy, biblizmy a neologizmy, čím vytvára osobitý a nezameniteľný štýl. Jeho verše sú melodické a rytmické, plné emócií a vášne. Hviezdoslavova tvorba mala významný vplyv na vývoj slovenskej literatúry a dodnes patrí k jej najcennejším pokladom.

Hviezdoslav a Realizmus

Realizmus (z gréc. realis - skutočný) sa v európskej literatúre začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia. Vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie, v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku. Spisovatelia - realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Realizmus sa v slovenskej literatúre rozvinul až v 80 - tych a 90- tych rokoch 19. storočia. Oneskorený nástup súvisel so zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku. Realizmus prináša novú literárnu postavu - typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí a hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy. V realizme mala prevahu próza (poviedky, novely, romány). Realizmus v slovenskej literatúre rozdeľujeme na 2. obdobia (1. a 2.).

Prvá vlna

Túto generáciu formovalo matičné ovzdušie Martina, ktorý sa stal centrom národného a kultúrneho života v 2. polovici 19. storočia. Postavy si vyberali zo sedliactva, slovenskej inteligencie a zemanov, zaujímali ich vzťahy medzi spoločenskými vrstvami a budúcnosť zemianstva. V popredí je stále národná otázka, u niektorých nachádzame maďarónske postavy. Prevláda próza, poéziu píšu P. Országh Hviezdoslav a S. Hurban Vajanský.

Prečítajte si tiež: Jozef Gregor Tajovský: Horký chlieb

Druhá vlna

Vlnu realizmu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90. rokoch 19. storočia. Autori priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy a problémy. Ich hrdinom nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejších vrstiev. Boli to skutočné postavy odpozorované zo života. Autori uprednostňujú poviedku (Tajovský cykly poviedok), novely a románové diela sú menej frekventované. V obsahu diel prevláda sociálna situácia ľudu (Tajovský) a vnútorný život človeka (Timrava - zakladateľkou psychologického realizmu u nás). Národnej téme sa venujú menej často ako 1. vlna. Cenná je sonda do malomestských pomerov (Jesenský). Ľ. Podjavorinská dosiahne vysokú úroveň v tvorbe pre deti. Prevláda próza, dráme sa systematickejšie venuje J.

Záver

P. O. Hviezdoslav bol nielen vynikajúci básnik, ale aj významný národný buditeľ a právnik. Jeho dielo je zrkadlom slovenskej spoločnosti 19. storočia, jej problémov a túžob. Báseň "Horký chlieb" je len jedným z mnohých príkladov jeho sociálneho cítenia a majstrovstva slova. Aj po rokoch nestráca jeho tvorba na aktuálnosti a inšpiruje ďalšie generácie čitateľov.