Označovanie pôvodu mäsa je na Slovensku upravené legislatívou na národnej aj európskej úrovni. Zariadenia spoločného stravovania majú povinnosť zabezpečiť pre spotrebiteľa informáciu o krajine pôvodu mäsa, z ktorého pripravujú pokrmy. Táto povinnosť vyplýva z novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá nadobudla účinnosť 14. decembra 2019.
Legislatívny rámec označovania pôvodu mäsa
Právny základ pre označovanie pôvodu mäsa tvoria viaceré predpisy, medzi ktoré patria:
- Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.
- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny.
- Ďalšie súvisiace predpisy, ako napríklad nariadenia o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, obchodných normách pre hydinové mäso a vajcia, a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Povinnosti zariadení spoločného stravovania
Podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách je zariadenie spoločného stravovania povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa, ak je mäso súčasťou hotového pokrmu alebo jedla. Táto povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť sa nevzťahuje na polotovary.
Zariadenie spoločného stravovania musí získať údaj o krajine pôvodu mäsa od subjektu, od ktorého mäso kupuje, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi.
Forma a spôsob poskytovania informácií
Zákon stanovuje, že informácia o krajine pôvodu mäsa musí byť spotrebiteľovi poskytnutá v písomnej forme. To neznamená, že musí byť uvedená priamo v jedálnom lístku pri každom jedle. Môže byť dostupná aj na inom nosiči alebo mieste, napríklad na tabuli, informačnom paneli alebo na vyžiadanie u obsluhujúceho personálu. Dôležité je, aby bola informácia pre spotrebiteľa ľahko dostupná a zrozumiteľná.
Prečítajte si tiež: Postupy označovania mäsa
Legislatívne nejasnosti a problémy v praxi
Napriek zavedeniu povinnosti označovania pôvodu mäsa v reštauráciách a iných zariadeniach spoločného stravovania, v praxi sa vyskytli určité problémy a nejasnosti. Jedným z hlavných problémov bola chýbajúca vykonávacia vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá by podrobnejšie upravovala spôsob označovania a kontroly.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) poukázala na krátkosť času medzi schválením novely zákona a jej účinnosťou, čo spôsobilo, že mnohé zariadenia nemali dostatok informácií o nových povinnostiach. AHRS preto pripravila a zverejnila informácie o nových povinnostiach a vzor, ktorý si môžu prevádzkovatelia stiahnuť z jej webu.
Niektorí prevádzkovatelia reštaurácií sa obávajú, že nový zákon im prinesie zbytočnú komplikáciu a zvýšené náklady. Poukazujú na problémy s preukazovaním pôvodu mäsa a s tým, ako majú odkladať štítky a obaly z mäsa.
Kontroly a sankcie
Kontrolu dodržiavania povinnosti označovania pôvodu mäsa vykonávajú príslušné orgány, ako napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona o potravinách.
Výhody označovania pôvodu mäsa
Cieľom označovania pôvodu mäsa je ochrana spotrebiteľa a zabezpečenie jeho práva na informácie o pôvode potravín, ktoré konzumuje. Označovanie pôvodu mäsa môže prispieť k:
Prečítajte si tiež: Garancia pre spotrebiteľov mäsa
- Zvýšeniu transparentnosti a dôvery spotrebiteľov v potravinársky priemysel.
- Podpore lokálnych producentov a regionálnych produktov.
- Zlepšeniu kvality a bezpečnosti potravín.
- Umožneniu spotrebiteľom robiť informovanejšie rozhodnutia pri nákupe potravín.
Označovanie pôvodu hydinového mäsa
V súvislosti s pôvodom hydiny platia jasne dané kritériá, ktoré sú ustanovené európskou, ale aj národnou legislatívou. Slovensko, ako členský štát EÚ, nemôže zakázať dovoz hydinového mäsa na náš trh z iných členských štátov, vzhľadom na uplatňovanie voľného pohybu tovaru. Úradná kontrola sa musí vykonávať v súlade s európskou legislatívou - jednotným legislatívnym rámcom pre výkon úradnej kontroly platným pre všetky členské štáty EÚ, teda aj SR, je to euronariadenie o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach. V zmysle uvedeného nariadenia sa úradná kontrola musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou.
Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode.
Prečítajte si tiež: Mlieko a európska legislatíva