Označovanie pôvodu mäsa je dôležitá téma pre spotrebiteľov, ktorí majú záujem vedieť, odkiaľ mäso pochádza. Táto informácia im umožňuje robiť informovanejšie rozhodnutia pri nákupe a podporovať lokálnych výrobcov. Slovenská legislatíva, ako aj predpisy Európskej únie, upravujú označovanie mäsa a mäsových výrobkov s cieľom zabezpečiť transparentnosť a ochranu spotrebiteľa.
Legislatívny rámec označovania pôvodu mäsa
Novela zákona o potravinách
Dňa 12. septembra 2019 prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Táto novela priniesla od 14. decembra 2019 novú povinnosť pre všetky zariadenia spoločného stravovania. Zákon nerozlišuje medzi jednotlivými zariadeniami, čo znamená, že povinnosť sa vzťahuje na všetky bez rozdielu.
Povinnosť poskytovať informácie o pôvode mäsa
Podľa novely zákona o potravinách je zariadenie spoločného stravovania povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa, ak ide o hotový pokrm alebo jedlo z mäsa. Táto povinnosť sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť sa nevzťahuje na polotovary.
Zariadenie spoločného stravovania musí získať údaj o krajine pôvodu mäsa od dodávateľa a v rovnakom rozsahu ho poskytnúť spotrebiteľovi. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k informáciám o pôvode mäsa, ktoré konzumujú.
Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011
V súčasnosti pri nebalených potravinách vyplýva priamo z čl. 44 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 povinnosť poskytnúť konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania údaje podľa čl. 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, ktorými sú údaje o zložkách alebo pomocných technických látkach, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť.
Prečítajte si tiež: Bezmliečne Alternatívy v Potravinách
Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 okrem uvedeného obsahuje celú paletu údajov, ktorých poskytovanie nie je povinné na základe tohto nariadenia, avšak môže sa stať povinným v prípade, ak členské štáty prijmú vnútroštátne opatrenia, podľa ktorých sa ich poskytovanie povinným stáva. Ide o údaje obsiahnuté v čl. 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011; jedným z nich je i údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu podľa čl. 9 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č.
Už v súčasnosti existuje pri predaji čerstvého, chladeného alebo mrazeného mäsa povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine pôvodu mäsa, ktoré kupuje. Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi.
Vzhľadom na špecifickú povahu mäsa v porovnaní s niektorými inými potravinami, na zvýšené zdravotné riziká v prípade konzumácie nevhodného mäsa a s tým súvisiacimi zvýšenými nárokmi na nakladanie s ním je informovanosť spotrebiteľa o to dôležitejšia. Keďže v prípade nákupu mäsa zabaleného v obale získajú prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania údaj o krajine alebo mieste pôvodu mäsa z etiket, a v prípade nákupu priamo od výrobcu údajom o pôvode mäsa rovnako disponujú, nepredstavuje získanie tejto informácie pre prevádzkovateľa dodatočné náklady.
Obsah povinnosti označovania pôvodu mäsa
Poďme sa bližšie pozrieť na samotný obsah povinnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 9 ods. 5 zákona o potravinách. Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť podľa tohto odseku nevzniká pri polotovaroch.
Povinnosti zariadení spoločného stravovania
Prvou povinnosťou je povinnosť zariadenia spoločného stravovania zabezpečiť pre spotrebiteľa (v prípade školských jedálni ho označíme ako stravníka) údaj o krajine pôvodu mäsa. V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza (písomná forma nemusí byť vždy totožná s listinou formou, napr. Informácia musí byť napr. Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. priraditeľnosť. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál.
Prečítajte si tiež: Vysvetlenie FP
Druhou povinnosťou pre zariadenia spoločného stravovania je povinnosť zabezpečiť informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť. Pri nich nájdeme legálnu definíciu v § 7 ods. 5 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (registrovaný v čiastke 70 Z. z. z 29. júna 1996) v znení výnosov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 4. 9. 2000 č. 2478/2000 - 100, z 28. mája 2001 č. 1535/2001 - 100, z 25. júna 2001 č. 1865/2001 - 100, zo 6. mája 2002 č. 1393/2002 - 100, z 12.
Legislatívne čistejšia formulácia pri vylúčení povinnosti pri polotovaroch by určite bola „pri jedlách alebo pokrmoch pripravených z polotovarov“. Podľa účelu a zmyslu zákonného ustanovenia je však zrejmé, že pri povinnosti podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách ide práve o jedlá pripravované z polotovarov, pri ktorých povinnosť uvádzať informáciu o pôvode mäsa nie je.
Údaje o krajine pôvodu mäsa má zariadenie spoločného stravovania povinnosť získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v tomto rozsahu ich zverejniť. Napr. podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č.
Vykonávací predpis
Rozsah zverejňovanej informácie nie je exaktne v zákone uvedený. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať tzv. To znamená, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestor na označovanie potravín a v súvislosti so zákonom o potravinách musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenie spoločného stravovania.
Samotné ustanovenie síce ukladá určitú povinnosť, ale jej obsah bez vykonávacieho predpisu nie je úplný a pre subjekty, ktoré majú túto povinnosť dodržiavať, nebude bez prijatia vyhlášky aplikovateľný. Uvedené demonštruje aj rozšírenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o potravinách o písm. h), ktoré ministerstvu rozširuje spektrum oblastí, v ktorých je oprávnené vydať vykonávací predpis (vyhlášku) aj o „označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso“.
Prečítajte si tiež: Múka v Nemecku
Vykonávací predpis bude následne zaslaný na Európsku komisiu, kde musí prebehnúť jeho notifikácia, čo je minimálne tri mesiace. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm.
Ďalšie legislatívne požiadavky a nariadenia
Označovanie potravín podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) upravuje označovanie potravín, vrátane mäsa a mäsových výrobkov, prostredníctvom vyhlášok a v súlade so zákonom o potravinách. Slovné označenie potraviny uvádzanej na trh musí byť v štátnom jazyku.
Ak sa balená potravina nachádza v kvapalnom médiu, uvádza sa okrem celkovej hmotnosti aj hmotnosť pevného podielu po odkvapkaní. Označenie dávky sa uvádza na obale balenej potraviny. Dátum spotreby sa uvádza slovami „spotrebujte do“ s uvedením dátumu.
Zložky potraviny sa označujú v klesajúcom poradí podľa ich množstva v čase výroby. Ak ide o zloženú zložku, uvádza sa zoznam jej jednotlivých zložiek. Ak zložka potraviny patrí do niektorej z kategórií zložiek podľa prílohy, uvedie sa názov tejto kategórie.
Ak nápoj obsahuje viac ako 1,2 % obj. alkoholu a obsahuje zložku podľa prílohy, uvedie sa v označení slovom „obsahuje“ a názov zložky. Ak cukrovinka alebo nápoj obsahuje kyselinu glycyrrizínovú alebo sladké drievko, uvádza sa upozornenie pre ľudí s hypertenziou. Údaje na obale musia byť zreteľné, neodstrániteľné a ľahko čitateľné.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o mäsových výrobkoch
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky upravuje požiadavky na výrobu mäsových výrobkov, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh. Mäsový výrobok musí spĺňať organoleptické požiadavky, ako je neporušený obal, zodpovedajúca farba a vzhľad, charakteristická konzistencia, vôňa a chuť.
Po výrobe sa musí čo najrýchlejšie vychladiť a skladovať pri správnej teplote. Chladené mäsové výrobky sa musia uchovávať pri teplote najviac 7 °C alebo 12 °C, v závislosti od druhu výrobku.
Mäsové výrobky sa členia podľa teplotných podmienok na chladené, trvanlivé a mäsové konzervy. Podľa stupňa tepelného opracovania sa členia na tepelne opracované a neopracované. Vyhláška tiež definuje podskupiny varených mäsových výrobkov (paštéty, nátierky, tlačenky, jaternice) a pečených mäsových výrobkov.
Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, musí sa uviesť druh zvieraťa, z ktorého pochádzajú. Ak sa použije mechanicky separované mäso, musí sa uviesť jeho množstvo v percentách. Pri predaji spotrebiteľovi musia byť uvedené aspoň tieto údaje: názov výrobku, obchodné meno a sídlo výrobcu, dátum spotreby a označenie alergénov.
Umiestňovanie mäsových výrobkov na trh
Mäsový výrobok sa môže krájať len bez obalu. Nebalený, vopred nakrájaný mäsový výrobok sa musí predať do 24 hodín, trvanlivý do 48 hodín. Pri manipulácii s chladeným mäsovým výrobkom je prípustné krátkodobé zvýšenie teploty najviac o 2 °C na povrchu.
Mechanicky separované mäso z jatočných zvierat a zo zveri možno použiť len na výrobu tepelne opracovaného mäsového výrobku, a to do jemne homogenizovaného mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 10 % hmot. z mäsového diela alebo do výrobku s vložkou v množstve najviac 5 % hmot. Hydinové mechanicky separované mäso možno použiť len na výrobu mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy, mäsovej konzervy v množstve najviac 70 % hmot. Najvyššie prípustné množstvo kostných častíc je 0,8 % hmot.
Bravčovú, husaciu alebo kačaciu krv a krvnú plazmu možno používať len do tepelne opracovaného mäsového výrobku, a to do mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 20 % hmot. Čerstvú krv určenú na spracovanie do tepelne opracovaného mäsového výrobku možno konzervovať jedlou soľou v množstve najviac 10 % hmot. Čerstvú krv a krvnú plazmu možno okamžite po získaní zmraziť pri teplote -10 °C až -40 °C a skladovať pri teplote najviac -18 °C.
Špecifické druhy mäsových výrobkov
Vyhláška definuje požiadavky na vybrané mäkké mäsové výrobky, trvanlivé tepelne opracované mäsové výrobky a trvanlivé tepelne neopracované mäsové výrobky. Namiesto označenia „mäso“ možno uvádzať aj označenie konkrétneho trhového druhu mäsa. Ak sa daný druh výrobku údi alebo dekoruje, uvedie sa v obchodnom názve aj táto technologická operácia. V názve tepelne opracovanej šunky sa uvedie jej kvalitatívna trieda: špeciál, výberová alebo štandard.
Mäsové konzervy
Vyhláška obsahuje zoznam vybraných mäsových konzerv s opisom ich zloženia a požiadaviek na ich výrobu. Mäsová konzerva sa označuje podľa členenia uvedeného v § 3 ods. 14. V označení mäsovej konzervy sa uvádza druh mäsa.
Nariadenie vlády SR o požiadavkách na mäsové výrobky
Nariadenie vlády Slovenskej republiky o požiadavkách v záujme ochrany zdravia ľudí pri výrobe a uvádzaní na trh mäsových výrobkov a určitých ostatných produktov živočíšneho pôvodu transponuje právne predpisy Európskych spoločenstiev do slovenského právneho poriadku. Ustanovuje požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh mäsových výrobkov a produktov živočíšneho pôvodu určených na spotrebu ľuďmi.
Nariadenie sa nevzťahuje na prípravu a skladovanie mäsových výrobkov v maloobchodných predajniach, kde sa príprava a skladovanie vykonáva výlučne na účely priameho zásobovania spotrebiteľa. Definuje pojmy ako mäsový výrobok, ostatné produkty živočíšneho pôvodu, pripravené mäsové pokrmy, mäso, surovina, ošetrenie, ohrev, solenie, nakladanie, zretie, sušenie, dávka, balenie do priameho obalu, balenie do druhého obalu, hermeticky uzavretý obal, prevádzkareň, prebaľovacie stredisko, uvádzanie na trh a príslušný orgán.
Na trh možno uvádzať iba mäsové výrobky, ktoré boli pripravené a skladované v schválenej prevádzkarni, z čerstvého mäsa, v súlade s požiadavkami prílohy, podliehajú vlastným kontrolám prevádzkarne a boli balené a označené v súlade s nariadením. Mäsové výrobky musia byť pri preprave sprevádzané obchodným dokladom alebo zdravotným certifikátom.
Na prípravu mäsových výrobkov sa nesmie použiť mäso posúdené ako nepožívateľné podľa osobitných predpisov a všeobecne žiadne mäso posúdené ako nepožívateľné pre ľudí podľa veterinárnych požiadaviek a ani pohlavné orgány samíc a samcov okrem semenníkov, močové orgány okrem obličiek a močového mechúra, chrupavky hrtanu, priedušnica a extralobulárne priedušky, rohovina a zrohovatené tkanivá, hlava hydiny okrem hrebeňa, ušníc a lalokov a ďalej pažerák, hrvoľ, žlčník, črevá a pohlavné orgány hydiny.
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, nesmú sa mäsové výrobky ošetrovať ionizujúcim žiarením.
Prevádzkovateľ alebo manažér prevádzkarne alebo prebaľovacieho strediska musí prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek ustanovených týmto nariadením na všetkých stupňoch výroby alebo prebaľovania. Na tento účel musia uvedené osoby trvale vykonávať vlastné kontroly.
Na inšpekčné účely musí prevádzkovateľ alebo manažér prevádzkarne alebo prebaľovacieho strediska zabezpečiť, aby boli druhé obaly mäsových výrobkov, ktoré nemožno skladovať pri teplotách okolia, zreteľne a čitateľne označené údajom o teplote, pri ktorej sa musia tieto výrobky prepravovať a skladovať, ako aj dátumom minimálnej trvanlivosti alebo, v prípade výrobkov, ktoré podliehajú.
Označovanie pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania
Zariadenia spoločného stravovania zohrávajú dôležitú úlohu v poskytovaní informácií o pôvode mäsa spotrebiteľom. Podľa zákona o potravinách sú povinné zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k informáciám o krajine pôvodu mäsa, ktoré konzumujú.
Písomná forma a viditeľné miesto
Informácia o krajine pôvodu mäsa musí byť poskytnutá v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste. To znamená, že zariadenia spoločného stravovania musia zabezpečiť, aby bola informácia ľahko dostupná a čitateľná pre všetkých spotrebiteľov.
Získavanie informácií od dodávateľa
Zariadenia spoločného stravovania sú povinné získať informáciu o pôvode mäsa od svojho dodávateľa. Dodávateľ je povinný túto informáciu poskytnúť. Tým sa zabezpečuje, že zariadenia spoločného stravovania majú prístup k presným a spoľahlivým informáciám o pôvode mäsa.
Vzťah na konkrétne druhy mäsa
Povinnosť označovania pôvodu mäsa sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. To znamená, že zariadenia spoločného stravovania musia poskytovať informácie o pôvode týchto druhov mäsa, ak ich používajú pri príprave pokrmov.
Výnimka pre polotovary
Zákon o potravinách stanovuje výnimku pre polotovary. To znamená, že zariadenia spoločného stravovania nemusia poskytovať informácie o pôvode mäsa, ak používajú polotovary pri príprave pokrmov.
Dôležitosť označovania pôvodu mäsa
Označovanie pôvodu mäsa je dôležité z niekoľkých dôvodov:
- Informovanosť spotrebiteľa: Spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ pochádza mäso, ktoré konzumujú. Táto informácia im umožňuje robiť informovanejšie rozhodnutia pri nákupe a vyberať si mäso, ktoré spĺňa ich preferencie a hodnoty.
- Podpora lokálnych výrobcov: Označovanie pôvodu mäsa umožňuje spotrebiteľom podporovať lokálnych výrobcov a prispievať k rozvoju slovenského poľnohospodárstva.
- Kvalita a bezpečnosť: Pôvod mäsa môže mať vplyv na jeho kvalitu a bezpečnosť. Spotrebitelia majú záujem o mäso, ktoré pochádza z dôveryhodných zdrojov a spĺňa prísne normy kvality a bezpečnosti.
- Transparentnosť: Označovanie pôvodu mäsa zvyšuje transparentnosť v potravinovom reťazci a umožňuje spotrebiteľom sledovať pôvod mäsa od farmy až po stôl.