Oxidácia pozinkovaného plechu a možnosti jeho ochrany

Rate this post

Voda je silný živel, ktorý dokáže spôsobiť rozsiahle škody na budovách. Problémy môžu vzniknúť už pri malej diere v odkvape, ktorá spôsobí stekanie vody priamo do základov domu alebo na rímsu. Následné striedanie teplôt a mrznutie môže viesť k viditeľným škodám už po jednej alebo dvoch zimách. Preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho materiálu a ochrane odkvapového systému.

Výber materiálu pre odkvapy

Pri výmene alebo oprave odkvapov je na výber viacero materiálov, ako meď, titánzinok, pozinkovaný plech, plast alebo rôzne zliatiny hliníka. Pred oslovením klampiarskej firmy je vhodné overiť si, či má remeselník skúsenosti s prácou s vybraným materiálom. Dôležité je tiež správne prekrytie žľabov strešnou krytinou a riadne ošetrenie spojov, napríklad medzi parapetmi a fasádou.

Pozinkovaný oceľový plech: Najlacnejšie riešenie s potrebou údržby

K najpoužívanejším materiálom pre odkvapy patrí pozinkovaný oceľový plech, hlavne vďaka jeho nízkej cene. Bez povrchovej úpravy však rýchlo oxiduje a jeho životnosť je obmedzená na približne päť rokov. Životnosť pozinkovaného plechu je možné predĺžiť pravidelným, troj- až štvornásobným natieraním syntetickými alebo vodou riediteľnými farbami.

Titánzinok a hliník: Riešenie na desaťročia

Odkvapy z titánzinkového plechu sú žiadané vďaka ich dlhej životnosti (50 až 70 rokov) a bezúdržbovosti. Nevýhodou môže byť nerovnomerná oxidácia. Podobnú životnosť mali aj hliníkové odkvapy, ktoré sa dnes vyrábajú s moderným komaxitovým náterom v rôznych farebných prevedeniach.

Oceľ s ochrannou vrstvou: Kombinácia dlhej životnosti a estetiky

Do kategórie "sedemdesiatročných" možno zaradiť aj oceľové odkvapové systémy s ochrannou vrstvou na povrchu. Tieto odkvapy si zachovávajú svoj vzhľad a farbu bez potreby natierania, pričom je možné vybrať si farebný odtieň a kombinovať farby s ostatnými prvkami domu. Niektoré kvalitné systémy umožňujú demontáž odkvapového systému v zimných mesiacoch, čo je výhodné najmä v horských oblastiach, kde by ťažké cencúle mohli systém poškodiť.

Prečítajte si tiež: Recept na zdravý mrkvový koláč

Meď: Tradičný materiál s dlhou životnosťou

Medzi tradičné materiály na výrobu odkvapových systémov patrí meď. Po niekoľkých rokoch medené odkvapy zoxidujú a získajú zelenú farbu. Ich životnosť sa pohybuje v rozmedzí 50 až 100 rokov. Väčším nebezpečenstvom ako čas pre ne však predstavujú zlodeji.

Plast: Moderný a bezúdržbový materiál

Najmladšími sú plastové odkvapy, ktoré ponúkajú bohatú farebnú škálu a nulové nároky na údržbu. Podobne ako plastové okná, sa však nehodia k všetkým typom objektov.

Korózia: Narušenie materiálu

Korózia je proces narušenia materiálu, predovšetkým kovov, vzájomným chemickým, respektíve elektrochemickým pôsobením materiálov. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi: zmenou vzhľadu, úbytkom rozmerov, vznikom jamiek a škvŕn, krehnutím, praskaním a odlupovaním. Rozoznávame rôzne druhy korózie, ako bodovú, plošnú, selektívnu a medzikryštálovú.

Ochrana kovov pred koróziou

Na ochranu kovov pred koróziou sa používajú rôzne metódy, vrátane náterov, galvanizácie a fosfátovania.

Farby na ochranu kovov

  • Antikorózne farby: Špeciálne farby určené na nátery predmetov, ktoré ohrozuje korózia. Hrdza sa chemicky viaže priamo na farbu. Vyrábajú sa v základnom vyhotovení, ktoré sa neskôr pretiera vrchnou krycou farbou, alebo ako jednovrstvové.
  • Reaktívne farby: Vhodné na nátery nezoxidovaných pozinkovaných odkvapov a plechových krytín, na ktorých bežné nátery nedržia. Vyrábajú sa ako syntetické, aj ako vodou riediteľné - základná a vrchná farba.
  • Farby na radiátory: Špeciálne určené na súčasti vykurovacích systémov. Odolávajú oteru i teplu. Vyrábajú sa na syntetickej aj vodou riediteľnej báze.
  • Vodou riediteľné náterové hmoty: Šetria životné prostredie a spájajú prednosti iných typov náterových látok (napr. krycia schopnosť, priľnavosť, zmáčateľnosť). Majú vyššiu pevnosť, tvrdosť náteru a odolnosť proti pôsobeniu vody a chemikálií. Povrchy po ich aplikácii nie sú lepkavé. Rýchlosť schnutia náteru je podstatne vyššia ako pri klasických syntetických farbách. Niektoré obsahujú látky, ktoré zabezpečujú zvýšenú odolnosť proti korózii.
  • Antikorózne vodou riediteľné farby: Obsahujú zdravotne neškodné antikorózne pigmenty zabraňujúce korózii a sú vhodné na použitie vo vonkajšom prostredí. Na oceľové podklady sa často používa aj antikorózna jednovrstvová farba a ako základný náter základná antikorózna farba.
  • Jednonáterové farby s inhibítormi korózie: Po odstránení mäkkej hrdze ich natierame priamo na zhrdzavený povrch. Chemické prísady obsiahnuté vo farbe reagujú s hrdzou a zabránia jej ďalšiemu šíreniu. Tieto farby využívame na finálne vonkajšie aj vnútorné nátery kovových konštrukcií.

Príprava na natieranie

Pred natieraním kovových výrobkov dôkladne očistíme ich podklad. Hrubé nečistoty a hrdzu najlepšie odstránime mechanicky drôtenou kefou, brúsnym papierom alebo drôteným kotúčom, resp. brúsnym papierom na gumovom kotúči vŕtačky. Časti, ktoré sa nedajú odbrúsiť, odstránime chemicky - odhrdzovačom. Musíme s ním však pracovať opatrne a používať ochranné prostriedky. Pozorne si prečítame návod a riadime sa jeho pokynmi.

Prečítajte si tiež: Aplikácie bodového zvárania pozinkovaného plechu

Brúsenie a odmastenie

Brúsenie je prvým krokom, ktorý rozhoduje o životnosti náteru. Hrubú a voľnú hrdzu odstránime oceľovou špachtľou a drôtenou kefou. Ručné brúsenie brúsnym papierom je síce namáhavé, ale dôkladnejšie. Keď predmet nie je príliš zamastený alebo znečistený voskom, vazelínou či olejom, postačí ho umyť horúcou vodou so saponátom, opláchnuť čistou vodou a dôkladne vysušiť. Železo po mokrom odmastení veľmi rýchlo pokrýva hrdza - tzv. okamihová korózia. Povrch je preto treba rýchlo osušiť a pokryť základným náterom. Na odmasťovanie veľmi znečistených povrchov používame napríklad technický benzín. Neodporúča sa používanie riedidiel (C 6000, C 6001, C 6006) na čistenie a odmasťovanie - sú veľmi prchavé a zvyšujú riziko požiaru. Aj pri použití technického benzínu musíme dodržiavať bezpečnostné pravidlá. Dávame pozor na možnosť vzniku požiaru (otvorený oheň, fajčenie, prípadne iskry - napr. pri brúsení a zváraní).

Chemické odhrdzovanie

Jemné vrstvy hrdze, ktoré ešte neprenikli hlboko do materiálu, môžeme odstrániť aj chemicky pomocou odhrdzovačov. Chemické prostriedky hrdzu neodstraňujú, ale pri chemickej reakcii ju menia na inú zlúčeninu. Niektoré odhrdzovače vytvárajú po reakcii s hrdzou vrstvu, ktorá ochraňuje materiál pred jeho ďalším napadnutím. Z hľadiska korózie sú rizikové najmä miesta zvarov a rôznych spojov. Preto je im potrebné venovať pri čistení zvýšenú pozornosť. Odhrdzovače sa používajú buď oplachové, alebo bezoplachové. Postupujeme podľa konkrétneho návodu na použitie. Pri použití oplachového odhrdzovača nanesieme starším štetcom na celú plochu a necháme asi 20 minút pôsobiť. Potom predmet dôkladne opláchneme a rýchlo osušíme. Aj pri použití bezoplachového odhrdzovača je vhodné povrch kovu po jeho použití, ešte pred nanesením náteru, omyť vodou a osušiť alebo aspoň otrieť handrou, aby tmavofialové a tmavohnedé soli z chemickej reakcie nesublimovali do náteru. Ak nemôžeme predmet opláchnuť vodou (pri bezoplachových odhrdzovačoch), zotrieme z povrchu aspoň voľné reakčné produkty.

Pieskovanie

Tieto špeciálne zariadenia využívajú prášok, napríklad z kremeňa, piesku, korundu a podobne, ktorý vyráža z dýzy vysokou rýchlosťou (odtiaľ názov pieskovanie, nesprávne aj otryskávanie) a odstraňuje hrdzu. Túto metódu využijeme najmä na väčších konštrukciách, ale využívajú sa aj malé pieskovacie pištole pri úprave menších plôch.

Galvanotechnika

Metóda na pokovovanie pomocou elektrického prúdu v galvanickom kúpeli. Pokovovaný predmet je katódou, ako anóda sa používa platnička z nanášaného kovu. Galvanizačným elektrolytom je roztok soli nanášaného kovu (napríklad pri medi modrá skalica CuSO4). Galvanické pokovovanie sa dá zvládnuť aj v domácej dielni. Postačí na to sklenená nádoba s roztokom a nabíjačka na autobatériu. Osvedčuje sa však iba pri menších premetoch, ktoré nebudú mechanicky namáhané.

Fosfátovanie

Je to úprava, ktorou môžeme zvýšiť koróznu odolnosť ocele a zinku pred vlastným náterom. Využijeme prípravky na báze fosforečnanov. Povrch ocele je nutné pred fosfátovaním zbaviť hrdze a odmastiť. Staré, menej pevné a zhrdzavené nátery zbrúsime alebo ich odstránime odstraňovačom starých náterov, prípadne opálime. Pri opaľovaní tenkých plechov je potrebná opatrnosť, lebo sa ľahko môžu teplom ohnúť. Po použití odstraňovača náterov povrch dôkladne odmastíme.

Prečítajte si tiež: Odolnosť pozinkovaného plechu

Nátery na staré nátery a farebné kovy

Staré pevné nátery mierne zdrsníme, v prípade potreby i odmastíme. Hliník a pozinkované plechy vždy odmastíme. Umyjeme ich štetcom alebo kefou horúcou vodou s pridaním saponátov a opláchneme ich čistou vodou. Čerstvé lesklé nezoxidované pozinkované plechy (odkvapy, odkvapové rúry) ponecháme na určitý čas bez náteru. Oxidácia ich povrchu spôsobí zvýšenie priľnavosti základnej farby. Pri obnove môžeme starý náter ponechať, ak sa neodlupuje. Stačí ho zdrsniť brúsnym papierom a odmastiť. Potom ho natrieme vrchnou farbou. Ak sa starý náter odlupuje, odstránime ho a postupujeme ako pri nenatretom pozinkovanom materiáli. Náter obrúsime brúsnym papierom č. 180 až 240 a podklad očistíme. Zľahka obrúsime náter brúsnym papierom č. Natrieme vrchnou farbou - lesklý povrch (farba typu lesk) alebo matný povrch (typ mat).

Náter drôteného plota

Plot očistíme drôtenou kefou a natrieme základnou farbou. Vyberieme si farbu s obsahom antikoróznych prísad, ktorú môžeme nanášať valčekom. Pri pravidelnej údržbe stačí, ak plot natierame základnou farbou bez vrchného náteru.

Pozinkované plechy

Väčšina náterových hmôt má nevyhovujúcu priľnavosť k čerstvému nezoxidovanému zinku alebo k zoxidovanému zinku. Priľnavosť môže zhoršovať aj zvýšený obsah chrómu v zinku, ktorý súčasne ovplyvňuje aj odolnosť proti vplyvu korózie. Výbornú priľnavosť, dlhodobú životnosť a ochrannú účinnosť na žiarovo pozinkovanej oceli, zoxidovanom alebo nezoxidovanom pozinkovanom plechu, ľahkých kovoch a oceli má základný náter na odkvapy. Pred aplikáciou však musíme dokonale očistiť kovový povrch, napríklad horúcou vodou s prídavkom saponátov. Pri obnove môžeme starý náter ponechať, ak sa neodlupuje. Stačí ho zdrsniť brúsnym papierom a odmastiť. Potom ho natrieme vrchnou farbou. Ak sa starý náter odlupuje, odstránime ho a postupujeme ako pri nenatretom pozinkovanom materiáli.

Spôsoby natierania

Väčšina plôch radiátorov je zvislá. Náter zvislých plôch sa však robí ťažšie a vyžaduje dobrý odhad hrúbky nanášanej farby. Materiál musí mať vhodnú hustotu. Natierame dvakrát: prvý náter je redší, druhý hustejší. Nanášame krížovým náterom a nakoniec, podobne ako na vodorovných plochách, zvislé plochy sťahujeme - silnejšie pritlačíme štetec, aby posledná natieraná vrstva bola tzv. prerezaná - dokonale previazaná s predchádzajúcou. Radiátory nestriekame - spotreba je príliš vysoká a farba neprenikne do všetkých častí. Natierame ich malým valčekom alebo ešte lepšie zahnutým štetcom, tzv. Najlepší je štetec Základné antikorózne nátery nanášame štetcom. Na prvý náter použijeme redšiu farbu. Nanášame ju jedným smerom a po krátkom zaschnutí v kolmom smere na prvý náter.

Bezpečnosť pri práci

Pri práci s náterovými hmotami sa kvôli bezpečnosti práce vždy riadime návodom na etikete výrobku. Pri striekaní náterových hmôt na veľké povrchy pracujeme vždy v osobitnom ochrannom odeve s ochranou tváre so štítom z organického skla, respektíve s použitím okuliarov.