Pôvodne som chcel písať o porovnaní keramických a liatinových hrncov, ale nakoniec z toho vznikla malá sonda do slovenskej hydiny. Milujem čaro náhody, priam sa na ňu niekedy spolieham. Akurát výsledok tejto ma príliš nepotešil…
Liatina verzus keramika: Súboj kuchynských titánov
Dávnejšie sme písali článok o keramickom hrnci, ktorý vydrží aj priamy plameň. Pár ľudí v komentároch spomenulo, že by bolo dobré porovnať ho s liatinou. Toho sa chytil náš partner pre kuchynské náradie Potten & Pannen Staněk a požičal nám na otestovanie liatinovú „kokotku“ od francúzskej firmy Staub. Obe nádoby mali rovnaký objem, takže porovnanie bude vcelku vyvážené.
Rozbitnosť a fyzikálne vlastnosti
Napríklad rozhodovanie podľa faktoru rozbitnosti. Môžete si vybrať, buď sa vám pri páde rozbije keramická nádoba, alebo si liatinovou rozbijete dlážku či umývadlo. To však neznamená, že liatina je úplne nerozbitná. Na rozdiel od iných kovov je pomerne krehká a aj ona vie pri nešťastnej náhode puknúť.
Do rozhodovania som zapojil aj fyziku. Keramika je skôr tepelný izolant a kov tepelný vodič. Liatina je tak trochu výnimka. Síce vedie teplo, ale v podstate tiež zle. Oba materiály dokážu akumulovať teplo a odovzdávať ho postupne ďalej. To znamená, že šetria energiu a časť prípravy jedla fungujú prakticky samostatne a bez zdroja tepla. Všimol som si tiež, že keramický hrniec mal hrubšie steny ako liatinový. Z tohoto mi vychádza, že keramika pečie pri nižších teplotách a viac sálavejším teplom ako liatina. Rozdiely však nie sú veľké, pretože oba typy nádob sa používajú úspešne už storočia.
Používanie a údržba
Keď som vybalil liatinový hrniec, trochu som sa obával toho, či sa mi jedlo neprilepí o drsný povrch vnútrajška. Píše sa, že liatina postupne nasaje do svojich pórov olej a stane sa prakticky nepriľnavou. Lenže ja som mal čisto nový hrniec. Zo začiatku pečenia sa jedlo naozaj začalo lepiť na steny hrnca, ku koncu sa už pekne oddelilo a čistenie bolo bez problémov. Na priamom ohni si ale viem predstaviť, že jedlo sa pripečie. Minimálne na začiatku používania. Pokrievky oboch hrncov sú tiež rovnané. Majú na spodnej strane oblé výstupky, aby kondenzujúca para mohla lepšie kvapkať naspať na jedlo.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo a bývanie v Petržalke
Individuálna preferencia a záverečné zhodnotenie
V bežnom používaní je liatina klasika na dedenie a rozhodovanie medzi ňou a keramikou je vyslovene individuálne. Aj keď sa mi liatinový riad páči, bližšia mi je keramika. Pocitovo viac verím hladučkému vypálenému povrchu Emile Henry ako drsnému Staubu. Aj keď som si prakticky overil, že oba povrchy poskytnú v podstate rovnaké vlastnosti. A možno zaradím liatinu do kuchyne z úplne iných dôvodov. Pri používaní totiž uvoľňuje do jedla časť železa, čo by sa mohlo hodiť mojej milovanej. Inak som pri takmer identických receptoch nespozoroval žiadne výraznejšie rozdiely. Fakt nie, v oboch prípadoch kupujete kvalitu na hodne dlhé obdobie.
Mimochodom, dobrý článok o nádobách Staub, tentoraz keramických, napísal aj Varič Dano.
Ako ma naštvala slovenská hydina: Porovnanie kvality
Keď som testoval liatinový hrniec, našlo si ma spomínané čaro náhody. Na linke sa mi ocitlo slovenské Úprimné kurča z topolčianskeho podniku Hyza a francúzske z Pohlreichovho Poultry Heaven. Viem, nerovný súboj, ale rozdiel bol tak príšerne obludný, že som ich skrátka musel porovnať.
Kvalita a pôvod kurčiat
Slovenské kurča sa hrdilo tým, že nedopuje. To mi silne pripomenulo reklamu od Vichy, ktorá hlása, že krémy sú už bez parabénov. A doteraz tam cpali čo? Čiže hlášku o nedopovaní beriem skor ako priznanie sa činu, než ako nový benefit. Tým viac, že to nové lepšie kurča vyzerá, chutí a smrdí rovnako ako jeho parťáci na regáloch.
Francúzske kurča najprv meralo cestu z Francúzska do Prahy. Odtiaľ nám ho do Nitry priniesla svokra linkovým autobusom bez špeciálneho obalu alebo ošetrenia.
Prečítajte si tiež: Overený recept
Francúzske kurča bolo z voľného výbehu a štítok dokonca popisoval zloženie jeho stravy. Bolo raz tak veľké ako slovenské kurča. Farbu sa mi ani nechce porovnávať. Francúzske žlté ako kvet slnečnice, naše mŕtvolne biele. Najlepšiu ukážku toho, prečo kupovať kvalitné mäso som dostal až tesne pred prípravou.
Skladovanie a vôňa
Slovenské kurča som kúpil v supermarkete, malo pár dní k dobru, žiadna akcia. Z obchodu som ho priniesol hneď domov a uskladnil v chladničke. Francúzske kurča najprv meralo cestu z Francúzska do Prahy. Odtiaľ nám ho do Nitry priniesla svokra linkovým autobusom bez špeciálneho obalu alebo ošetrenia. Obe kurčatá som skladoval presne dva dni v chladničke.
Francúzske kurča nemalo obal, iba nálepky a gumkou stiahnuté nohy s krídlami. Po rozbalení voňalo zrnom a kukuricou! Keď som rozbalil slovenské kurča, vyvalil sa na mňa neznesiteľný smrad. Okamžite putovalo do hrnca, pod zavretú pokrievku a na uvarenie psovi. Matiku si spravte sami…
Záver a osobný postoj
Od tejto chvíle prestávam robiť kompromis a kupovať slovenskú hydinu z obchodov. Môže odo mňa aj srať v národných farbách, radšej budem bez nej. Čo ma však mimoriadne vytočilo, bol fakt, že celý čas sa na delikatesy.sk bijeme za podporu lokálnych produktov. A potom zistím, že reklama útočiaca na národné cítenie je prázdne tliachanie, pretože výrobcovia tú kvalitu skrátka neponúkajú. Kupovať len zato, že je niečo slovenské a slovenskejšie vonkoncom nestačí. Keby bola ponuka vyvážená a popri bežných kuratách sa dala kúpiť aj rovnaká kvalita ako tá z Francúzska, nepovedal by som ani mäkké F. Lenže reálne, kvalitná slovenská alternatíva prakticky neexistuje. Len tlačových správ v médiách je stále hojne.
Idú v tom bohužiaľ aj samotní spotrebitelia. Sú ochotní kupovať lacnotu, podradnú kvalitu a dávajú prednosť svojej lenivosti pred tým, čo im hovoria ich vlastné zmyslové orgány. Nehovoriac o tom, že aj tá lacnota je relatívna. Z drahého francúzskeho kuraťa sme sa najedli dosýta traja, nehovoriac o litroch vývaru, ktorý som spravil z kostí a odrezkov. A to som jedno naporcované prso odložil nášmu krpcovi do mrazničky!
Prečítajte si tiež: Tipy na pečenie špaldového pečiva
Sory, ak nabudúce budem mať chuť na kurča a nezoženiem ho z domácich dedinských zdrojov, nechám si ho radšej doviezť zo zahraničia. Z Prahy, Fracúzska alebo Rakúska. A nie, nákupnú cenu do tejto rovnice odmietam zapojiť. Hľadanie kvalitného mäsa môže byť dlhá a náročná cesta. V tomto článku sa pozrieme na rôzne mäsiarske špeciality, folklór a smutné konštatovania, ktoré som počas tohto hľadania objavil.
Cesta za kvalitným mäsom: Hľadanie mäsiarskych špecialít
Kedysi dávno…Dobré mäsiarstvo bolo v každom meste pojem. Ľudia ho poznali po mene a vedeli, kam majú ísť. Doba sa však zmenila. Mäsiari sa poschovávali a nahradili ich predavačky. Supermarkety zmenili sortiment. Trh zaplavili kilá lacného mäsa, ale rozmanitosť sa výrazne zúžila. Vybral som sa teda pohľadať mäsiarske špeciality.
Klobása z mangalice u Muzka
Moje hľadanie naštartoval bilboard v Nitre. Bol na ňom plagát s ilustrovaným prasaťom a informácia o otvorení nového mäsiarstva u Muzka. Týždeň nato som sa tam šiel pozrieť. Staršia budova na Radlinskej ulici ukrýva moderné a čisté mäsiarstvo. Treba prejsť cez krátku chodbu s klasickou šachovnicovou dlážkou a ste v predajni.
Sortiment je klasický. Majú len hovädzinu a bravčové, k tomu údeniny, ale aj víno, korenie, dochucovadlá a oleje. K dispozícii je aj mlynček na mäso spolu s vákuovou baličkou. Môžete si vybrať krásny kus mäsa a na požiadanie vám ho pomelú aj zabalia. Personál je ženský, usmievavý a ochotný komunikovať.
U Muzka som objavil výbornú klobásu z mangalice. Robí ju mäsiar Bognár v Novom Živote. Klobása je mierne pikantná, čistá a s rascou. Stála okolo 5€. Zloženie klobásy: mäso z mangalice 52%, slanina z mangalice 23%, hovädzie mäso 20%, soľ, prírodné koreniny, konzervačná látka E250 (dusičnan sodný).
Domáca klobása od Betky Gálovej (mäsiarstvo zatvorilo v sept. 2014)
Pani Gálová je v Nitre známa firma. Mala malé mäsiarstvo na Mostnej ulici a vonku obrovskú tabuľu s aktuálnou ponukou. Na nej trónil aj kôň. Toto je miesto, kde ste mohli zohnať konskú salámu. A kopec ďalších vecí.
Ceny u Gálovej neboli najnižšie, ale zato bol tovar pekný a čerstvý. Časť z neho bola na objednávku, takže sa nebolo treba báť opýtať. Zároveň ste museli počítať s tým, že nie vždy ste sa objednaného mäsa aj dočkali.
Zatiaľ som tu kúpil celkom slušnú domácu klobásu aj hovädzie kosti do vývaru. Klobáska bola mierne pikantná, občas sa dalo natrafiť na tvrdý kúsok šľachy. Králika by mal stáť 7€ za kilo, klobása zasa 4€.
Králičie klobásky u mäsiara v Lipe
Boli sme u priateľov na opekačke a náš hostiteľ nám na grile spravil fajnové králičie klobásky. Chutili aj mojej milovanej, ktorá v živote klobásu nejedla. Celkom vážne. Klobásky sú menšie, jemné, trochu pikantné a pomerne ľahké na žalúdok. S obľubou ich používam ako dochucovadlo do jedál, namiesto korenia. Hlavne v polievkach a prívarkoch pustia trochu oleja a kopec chute. Klobásky vyrába hydináreň HSH, ktorá mimo iného robí aj Kura kráľovské. Zloženie klobások je zrejme jedno z najčistejších v porovnaní z ostatným sortimentom tohoto výrobcu: králičie mäso 51%, bravčové mäso 36%, bravčový tuk, koreniny, jedlá soľ, konzervačná látka E250. Kilo stojí 7,76€.
Údená roštenka od mäsiara na Grösslingovej
Tento mäsiar je v Bratislave klasika podobne ako Orbán. Výklad ešte pamätá zašlé časy a vnútri je k dispozícii hneď niekoľko mäsiarov. Majú kde-čo. Od čerstvého mäsa až po mrazenú jahňacinu z Nového Zélandu a chladeného lososa. Medzi údeninami som natrafil na vákuovo balené plátky údenej argentínskej roštenky. Malé balenie s 12-timi plátkami ma stálo 1,40€.
Ak sa niekedy rozhodnete pre desiatu typu rožok-šunka-rajčina, potom sa vykašlite na bezpohlavnú hydinu a vyberte sa radšej touto cestou. Roštenka je narezaná na tenučké plátky, je jemná, voňavá a takmer sa rozpadáva na jazyku. Tiež som ju použil ako finálne dochutenie jedla, potrhal som ju na kúsky a posypal nimi cestoviny.
Mäsiarstvo HSH na nitrianskom rýnku
Kto nevie, v Nitre sa nechodí na tržnicu, ale na rynek. V kúte, schované za čínskymi handrami, sú dvere do malého mäsiarstva. Predáva hlavne hydinu z hydinární vo Veľkom Záluží pri Nitre. Môžete tu kúpiť kuratá, ale aj jednotlivé rozporcované časti a vnútornosti. Nezaznávajte vnútornosti a nabudúce si skúste spraviť perkelt z kuracích srdiečok. Trochu viac krájania, ale stojí to zato.
Popri kuracine tu kúpite aj králika, ale len mrazeného. Väčšinou je z ich produkcie, ale naposledy som tam kúpil maďarského.
Farmárske trhy na Agrokomplexe
Ďalšou alternatívou sú trhy farmárov, ktoré sa konajú raz za mesiac na nitrianskom výstavisku Agrokomplex. Nájdete tu sušené šunky, domáce klobásky aj slaninu. Oplatí sa urobiť veľký nákup.
Čo som nezohnal: Problémy s dostupnosťou teľaciny
V úvode som písal, ako sa zúžila ponuka. Je to daň zato, že ľudia dnes jedia lacné mäso takmer každý deň. Namiesto toho, aby si dali len cez víkend, ale zato kvalitné. Situácia je ešte horšia. Minule som v Nitre zháňal teľacinu. V meste, ktoré považujem za vyslovene agrárne, ju nezoženiete. A nie, tú holandskú teľacinu z Tesco neberiem do úvahy, rovnako tak Metro, do ktorého nemá každý prístup. Bavme sa o normálnej slovenskej teľacine. Žiaľ, končí rovnako ako naše jahňatá. Na hákoch v Taliansku.
Napol som naozaj veľa svalov, aby som ju v meste zohnal. U Muzka sme si len spoločne s predavačkami povzdychali ako ide všetko na export, pani Gáliková sa vynašla a ponúkla mi namiesto nej mladú 20-mesačnú hovädzinu a neuspel som ani v ďalšom mäsiarstve na rýnku. Obvolal som známych a zisťoval, či sa nedá zohnať priamo na bitúnku, napríklad v Mojmírovciach. Nie, ani tam teľacinu nezoženiete. Viem, že v Bratislave ju zoženiem, a možno celkom ľahko, ale v Nitre ma to naozaj prekvapilo.
Našťastie existujú osobné kontakty a domáci chovatelia, takže pri troche snahy sa vždy dopracujem k domácej sliepke, bažantovi alebo hoci aj k jahňaťu. Nech už hľadáte mäso kdekoľvek, nebojte sa debatovať s mäsiarom. Oplatí sa to. Mimochodom, viete že mäsiarstvu sa zvykne hovoriť aj masna? Používate toto slovo?
Plničky klobás a jaterníc: Pomocníci pri domácej výrobe
Ak máte radi klobásy a jaternice, určite ste už niekedy premýšľali nad ich domácou výrobou. Ak sa s tým ale nechcete zložito babrať, je najjednoduchšie zaobstarať si plničku na klobásy a jaternice. Podľa čoho však z nepreberného množstva dostupných plničiek na klobásy vyberať? Ako prvé je potrebné si odpovedať na jednoduchú otázku, a to, ako sa vôbec klobásy a jaternice plnia.
Príprava a plnenie klobás
Vyrábať domáce klobásy samozrejme môžete aj bez plničky, ale bude to náročná a zdĺhavá úloha. Celý proces domácej prípravy klobásy začína prípravou mäsovej zmesi a kúpou vhodného plniaceho čreva. Mäsové zmesi môžu byť všetkých možných druhov a príchutí s rôznym korením a rôznou hrubosťou mletia mäsa. Na prípravu náplne do klobásy je ideálne použiť nejaký mlynček na mäso, ktorý vám rozomelie mäso rovnomerne a ušetríte si s ním veľa práce. Na internete aj v mnohých kuchárkach nájdete takmer neobmedzené množstvo receptov na mäsovú zmes do klobás či jaterníc. Klobásky môžu skvele chutiť aj po údení. Zaobstarajte si k plničke tiež domácu udiareň a budete mať luxusné domáce údeniny.
Náročnejší je už potom výber a kúpa samotného čreva, do ktorého budete klobásy a jaternice plniť. Črevo musí byť naozaj kvalitné, aby nedochádzalo počas jeho plnenia k častému praskaniu alebo zlepovaniu. Vybrať si tiež môžete konkrétny priemer čreva a vyrobiť si tak rôzne typy klobás o rôznom priemere. Akonáhle máte črevo, môžete ho pred použitím pomaly rozvinúť a prepláchnuť, aby sa z neho zmyl prebytočný soľ. Potom črevo dajte namočiť približne na hodinu do studenej vody. Pred samotným použitím nezabudnite črevo ešte raz prepláchnuť. Potom črevo natiahnite na plničku klobás. Následne pomocou tlačidla alebo ručnej kľuky naplňte črevo mäsovou zmesou. Postupujte opatrne tak, aby nedošlo k pretrhnutiu čreva. Akonáhle naplníte celé črevo, zaviažte koniec jednoduchým povrázkom a máte hotovo.
Typy plničiek klobás
Ešte pred kúpou plničky klobás je bezpochyby potrebné rozhodnúť sa, aký typ plničky vôbec chcete. Existujú totiž dva typy plničky klobás podľa typu pohonu a pre každého je vhodný iný. Najčastejšie na našom trhu narazíte na manuálnu plničku klobás, ktorá umožňuje jednoducho a rýchlo naplniť klobásy aj jaternice, ale zároveň sa pri ich príprave trochu viac zapojíte. Ručná plnička klobás sa totiž najčastejšie ovláda pomocou otočnej kľuky, ktorou korigujete plnenie čriev. Ak plánujete vyrábať domáce klobásy raz za mesiac, určite pre vás bude ručná narážačka na klobásy dostatočná. Práca s elektrickou plničkou klobás vyžaduje minimálne úsilie. Väčšina elektrických plničiek klobás je vybavená tlačidlom, ktorého stlačením začnete plnenie. Väčšina elektrických plničiek klobás patrí medzi poloprofesionálne alebo profesionálne stroje, takže sú samozrejme tiež výrazne drahšie než manuálne plničky klobás a jaterníc.
Už pri výbere plničky klobás na internete si pravdepodobne všimnete, že existujú dva typy plničky klobás podľa polohy valca - plničky s vertikálne položeným valcom a horizontálne plničky klobás. Vertikálna plnička klobás je menej častá a používa sa najmä v profesionálnych závodoch a kuchyniach. Vďaka vertikálnej polohe valca môže byť plnenie s takou plničkou náročnejšie, ale zároveň o niečo rýchlejšie než v prípade horizontálnej plničky. Horizontálna plnička klobás je oproti vertikálnej plničke jednoduchším a pravdepodobne aj častejším typom nabíjačky na klobásy. Väčšinou má tvar valca a tento valec môže mať aj pomerne veľký objem, takže sa do neho vojde naozaj veľa.
Materiál a objem plničky
Ani výber vhodného materiálu plničky klobás by ste nemali zanedbať. U materiálu je hlavne dôležitá jeho životnosť a tiež, ako ľahko sa bude zvonku aj zvnútra tento materiál čistiť. Úplne najlepším materiálom je u plničky klobás nerezová oceľ, z ktorej môžu byť vyrobené vnútorné aj vonkajšie časti. Stretnete sa preto aj s narážačkami z rôznych lacnejších kovov, ktoré stále ešte môžu mať pomerne dobré vlastnosti. Objem plničky na klobásy sa väčšinou udáva v litroch a podľa neho spoznáte množstvo mäsa, ktoré sa do plničky vojde naraz. Myslite však na to, že plnička klobás je pomerne veľký prístroj a čím väčší objem zvolíte, tým viac vám potom zaberie miesta v kuchyni alebo na chalupe.
Ďalšie parametre a vlastnosti
Prehľad o základných vlastnostiach plničky klobás alebo jaterníc už máte. Existuje samozrejme celá rada ďalších parametrov a vlastností, podľa ktorých môžete vyberať. Ak chcete mať pri plnení čo najväčšiu šancu na úspech a nemusieť sa potýkať s pretrhnutými črevami, hľadajte plničku klobás so špeciálnym ventilom. Ten sa postará o to, že sa bude uvoľňovať tlak vzduchu v plničke a riziko pretrhnutia čreva sa výrazne znižuje. Najmä u niektorých elektrických plničiek klobás sa môže hodiť funkcia zmeny rýchlosti plnenia klobás. Vďaka tomu budete môcť regulovať rýchlosť plnenia a nebudete sa musieť báť, že bude príliš rýchle a opäť dôjde k prasknutiu čreva. Na záver je samozrejme dobré myslieť na to, ako sa dá plnička jaterníc a klobás čistiť. Najmä čistenie zvnútra môže byť u niektorých plničiek pomerne zložité a náročné. A vy určite nechcete, aby vám v plničke zahnívalo staré surové mäso. Niektoré plničky jaterníc ponúkajú aj prémiovú možnosť umiestniť niektoré časti plničky do umývačky.
Plnenie klobás bez plničky
Len máloktorú dlhšiu klobásu zvládnete naplniť len tak rukou. Relatívne ľahko možno plniť jednoducho z ruky jaternice, ktoré sa vyrábajú jedna po druhej, a navyše majú pomerne tekutú náplň. Pre plnenie bez plničky klobás je väčšinou potrebné mať aspoň kvalitný mlynček na mäso. Niektoré mlynčeky na mäso sú rovno vybavené aj špeciálnym nadstavcom pre plnenie klobás. Ak taký roh nie je súčasťou vášho mlynčeka, môžete si ho ľahko dokúpiť takmer v každom obchode s domácimi potrebami. Prácu v kuchyni vám okrem plničky klobás môže uľahčiť aj kuchynský robot.
Rôzne pohľady na klobásy a mäso
Klobása medzi nohami: Metafora mužskosti
Výraz "klobása medzi nohami" je vulgárna metafora pre mužský pohlavný orgán, penis. Používa sa na zdôraznenie mužskosti, sily alebo sexuálnej potencie. V niektorých kontextoch môže mať aj humorný alebo znevažujúci význam.
Použitie tejto metafory je bežné v hovorovej reči, najmä medzi mužmi. V médiách a oficiálnych dokumentoch sa zvyčajne nepoužíva, pretože je považovaná za nevhodnú a urážlivú.
Pohostenie na oslave: Dilema výberu
Aké pohostenie zvoliť na oslave narodenín kolegu v práci? Niekto nosí len zákusky a chlebíčky, niekto teplé a studené misy a zákusky, niekto jednohubky a takto je to rôzne. Rozmýšľam či nebudú všetci pred sviatkami prejedení rezňov atď. Čo by ste zvolili?
Možnosti sú rôzne, od klasiky ako rezne a šalát, až po moderné švédske stoly. Dôležité je zohľadniť preferencie oslávenca a kolegov, ako aj rozpočet a časové možnosti.
Skúsenosti s firemnými oslavami
S firemnými oslavami mám rôzne skúsenosti. Niektoré boli príjemné, iné menej. Dôležité je, aby sa na pohostení podieľali všetci a aby sa nikto necítil nútený prispievať nad svoje sily. Tiež je dôležité, aby sa oslava konala v príjemnej atmosfére a aby sa nikto necítil nepríjemne.
Raz si šéfka vymyslela pre nás osvetu - vysvetlenie o triedení odpadu a návštevu malej detičky, kde sa vybudovalo sklo- v rámci recyklácie. A tak si každý mohol vybrusit svoju fľašku co zavaraninovy pohar. Na prvý pohľad to znie fajn - len ze to bolo ako "vianočné posedenie" v decembri - vonku pri paniku s parkom a puncom 🤯🙈 od 15:30 do 19:00 a samozrejme pokojne aj dlhšie! Vonku mokro, 1 stupeň, vietor. Ja do prace nenosim nic.
Záver: Hľadanie kvality a tradície
Hľadanie kvalitného mäsa a príprava pohostenia na oslavu môže byť náročné, ale aj zábavné. Dôležité je nebáť sa experimentovať a hľadať nové inšpirácie. Pri výbere mäsa sa nebojte debatovať s mäsiarom a pri príprave pohostenia zohľadnite preferencie hostí. Bez jaterníc by žiadna domáca zabíjačka nebola kompletná. Ešte nemáte svoj obľúbený recept? Vydali sme sa za dlhoročným expertom na zabíjačkové špeciality, pánom Petrom Nosáľom, ktorý sa s nami podelil o svoj tradičný postup a overené tipy na prípravu domácich jaterníc.