Kúpeľné oplátky sú tradičnou súčasťou kúpeľných miest a mestečiek v slovenskom a českom regióne. Minulý víkend, prechádzajúc sa po Trenčianskych Tepliciach s chrumkavou oplátkou v ruke, vynorila sa otázka, odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza.
História kúpeľných oplátok
Legenda hovorí, že história kúpeľných oplátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonštrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Napadlo mu využiť kliešte na pečenie hostií, ktoré sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár tento pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oplátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Iný historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá Barbara Naslerová, Nemka, prišla v prvej polovici 19. storočia hľadať prácu do Karlových Varov a zamestnala sa v penzióne Weißen Taube, kde pripravovala pre hostí oplátky. Barbara experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Oplátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore.
Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oplátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou začali oplátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou. V roku 1948 bola rodina z Čiech vysídlená, no pokračovala vo výrobe a predaji oplátok za hranicami.
Rozmach tejto delikatesy sa v Mariánskych Lázňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oplátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v Mariánskych Lázňach. Výrobu oplátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil až 500 tisíc kusov oplátok. Do mesta postupne prichádzali učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oplátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oplátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oplátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oplátok.
Prečítajte si tiež: Recept na slané bezlepkové oblátky
Výroba kúpeľných oplátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oplátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Slovensko je považované za kúpeľnú veľmoc.
Oblátky alebo oplátky?
Otázkou pre Slovákov však stále zostáva, či do spisovného jazyka patrí slovo oplátky alebo oblátky. Mnohí majú radi oplátky a patria k ľuďom, ktorí ich pri návšteve kúpeľných miest musia ochutnať. Okrem toho, že sú originálnym lokálnym produktom, môžu byť aj vhodným darčekom z kúpeľov, ktorý prinesiete v peknom balení. V súčasnosti je na výber širší sortiment, ktorý ulahodí každému. Stačí si len vybrať.
Recept na koláč s gaštanovou plnkou
Pre tých, ktorí si chcú gaštanovú plnku vychutnať aj v inej forme, tu je recept na koláč s gaštanovou plnkou:
Ingrediencie:
- Celé vajcia
- Olej
- Múka
- Kypriaci prášok
- Kakao
- Gaštanové pyré
- Piškóty
- Káva
- Banány
- Karamelová šľahačka
- Granko alebo nastrúhaná čokoláda
- Mlieko
- Vanilkový pudingový prášok
- Maslo
- Práškový cukor
- Šľahačka v prášku
- Cukor
Postup:
- Celé vajcia vyšľaháme. Pridáme olej, múku, kypriaci prášok a kakao. Premiešame a nalejeme do vymastenej a vysypanej formy.
- Po vychladnutí cesto natrieme gaštanovou plnkou, na ňu poukladáme piškóty namáčané v káve, alebo nakrájané banány.
- Vrch koláčika natrieme karamelovou šľahačkou a môžeme ozdobiť grankom, alebo nastrúhanou čokoládou.
- Z mlieka a vanilkového pudingového prášku uvaríme hustý puding a necháme ho vychladnúť.
- Maslo, práškový cukor a gaštanové pyré spolu vymiešame a primiešame do vychladnutého pudingu.
- Cukor upálime na karamel, zalejeme ho mliekom a rozmiešame. Necháme vychladnúť.
- Do vychladnutého karamelového mlieka vysypeme šľahačky v prášku a vyšľaháme hustú šľahačku.
Ďalšie inšpirácie na koláče a dezerty
Okrem koláča s gaštanovou plnkou existuje mnoho ďalších koláčov, dezertov a tort, ktoré môžete vyskúšať:
- Koláče: Rýchly hrnčekový koláč s ovocím.
- Dezerty: Ruské rezy, lokše s makom, banánový koláč.
- Torty: Vlastná hmota na torty, tvarohová Margot torta.
- Vianočné koláče: Medvedie labky, linecké koláče.
Tradičná Slovenská Štedrovečerná Večera
Slovenská štedrovečerná hostina má už prakticky ustálené poradie a výber jedál, hoci ešte stále v niektorých regiónoch existujú isté rozdiely vo zvykoch. Z nich sa viac menej zachováva napr. prestieranie aj pre chýbajúceho člena rodiny, čo je akýsi symbol súdržnosti rodiny. V kresťanských, hlboko veriacich rodinách sa štedrá večera začína modlitbou a jednotlivým jedlám sa pripisuje symbolický význam, prečo sa majú jesť.
Prečítajte si tiež: Formy na vianočné oblátky
Skutočne štedrá symbolika
Večera zvyčajne začína prípitkom pre zachovanie zdravia na budúci rok. Najčastejšie sa ako aperitív podáva „tvrdý“ alkohol - vodka, borovička, domáca slivovica i koňak. Po ňom sa zvyknú zjesť tradičné oblátky s medom a niekde aj s cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu. Celý večer jedlo nadeľuje žena- gazdiná, ktorá medom zvykne medom urobí krížik na čelo každému členovi rodiny so želaním zdravia po celý nasledujúci rok. Med predstavuje magickú silu na posilnenie lásky a dobrých rodinných vzťahov. Cesnak zasa pomáha udržať telesné zdravie a dodáva silu pri fyzickej práci, odháňa choroby a chráni pre rôznymi neduhmi.
Štedrovečerné Polievky
Azda najznámejšou polievkou, podávanou na štedrý večer je slovenská kapustnica , ktorá má veľa variantov a rôznych spôsobov prípravy. Ako pôstne jedlo sa varí bez prísad, len so sušenými hubami a často sa kombinuje aj so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami. V pôstnom období mäso nahrádzali huby a ich konzumovaniu sa prikladal symbolický význam zabezpečenia práce pre chudobného alebo dobrej úrody. Okrem kapustnice sa podávajú aj iné, predovšetkým strukovinové polievky ako znak zveľaďovania majetku.
Štedrovečerné Ryby a Prílohy
Kapry sú ako pôstne ryby tradičným štedrovečerným pokrmom. Existujú rôzne druhy prípravy - vyprážaný na masle, na modro, na víne, pive, slanine, s jablkami a s chrenom, so smotanou, v alobale, či v syrovom cestíčku. Tak či onak, prevažne sa konzumujú so zemiakovým šalátom. V ostatných rokoch sa však na slovenský štedrovečerný stôl dostáva už aj moriak s gaštanovou plnkou, ktorý k nám „pricestoval“ zo zámoria. Na sviatočnom stole by nemal chýbať a čerstvý bochník chleba, alebo koláč štedrák. Opekance a mliekom obárané pečivo ochutené makom alebo medom majú tiež veľa pomenovaní i spôsobov prípravy. Symbolizovali vždy silu, zdravie, hojnosť a zveľaďovanie majetku. Niekde sa varili i cestoviny, napr. makové rezance, šúľance, pirohy či lokše.
Štedrovečerné Koláče
Obradným vianočným koláčom je štedrák, viacvrstvový okrúhly alebo obdĺžnikový koláč plnený makom, orechmi, domácim lekvárom, najčastejšie slivkovým a tvarohom. Obľúbená je tiež štrúdľa či klasické záviny: makovník, orechovník, kapustník a tvarožník. K čerstvému i sušenému ovociu sa viazalo niekoľko povier, napr. podľa tvaru jadra orecha či jablka sa predpovedal život a zdravie jednotlivých členov rodiny.
Recepty na Štedrovečerné Jedlá
Tu je zopár štedrovečerných inšpirácií:
Prečítajte si tiež: Tradičné plnené oblátky
- Vianočná kapustnica: Kyslú kapustu pokrájame, vložíme do hrnca a zalejeme vývarom z údeného mäsa alebo vodou. Pridáme bobkový list, celé čierne korenie a sušené borievky, trochu rasce, sušené huby, prikryjeme a na miernom ohni varíme 40 minút. Na bravčovej masti opražíme pokrájanú cibuľu, pridáme múku a urobíme tmavšiu zápražku, odstavíme a pridáme mletú červenú papriku, rozmiešame, nalejeme trochu studenej vody a rozmiešanú zápražku vlejeme do vriacej kapustnice. Po rozmiešaní vložíme klobásy a varíme ešte 30 minút. Klobásky môžeme po uvarení pokrájať. Rozhabarkovanú smotanu pridávame podľa chuti.
- Kapustnica so slivkami: Kyslú kapustu pokrájame, zalejeme vodou, pridáme umyté huby a varíme. Neskôr vložíme umyté slivky. Keď je všetko mäkké, zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali múku, osolím a povaríme. Do kapustnice môže dať variť aj údenú klobásu. Hotovú ozdobíme na tanieri smotanou.
- Zemiakový šalát trochu inak: Zemiaky uvaríme v šupke, vychladnuté ošúpeme a pokrájame na malé kocky. Pridáme rovnako pokrájané ostatné suroviny, osolíme, okoreníme, okyslíme a dobre premiešame. Potom zalejeme ochutenou majonézou, premiešame a necháme odležať niekoľko hodín na chladnom mieste.
- Nevšedný kapor s pikantnou plnkou: Kapra očistíme, vypitveme a umyjeme. Vysušíme čistou utierkou, osolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Necháme dve hodiny odležať. Ikry alebo mliečie z kapra dáme do misky a zlejeme vínom, 2 lyžicami vody, osolíme, pridáme posekanú pažítku a prikryté varíme do mäkka. Potom pridáme 100 g masla, strúhanku, 2 posekané na tvrdo uvarené vajcia a jedno surové vajce, muškátový kvet, korenie a dobre premiešame. Pripravenou plnkou naplníme kapra a zašijeme. Na pekáči speníme 60 g masla a pokrájanú cibuľu. Na to položíme kapra a pečieme v rúre asi pol hodiny pri častom polievaní výpekom a maslom. Hotového kapra opatrne rozkrájame, obložíme opečenými zemiakmi a polejeme šťavou z výpeku.
- Medový mrežovník: Z prísad vypracujeme cesto a rozdelíme na dve polovice. Prvú roztlačíme na vymastený a múkou vysypaný plech, potrieme vrstvou lekváru a z druhej časti cesta urobíme mriežky. Rovnomerne ich poukladáme na lekvár, potrieme vajcom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.
- Pomarančový vianočný punč: Cukor polejeme citrónovou a pomarančovou šťavou, rumom a necháme stáť, až sa cukor rozpustí. Občas premiešame. Potom zalejeme horúcim čajom.
Symbolika Vianočných Oblátok, Medu a Cesnaku
Neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere v slovenskej tradícii bez ohľadu na región sú oblátky, med a cesnak. Ako pre TASR povedala vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Katarína Popelková, symbolizujú "najdôležitejšie hodnoty", dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu.
Med, ktorého sa v slovanských oblastiach Európy dorábalo na začiatku nášho letopočtu oveľa viac ako v iných jej častiach, bol podľa Popelkovej slov nielen veľmi žiadanou potravinou, keďže slúžil ako sladidlo, ale i oceňovanou obchodnou komoditou. Keďže boli s medom spájané i liečiteľské a magické vlastnosti, v čase Vianoc mal i svoju rituálnu funkciu. Fungoval ako prostriedok, ktorým sa pri štedrovečernom stole rodina vítala.
"V niektorých oblastiach Slovenska to bol muž, gazda, v niektorých oblastiach žena, robili ostatným členom rodiny krížik na čele prstom namočeným v mede. Z tohto medového krížika sa potom robili všelijaké veštby. Inde si členovia rodiny navzájom robili krížiky s tým, aby naďalej zostávali spolu a boli medzi nimi dobré vzťahy," priblížila Popelková.
Po ukončení vianočnej večere sa med, ktorý bol na štedrovečernom stole, nikdy nepoužíval ako bežný med. Liečivých účinkov medu, ktoré mohli pozorovať už naši predkovia, je podľa toxikológa a apiterapeuta Libora Marka hneď niekoľko. "Med, zvlášť takzvaný medicínsky, je známy svojou schopnosťou napomáhať procesu hojenia rán vrátane popálenín či dekubitov, svojou silnou antioxidačnou schopnosťou, dezinfekčnými účinkami a vďaka vysokému obsahu vitamínov v ňom tiež poskytuje úľavu pri respiračných ochoreniach či zmiernenie bolestí pri problémoch s trávením.
Mini Mila: Sladká Novinka
Káva a sladké - táto kombinácia k sebe patrí ako deň a noc, šach a mat či chlieb a soľ. Preto by sme vám radi predstavili novinku, ktorá dokonale zapadá do kávičkárskeho sveta. Kto by nepoznal Milu, legendárnu slovenskú sladkosť? Táto krehká oblátka s lahodným mliečnym krémom a zamatovo kakaovou polevou je na scéne už viac ako 50 rokov. A predsa sa jej podarilo prekvapiť a prísť v novom šate. Mini Mila ostáva rovnako dobrá, no i tak je máličko iná. A v čom teda tkvie jej jedinečnosť, ak jej receptúra ostala nezmenená?
Značka Sedita prišla s novinkou v podobe krehkých, neodolateľných mini kúskov prémiovej oblátky. Jedinečnosť tejto novinky spočíva práve v jej veľkosti. Krehká, neodolateľná, plná chuti, no teraz aj v jednotlivo balených 10 g mini kúskoch, ktoré ponúkajú nekonečno malých radostí. Vďaka praktickému mini baleniu si teraz môžete váš pôžitok dokonale nadávkovať. Mini Mila vás skrátka očarí a zanechá sladkú stopu, a to už pri prvom zahryznutí. Aj pri tom druhom, treťom či desiatom. Lebo Mini Milu si môžete dopriať toľkokrát po sebe, koľko vám len vaše chute našepkajú.
Mini Mila je ideálnou voľbou na podporu a zlepšenie vášho biznisu. Posunie ho na vyššiu úroveň, pritiahne pozornosť vašich klientov a zanechá nielen lahodnú chuť v ústach, ale aj nezabudnuteľný dojem. Pre oblasť HoReCa je v ponuke aj 1 kg balenie, ktoré taktiež obsahuje samostatne balené 10 g oblátky Mini Mila. To, že úspech sa skrýva v maličkostiach, je rokmi overené. A práve Mini Mila je maličkosť, ktorá môže posunúť váš biznis na vyššiu úroveň.
Regionálne Rozdiely v Štedrovečerných Jedlách
Banskobystrický a Žilinský kraj tiež majú čo ponúknuť. A to doslova. V týchto krajoch predstavuje štedrá večera najmä hojnosť a dostatok všetkého. Okrem „celoslovenskej“ kapustnice sa na stoloch stredného Slovenska niekde objaví aj hrach, či dokonca halušky so slivkami. V okolí Martina sa podáva aj pečená hus či kačka, a ani bryndza nie je neobvyklá. Na Liptove sú okrem chleba tradičným štedrovečerným pokrmom aj oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšia pre statok. Po prípitku a vinšovaní zdravia a šťastia sa podávajú opekance s makom a bryndzou či varená údená ryba. Po nej tzv. žobrácka kaša z jačmenných krúp. Tradičná kapustnica je na Liptove robená z hríbov, zahustená krúpami a ryžou. V minulosti nesmel chýbať ani „chreň“, omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek. Všetky zvyšky sa nechávali na stole, pretože keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok.
Na Orave si zasa ľudia na Boží hod doprajú krupicovú kašu, opekance s makom, rybu či zemiaky s mliekom. Súčasťou zvykov sú aj cesnakové krížiky na čelo. Tie majú ochrannú funkciu. K tradičným jedlám patrí aj takzvaná chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba či kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami. Kapustnica sa tu robí aj s údenou rybacinou. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp.
V tradičnej horehronskej kuchyni…
Orechovo-karamelové rezy s gaštanovou plnkou
Ingrediencie:
- 1 ks kypriaci prášok Dr.Oetker
- 100 g mleté orechy
Plnka:
- 1/2 ks maslo
- 1 ks gaštanové pyré
- 3 PL cukor práškový
- 1 ks puding zlatý klas
- 250 ml mlieko
Postup:
Z pripravených surovín uvaríme karamel a plnku. Cukor spálime a zalejeme mliekom.
Vianočné zvyky vo svete
O zvykoch a tradíciách v našich končinách ste sa toho dočítali už istotne mnoho. A viaceré z nich taktiež praktizujete aj vo svojich domácnostiach a preto môže byť pre vás zaujímavosťou zopár faktov zo zahraničia. Viete napríklad, čo jedávajú a ako oslavujú sviatky vo Francúzsku? Ich zvyklosti sa zakladajú na pôvodnej kultúre a prinášajú svoje osobité čaro.
USA, Veľká Británia, Írsko
Tieto tri krajiny majú takmer identické zvyky, rozdiely sú skutočne minimálne. Podstatný rozdiel od našich sviatkov je v tom, že hlavným dňom pre nich nie je dvadsiaty štvrtý, ale dvadsiaty piaty december.
Darčeky im nosí Santa Claus v spoločnosti ôsmich sobov, spúšťa sa dole komínom, kde ho vždy čaká občerstvenie v podobe koláčikov a pohára mlieka. I keď patria Američania medzi najpočetnejšiu skupinu veriacich, napriek tomu zostávajú verní stále obrazu bradatého deduška v červenom kožuchu a nie Ježiška, ktorý obdarúva blízkych.
Ráno sa potom celá rodina zobudí a pozrú si, čo dostali od Santu. Potom ich čaká spoločný obed, ktorý je významným bodom dňa. Podáva sa moriak s omáčkou a v Anglicku aj špeciálny druh vianočného pudingu.
Zvykom, ktorý sa dostáva aj do našich končín, je bozkávanie sa pod zaveseným imelom. Darčeky sa nedávajú len vrámci rodiny. Drobnosťami sa obdarúvajú aj kolegovia a susedom z celej ulice sa zvyknú piecť domáce koláčiky. Veľa sa prispieva aj na charitu. Íri majú odlišnosť v používaní sviečok, ktorými sa zdobia všetky okná v dome, aby tak priniesli kúsok tepla aj pre chudobných ľudí, ktorí pôjdu okolo. Po štedrej večeri ukladajú na stôl bochník chleba s maslom, ktorý má poslúžiť ako občerstvenie pre svätú rodinu.
Francúzsko
Vo Francúzsku sa líšia Vianoce podľa jeho oblastí. Sever má totiž podstatnú odlišnosť v tom, že deti dostávajú darčeky už na Mikuláša. Zvyšok krajiny slávi Vianoce v rovnaký deň, ako aj my.
Deti dávajú v tento deň pred kozub svoje čižmy a čakajú, či im v noci niečo donesie Otec Vianoc. Ten však nechodí sám a jeho zlý spoločník rozdáva odmeny v podobe imaginárneho výprasku tým, ktorí počas roka neposlúchali.
Hostina je typicky pre túto krajinu veľmi pestrá. Tak ako v USA, tiež sa im na stole objaví moriak s gaštanovou plnkou. Ten je však doplnený aj takými pochúťkami ako ustrice, bagety, párky, šaláty, ovocie a vyprážaná hus.
Špecialitou je vianočný koláč v tvare polena, ktorý sa polieva roztopenou čokoládou. Na juhu krajiny robia navyše bochník v tvare kríža, ktorý sa rozdelí medzi všetkých stolovníkov a jeden kúsok sa musí nechať pre chudobných.
Afrika
I keď sa v tejto časti sveta nachádza mnoho moslimských štátov, v ktorých sa neoslavujú Vianoce, ale sviatok obety, i kvôli migrácii obyvateľov sa tento sviatok dostáva aj do týchto končín. Namiesto ihličnatého stromčeka sa tam však zdobí vždy palma.
Darčeky sa dávajú len v niektorých štátoch, viac sa dbá skôr na duchovnú stránku. Zaujímavú tradíciu má Egypt, kde sa po 40-dňovom pôste zídu obyvatelia pred polnocou v kostole. Každý z nich musí mať na sebe oblečené niečo nové.
Po omši sa poberú na veľkú hostinu pozostávajúcu z ich tradičných jedál. Na druhý deň chodia na návštevy ku svojim blízkym, ktorých však nechcú obťažovať a tak si každá rodina nosí vlastný bochník na občerstvenie.
Taliansko
Domáci sa počas sviatkov sústreďujú najmä na jedlo a výzdobu. Tá však nie je taká okázalá ako v Amerike, oni súťažia v tom, kto si vo svojom príbytku urobí najkrajšiu imitáciu betlehema.
Prvýkrát sa rodina stretáva pri bohatej hostine pred polnočnou omšou a to isté sa potom opakuje aj na druhý deň na obed.
Na stole nesmie chýbať najmä špeciálny vianočný koláč. Darčeky im nosí striga La Befana, ktorá lieta nad domami a zhadzuje ich podľa zásluh do príbytkov. Týmto dňom však nie je 24. december, ale 6. január.
Rusko
Pre tunajšie deti nosí darčeky dedo Mráz, ktorému v niektorých rodinách robieva spoločnosť Snehulienka. Sviatky sa slávia podobne ako u nás. Ak rodina vyznáva pravoslávnu vieru, tak 6. januára a tí ostatní 24. decembra.
Dňom obdarovania je však zväčšia 1. január. Okrem rýb sa na sviatočnom stole objavujú aj špeciálne plnené taštičky a dve jedlá so zaujímavým pozadím.
Kuťja, pšeničný nákyp s ovocím, makom a orechmi sa zvykne podávať aj na karoch a vzvar, kompót zo sušeného ovocia zase na krstoch.