Slovensko je krajina bohatá na kulinárske tradície a jedlé oblátky majú v nej svoje pevné miesto. Hoci sa s oblátkami najčastejšie stretávame počas Vianoc, ich história siaha oveľa hlbšie a je spojená aj s kúpeľnými mestami a náboženskými obradmi. Tento článok sa zameriava na históriu jedlých oblátok, ich zloženie, recepty a význam v slovenskej kultúre.
História a pôvod oblátok
História oblátok siaha až do stredoveku, kde sa pôvodne používali ako nekvasený chlieb pri náboženských obradoch. Ich príprava bola jednoduchá, pozostávala len z múky a vody. Postupne sa však receptúra obohacovala a oblátky sa stali obľúbenou pochúťkou.
Kúpeľné oblátky
Kúpeľné mestá a mestečká na Slovensku a v Českej republike sú tradične spojené s kúpeľnými oblátkami. Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonštrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Pôvodne sa tieto oblátky, používané na liturgické účely, piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oblátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna Nemka Barbara Naslerová prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube (z nem. biely holub, pozn. redakcie), kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oblátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista. Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oblátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oblátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oblátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Lázňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oblátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oblátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oblátok. Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oblátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oblátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oblátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oblátok.
Prečítajte si tiež: Recept na slané bezlepkové oblátky
Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989.
Oblátky v Košiciach a východoslovenskom regióne v minulosti
Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam. Tak ako vynikajú Slováci v pôvodnosti krojovej, premeňujúce jeho podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak odlišujú sa od seba ich zvyky vianočné, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok. Z obyčajov najclivejších kresťanských sviatkov vianočných tíska sa na povrch často ešte kvet pohanský. Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.
Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smetie vynesie na dvor a pozoruje, s ktorej strany pes breše. Ztadiaľ príde i jej pytač. V Kokšove (vtedy ležiacom v župe Abovsko-turnianskej) na Štedrý deň nikto ničoho nemohol požičať z domu, aby sused, ktorý by si požičal, neodobral kravám mlieka. Každý, kto v priebehu dňa prišiel do domu, prial všetkého dobrého: „Vinčujem, vinčujem na toté sväté Hody, že by sme mohli tote prežic a druhé dožic pri ščascu, pri zdraviu, pri božom požehnaniu, že by vás pán Boh požehnal. V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem.
Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. V Barci nosili slamu chlapci, ktorí pritom vinšovali gazdovi, gazdinej a deťom a pripomínali, že sa Ježiško narodil v chlieve na slame. Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
„Keď na Štedrý deň večer jedia bobáľky, dievčina priskočí k mládencovi a vezme mu prvú bobáľku, ktorú položí na stredný oblok. Potom počúva, z ktorej strany pes breše - odtiaľ príde pre ňu pytač. V Barci ku bobáľkam priložia sviečku a po večeri trikrát zapália a trikrát zahasia. V Nižných Slovinkách (Šarišská župa) sa prestrel stôl a na obrus položili veľký chlieb, aby mali cez celý rok čo jesť. V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel.
Prečítajte si tiež: Formy na vianočné oblátky
K ďalšiemu rozšírenému zvyku patrilo, že o 12. hodine na Štedrý deň sa dievky pozbierali a šli na jarok. Tam si každá z vody do hrsti nabrala drobných kamienkov. V izbe si kamienky sčítala. Pri Bardejove varili dievčatá na Štedrý deň pirohy. Do každej pirohy položili papierik s menom mládenca. V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého. Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu - dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto. V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu. Toho dňa chodia jasličkári s veselým Kubom, ktorý všelijaké fígle vystrája a žartmi a spevmi zabáva poslucháčov.
Vianočné oblátky: Súčasť štedrovečernej tradície
Pečenie vianočných oblátok má na Slovensku bohatú históriu a venujú sa mu mnohé slovenské domácnosti. Ľudmila Roková z Bánoviec nad Ondavou pečie vianočné oblátky už dlhé roky vďaka aktivite miestneho farára: „K pečeniu som sa dostala náhodou. V dedine sme stavali novú faru a pán farár kúpil stroje na pečenie oblátok, aby sme si zarobili aj týmto spôsobom. Naučila som sa teda piecť aj ja. Šlo to ťažko, ale zvykla som si,“ povedala pre Aktuality.sk a doplnila, že pri pečení používa klasické suroviny, pričom občas experimentuje, aby obohatila chuť oblátok.
Na oblátky potrebuje hladkú múku, vodu, mlieko, cukor, žĺtky, vanilku a olej. „Večer nachystám cesto a nechám do rána odstáť, aby sa oblátky dobre piekli. Z jednej dávky, to je 1 kilogram múky, vody, mlieka, žĺtka, cukru, oleja a ostatných príchutí, sa dá pri viacročné skúsenostiach upiecť 220 kusov oblátok,“ vysvetlila a dodala, že aj napriek klasickému receptu sem tam troška experimentuje. Dá sa to tým spôsobom, že pridá škoricu alebo orechy. Možností je viac, ale podľa jej vlastných slov to zaberá veľa času.
Oblátky môžu byť okrúhle, oválne aj zrolované. Pani Ľudmila pečie oválne so vzorom Panny Márie s Ježiškom v náručí, keďže si kúpila takýto stroj. Je s ním spokojná, dokonca zvládne aj spomínané trubičky.
Jedna dávka pečenia jej trvá približne tri hodiny, potom musí vianočné oblátky bezpečne pobaliť a uložiť na správne miesto.
Prečítajte si tiež: Tradičné plnené oblátky
S pečením začína už koncom októbra a pracuje takmer do Vianoc, no aj pri tejto činnosti si musí dať prestávku, lebo ju od sedenia bolí chrbát. „Toho okolo je celkom dosť, lebo múka musí byť kvalitná a stroj musí dobre piecť.
Zloženie a recept na oblátky
Základom oblátok je jednoduché cesto z múky a vody. Existuje však mnoho variantov, ktoré obohacujú chuť a vzhľad oblátok.
Základný recept na oblátky
- 250 g hladkej múky
- 250 ml vody
- Štipka soli
Postup:
- Múku preosejeme a zmiešame so soľou.
- Postupne pridávame vodu a miešame, aby vzniklo hladké cesto.
- Cesto necháme odstáť aspoň 30 minút.
- Rozohrejeme oblátkovač a potrieme ho olejom.
- Nalejeme tenkú vrstvu cesta na oblátkovač a pečieme do zlatista.
- Upečené oblátky necháme vychladnúť.
Vianočné oblátky
- 1 kg hladkej múky
- Voda
- Mlieko
- Žĺtky
- Cukor
- Olej
- Vanilka
- Škorica (voliteľné)
- Orechy (voliteľné)
Postup:
- Večer zmiešame všetky suroviny a necháme cesto odstáť do rána.
- Rozohrejeme oblátkovač a potrieme ho olejom.
- Nalejeme tenkú vrstvu cesta na oblátkovač a pečieme do zlatista.
- Upečené oblátky necháme vychladnúť a pobalíme.
Slávnostná a príležitostná strava a vianočné tradície
Slávnostná a príležitostná strava sa vždy odlišovala od celotýždennej. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. Maslo. Noci. Krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu aj mlieko. Predchádzajú pôsty - očistné kúry. Od 11. týždne pred Štedrým dňom drží advent. Zdržať nadmerného jedenia a pitia. Štedrovečerná večera sa v porovnaní s tradičnou príliš nezmenila.
Gurmánske tradície a štedrovečerný stôl
S Vianocami sa už tradične spája štedrá večera, ktorá je v každom kúte Slovenska v niečom iná. Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.
V minulosti sa pri príprave večere dbalo na štedrosť a hojnosť, jedlá však boli pomerne jednoduché. Pripravovali sa pokrmy, ktoré neboli bežné počas roka alebo také, ktoré mali hlbší význam. „Práve na štedrovečernom stole mali byť také jedlá, ktoré boli pripravené z bielej múky, najmä chlieb, bobaľky alebo lokša. Potom bolo potrebné, aby boli zastúpené strukoviny, symbolizujú bohatstvo, narastanie, takže sa z toho pripravovali rôzne polievky, ale najmä kaše. Nikto nezjedol naozaj tak, žeby sa bol až nasýtil. U katolíkov sa rozšírila konzumácia rýb, ktoré boli považované za pôstne jedlo. Jedli sa čerstvé varené alebo nakladané kyslé. V druhej polovici 20. storočia sa začali ryby vyprážať a podávať so zemiakmi alebo šalátom.
„Tie symboly, ktoré tam boli, a jedlá, ktoré sa jedli, to nebolo len tak. To bola rituálna obradová večera. Medzi tradičné jedlá patrila polievka z kyslej kapusty alebo zo strukovín, sušených húb či ovocia. Na stole nechýbali múčne jedlá, ako napríklad rezance s makom alebo plnené varené pirohy, známe boli aj opekance. Aktuálne sa na štedrovečernom stole najčastejšie vyskytuje zemiakový šalát, oblátky, kapustnica či kapor.
Oblátky v modernej gastronómii
Oblátky sa v súčasnosti využívajú nielen ako súčasť náboženských obradov a vianočných tradícií, ale aj ako súčasť moderných dezertov. Môžu sa plniť rôznymi krémami, čokoládou, ovocím a orechmi.
Recepty na torty z oblátok
Pišingerova torta
- 6 oblátok
- 150 g masla
- 150 g práškového cukru
- 1 vanilkový cukor
- 100 g horkej čokolády alebo kakaa
- 120 g lieskových orieškov
- 2-3 PL rumu
Postup:
- V kastróliku rozpustíme maslo.
- Pridáme zmiešaný práškový cukor s kakaom a ešte stále na platni miešam.
- Vychladenou plnkou plním tortové oplátky.
- Zaťažím a nechám v chladničke.
- Na druhý deň, ak to dobre zamaskujem v chladničke, pokrájam to na rezy a podávam .
Oblátková torta
- Oblátky
- Plnka podľa vlastného výberu
- Čokoládová poleva
Postup:
- Oblátky natrieme plnkou a ukladáme na seba, navrchu musí byť oblátka.
- Vrch a boky torty tiež natrieme zvyšnou plnkou a polejeme čokoládovou polevou.
Bezlepkové oblátky
Pre ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok existujú aj bezlepkové oblátky. Tieto oblátky sú vyrobené z bezlepkovej múky, napríklad z ryžovej, kukuričnej alebo zemiakovej múky.
Je dôležité si uvedomiť, že aj niektoré potraviny, ktoré sa zdajú byť bezlepkové, môžu obsahovať skrytý lepok. Napríklad:
- Ovsené vločky: Hoci ovos je technicky bez gluténu, môžu byť niektoré značky kontaminované lepkom.
- Ochutené zemiakové lupienky: Mnoho zemiakových lupienkov s prísadami obsahuje lepok.
- Prášok do pečiva: Prášok do pečiva sa obvykle skladá z 1 dielu jedlej sódy, 1 dielu škrobu alebo múky a 2 dielov smotany.
- Ochutené kávy: Mletá káva nie je na 100% bezlepková. Mnoho instantných značiek však obsahuje lepok ako plnidlo.
Preto je dôležité vždy pozorne čítať zloženie potravín a vyberať si produkty, ktoré sú označené ako bezlepkové.