Nadváha a obezita u detí predstavujú čoraz závažnejší problém, ktorý sa netýka len školákov a dospievajúcich, ale aj predškolákov. Podľa Štátneho inštitútu verejného zdravia má až 60 % dospelej populácie nadváhu. Alarmujúce je, že tento problém sa presúva do čoraz mladších vekových skupín. Situácii nepomohla ani pandémia ochorenia Covid-19, ktorá obmedzila pohybové aktivity a návyky. Je preto dôležité venovať zvýšenú pozornosť stravovacím návykom detí a ich vplyvu na ich zdravie.
Rastúci problém detskej obezity
Najnovšia štúdia z roku 2021 ukázala, že 15 % päťročných detí už má nadváhu alebo obezitu. Alarmujúce je, že podiel obezity neustále rastie. Závažná obezita by mala štatisticky postihnúť asi 1 % populácie, no podľa štúdie je to 5,7 % pri 5-ročných chlapcoch, 13 % pri 11-ročných a 15 % pri 13-ročných. Skutočnosť, že problém detskej obezity neustále narastá a jej odhalenie sa presúva do čoraz mladších vekových skupín, potvrdzujú aj MUDr. Elena Prokopová a MUDr. Miroslav Toms zo Sekcie pediatrickej obezitológie Českej obezitologickej spoločnosti.
Podceňovanie vplyvu stravy na zdravie predškolákov
Dôsledky nevhodnej výživy na zdravie detí sa prejavujú nielen nadmerným zvýšením hmotnosti, ale často ich komplikujú metabolické zmeny, poškodenie pečene, vysoký krvný tlak, problémy s preťažením pohybového aparátu, zhoršená glukózová tolerancia a prípadne cukrovka II. typu. To, samozrejme, zahŕňa aj sociálne a psychologické problémy vyplývajúce z vylúčenia v detských skupinách. Pätina českých rodičov si myslí, že ich predškolák sa nestravuje zdravo, ale mnohým rodičom chýba povedomie o vhodnom nutričnom zložení stravy. To je jeden z dôvodov, prečo 40 % z nich nevníma negatívne napríklad vysoký obsah soli, ktorý prispieva k rozvoju závažných kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Polovici rodičov nevadí vyšší podiel tučných jedál a nedostatok ovocia a zeleniny v strave predškoláka.
Ako veľký problém vidí MUDr. Elena Prokopová v častom postoji rodičov, že deti z obezity vyrastú. „Pravda je však taká, že viac ako 90 % detí z nej nielenže nevyrastie, ale bude s ňou zápasiť celý život. Obezity nadobudnutej v detstve sa prakticky nedá zbaviť, pretože súvisí so zlým životným štýlom a nadobudnutými návykmi v stravovaní, často odkopírovanými od rodičov. Deti neraňajkujú, a ak áno, často nevhodné sladké pochutiny, málokedy majú zdravú desiatu a príjem väčšieho množstva kalórií sa presúva na popoludnie a večer. Z týchto dôvodov v spojení s nedostatkom pohybu majú deti už v predškolskom veku nadváhu. Ak sa tento trend včas nepodchytí, deti majú o pár rokov nielen zdravotné, ale aj psychické problémy. Pritom by možno stačilo mierne upraviť stravu, vyhodiť sladené nápoje a zaradiť do týždenného režimu viac pohybu,“ hovorí pediatrička.
Problém cukru v nápojoch a sladkostiach
Nápoje tiež zohrávajú významnú úlohu vo vyváženej strave predškolákov a často tvoria veľkú časť ich denného energetického príjmu. Podľa prieskumu štvrtina detí vo veku 2-7 rokov pije sladké šťavy, čo je však relatívne alarmujúci podiel kvôli často vysokému obsahu jednoduchých cukrov. Nadmerný príjem jednoduchých cukrov však nekončí nápojmi. Problémom sú aj jednoduché rafinované cukry ukryté v sladkostiach a cukrovinkách, ktoré tri štvrtiny českých a pravdepodobne i slovenských detí konzumuje každý druhý deň. Až 37 % predškolákov si sladkosti dopraje denne.
Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa na raňajky
„Príliš veľa jednoduchých cukrov v potravinách spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Spája sa s vyšším výskytom zubného kazu, s celkovo vyšším energetickým príjmom, čo postupne vedie k rozvoju obezity. Jednoduché, tzv. rýchle cukry na krátky čas zvyšujú hladinu cukru v krvi, na čo telo reaguje produkciou inzulínu. Cukry musia byť spracované rýchlo a niektoré z nich sú premenené na tuky, ktoré sú tiež hojne uložené v pečeni, čo narúša funkciu pečene. Všetko toto postupne mení metabolické procesy v tele a zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie, čo zase vedie k rozvoju cukrovky II. typu a iných tzv. civilizačných chorôb," vysvetľuje ďalej MUDr. Toms.
Deti často dostávajú stravu určenú pre dospelých
Viac ako polovica rodičov uviedla, že detské jedlá by nemali obsahovať veľa pridaného cukru, soli a nemali by byť príliš mastné. Pri porovnaní výsledkov oboch prieskumov je zrejmé, že požiadavky rodičov na vyváženú stravu sa s pribúdajúcim vekom detí menia. Kľúčovým faktorom, ktorý ich ovplyvňuje, je spoločné jedenie. Rodičia by si mali u svojich detí budovať dobré stravovacie návyky už od narodenia, čo potvrdzuje aj MUDr. Miroslav Toms: „Korene detskej obezity sú zadané už počas tehotenstva, alebo ešte pred tehotenstvom matky. Počas tehotenstva a v prvých 2 rokoch života sa nastavuje množstvo metabolických procesov v tele dieťaťa, a preto je pre jeho zdravie rozhodujúce dbať na výživu a sledovať jeho stravovacie návyky už počas týchto prvých 1000 dňoch života."
Podľa prieskumu sú už v strave dojčiat prítomné nevhodné potraviny a od 19. mesiaca začínajú deti jesť spolu so zvyškom rodiny. Na jednej strane to nie je negatívom, pretože je to spôsob, akým si budujú svoje stravovacie a spoločenské návyky. Avšak až 77 % rodičov im dáva rovnakú stravu ako jedia oni sami, pretože je to pre nich jednoduchšie riešenie pri rodinnom varení. Najčastejšie sa to týka hlavných jedál, počas ktorých rodina sedí spolu pri jednom stole - teda obedy a večere. Tieto však nemusia byť nutrične vhodné pre predškolákov.
Ako príklad možno uviesť, že mnoho rodičov považuje párky s vysokým obsahom mäsa za vhodnú stravu pre dieťa. „Šunka aj párok sú však údeniny. Majú vysoký obsah soli a korenín a sú na úplne rovnakej úrovni ako rýchle občerstvenie,“ zdôrazňuje MUDr. Elena Prokopová. Podľa prieskumov súvisiacich s výživou počas prvých 1000 dní života človeka iba okolo jedenásť percent batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Vo svojej praxi sa ako pediatrička často stretáva s malnutríciou - teda podvýživou spôsobenou nedostatočným príjmom konkrétnych vitamínov, minerálov a živín. „Najväčšou chybou je, keď sa rodičia zmieria s tým, že dieťa niektorú skupinu potravín neje,“ zdôrazňuje MUDr. Prokopová.
Treba pripomenúť, že vyvážená strava v detstve jednoznačne znižuje riziko budúcich zdravotných problémov. Naopak, podľa prieskumu Rundle et al. (2020) má detská obezita na 67 % prediktívnu hodnotu pre obezitu v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Čierne korenie mleté: Recepty a zdravotné účinky
Desiata ako priestor pre zlepšenie
Čo ešte môžu rodičia výrazne ovplyvniť, je desiata. 83 % detí konzumuje aspoň dve desiaty denne a 38 % konzumuje aspoň tri malé jedlá denne. Podľa rodičov sú preferencie detí založené najmä na ich obľúbenej chuti - v 47 % prípadov by deti mali na desiatu najradšej čokoládu a sušienky. Dve tretiny rodičov pri príprave občerstvenia siahajú po vopred pripravených produktoch, ktoré môžu využiť aj na ihriskách alebo výletoch. Podľa prieskumu spoločnosti Hero Česko a Slovensko sa však viac ako 53 % rodičov stretáva aj s tým, že ponuka nutrične vhodných balených detských snackov v obchodoch je neuspokojivá.
Mýty a fakty o cukre a hyperaktivite
Mnohí rodičia sú presvedčení, že po skonzumovaní väčšieho množstva cukru sú ich deti hyperaktívne a neposlušné. Je to pravda alebo mýtus? Štúdie ukazujú, že cukor sám o sebe nespôsobuje u detí hyperaktivitu. Podľa zistení epidemiológa Gideona Meyerowitza-Katza z univerzity vo Wollongongu v Austrálii je to len v hlavách rodičov. Konzumácia väčšieho množstva cukru znamená, že je rýchlejšie spracovaný a poskytne väčší nárast energie. Avšak tento skok po relatívne krátkom čase klesne opäť na normálnu úroveň a štúdie jasne ukazujú, že k hyperaktivite u detí nevedie. Dokonca štúdia z roku 1994 ukázala, že hyperaktivita je len domnienka matiek. Tie, ktoré si mysleli, že ich dieťa malo cukor, hodnotili svojich potomkov ako hyperaktívnych. Až potom im výskumníci povedali, že všetky deti mali umelé sladidlo. Podľa záverov vedcov hyperaktivitu detí nespôsobil cukor, ale očakávania matiek.
Pediatrička Michaela Al Sabti je tiež rovnakého názoru. „Niektorí rodičia túto spojitosť u svojich detí odpozorovali,“ hovorí. Podľa štúdií, s ktorými sa stretla, sa predpokladá, že na zmene správania detí sa podieľa niekoľko faktorov. Napríklad špecifická situácia, kedy sú deti rozšantené či viac stimulované, teda zvýšený príjem sladkostí býva najčastejšie na oslavách či iných príležitostiach. A ešte je tu už spomenutý dôvod a to očakávanie rodičov. „Tí takéto správanie podvedome hodnotia sugestívnejšie,“ dopĺňa detská lekárka. A ďalší faktor, a to potreba emočného nasýtenia, napríklad po odlúčení od rodiča. Aj vtedy vedia deti viac vystrájať.
Podľa výživovej špecialistky a biochemičky Diany Kemp treba mať na mysli, že glukóza je veľmi dôležitou látkou pre optimálne fungovanie ľudského tela. „Je energetickým zdrojom, jej optimálna hladina v krvi je dôležitá pre zabezpečenie rovnováhy v tele (homeostázy), rovnako aj náš mozog potrebuje na svoju funkciu dostatok glukózy, je dôležitá pri vytváraní mnohých kľúčových molekúl (nukleové kyseliny, proteíny atď), je od nej závisle fungovanie mnohých orgánov v tele,“ hovorí. Podľa nej je toto všetko pravým dôvodom toho, prečo nám, aj naším deťom, cukor tak veľmi chutí. „Naše telo ho potrebuje a je nastavené na to aby ho vyhľadávalo v potrave,“ ozrejmuje Kemp. Avšak, kto by si pod tým predstavoval nejaké cukríky alebo iné sladkosti, je na omyle. „Na mysli máme prirodzenú potravu obsahujúcu cukor, nie spracované polotovary s extra dávkou cukru. Tie pre naše telo prirodzené nie sú,“ pokračuje expertka.
Problémom podľa nej je hlavne to, na aké množstvo cukru svoje telo naučíme, tak si ho bude pýtať a sacharidy, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, nám už nebudú stačiť. Podľa obezitologičky Adely Penesovej, ktorá pôsobí v Biomedicínskom centre SAV, treba byť na pozore, čo sa týka spracovaných potravín. „Podľa WHO by sme nemali prekračovať denný limit pre pridaný cukor, napr. pre dospelých platí max. 10 % celkového denného energetického príjmu. To je orientačne maximálne 30 g, v rátane ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov,“ hovorí odborníčka. U detí je to ešte menej a tabuľky sa riadia podľa veku. Je to menej než 25 gramov na deň. Deti mladšie ako dva roky by umelo pridaný cukor nemali mať v strave vôbec.
Prečítajte si tiež: Charakteristika odrôd uhoriek
Dopamín a vplyv cukru na mozog
Nutričná expertka Diana Kemp hovorí, že nadmerné prijímanie cukru prináša so sebou aj ďalšie nevýhody. „Nadmerná hladina cukru v krvi môže zvyšovať oxidatívny stres, vytvára prozápalové prostredie a je spájaná s rozvojom niektorých neurologických ochorení - napr. Alzheimerovej choroby,“ pokračuje. Osobitnou kategóriou sú deti, ktoré majú diagnostikované ADHD, hyperaktivitu a zníženú pozornosť. „Nadmerný príjem cukru môže mať vplyv na zhoršenie symptómov spojených s nimi. Napriek tomu, že existuje mnoho štúdií a diskusií nemožno vysloviť jednoznačný záver, že u všetkých deti s ADHD pomôže vysadenie cukru zo stravy,“ hovorí Diana Kemp na margo veľa diskutovanej témy.
Kemp však podčiarkuje, že dopamín je pre nás veľmi dôležitý - napríklad pri učení sa a zapamätávaní si nových údajov, rovnako aj pri sústredení. „Procesované a nadmerné sladené potraviny do jedálnička detí nepatria a veľký pozor si je treba dávať aj na sladené nápoje a aj džúsy. V neposlednom rade je potrebné vyhnúť sa nadmernej konzumácii rôznych aditív a farbív,“ upozorňuje.
Farbivá, obrazovky a ďalšie faktory ovplyvňujúce správanie detí
Existujú tvrdenia, že nadmernú pohyblivosť a šantivosť môžu spôsobovať práve pridané farbivá. Podľa obezitologičky z Biomedicínskeho centra SAV na to nie sú jednoznačné závery štúdií. „Najviac sa to dáva do súvisu s modrou farbou,“ hovorí Adela Penesová. Detská lekárka Michaela Al Sabti sa odvoláva na štúdie o aditívach, podľa ktorých sa najčastejšie hovorí o farbivách. „Existujú štúdie, ktoré túto súvislosť u časti sledovaných detí potvrdili. Ak si rodičia podobnú zmenu všimli, je dobré zredukovať sladkosti a iné spracované potraviny,“ odporúča.
Omnoho väčšou hrozbou sú obrazovky a modré svetlo ako také, ktoré potvrdilo už niekoľko štúdií. „Deti veľa času trávia pred obrazovkami a keď prestanú pozerať, tak ich aktivita náhle stúpne,“ hovorí Adela Penesová. Diana Kemp s tým súhlasí. „Hladinu dopamínu neovplyvňuje len cukor, ale rovnako negatívne môže pôsobiť aj nadmerná expozícia obrazovkám, TV, smartfónom a tabletom, ktoré môžu navyše ovplyvňovať aj kvalitu spánku, ktorý veľmi úzko súvisí s rozvojom psychických ochorení,“ vysvetľuje.
Detská lekárka spomína aj ďalšie veci, ktoré môžu mať vplyv na „hyperaktivitu“. Okrem nadmerného času stráveného pred obrazovkou je to aj nedostatok spánku či hypoglykémia. „Môžu to byť aj pútanie pozornosti a často to bývajú aj problémy v rodinnom či sociálnom prostredí,“ hovorí Michaela Al Sabti.
Podľa nej nadužívanie cukru má u detí omnoho viac rizík ako len nejaká - ľudovo nazvaná - neposlušnosť. „Nadmerný príjem cukru má negatívne dopady na zdravie - prispieva ku vzniku obezity a s ňou súvisiacich komplikácií či zubného kazu. Dôležitý faktor je tiež vyváženosť stravy - ak dieťa konzumuje priveľa sladkého, môže mať nedostatok iných živín,“ dodáva pediatrička.
Ako učiť deti správnemu prístupu k sladkostiam
Dieťa treba usmerniť, že sladkosti sú potraviny, ktoré sa jedávajú s mierou. Mali by mať punc „zvláštnej“ potraviny, ktorú si treba vypýtať. Dieťa by malo jedávať sladkosti so súhlasom rodičov, malo by sa vždy opýtať, či si môže sladké zobrať. Dieťa by sa tak malo naučiť, že sladkosti sa nekonzumujú hocikedy a v hocakom množstve. U starších detí nie je vždy jednoduché ustriehnuť, koľko sladkostí pojedli, ale v našej snahe by sme nemali poľavovať. Malý školáčik, ktorý má skôr sedavú životosprávu, by nemal dostať viac ako 30 g sladkostí denne. Dieťa, ktoré športuje, veľa behá, môže skonzumovať i o trochu viac.
Zdravšie alternatívy sladkostí
Ak dieťa obľubuje sladkosti, mali by sme mu ponúkať také, ktoré nie sú nadmerne kalorické (tukové, šľahačkové, presladené) a v ktorých je čo najviac hodnotných látok. Je ideálne, ak túžbu dieťaťa po sladkom uspokojí ovocie. Dobrou voľbou sú doma pripravované sladkosti, napríklad ovocno-jogurtové dezerty, keksíky z ovsených vločiek so sušeným ovocím. Výživovú hodnotu sladkostí zvýšia suroviny, ako sú gaštany, med, celozrnná múka, orechy, semienka olejnatých plodín. Ak má dieťa chuť na sladké, môžeme mu ponúknuť kúsok čokolády s vysokým obsahom kakaovej hmoty, ktoré obsahujú priaznivo pôsobiace antioxidačné látky. Aj takéto zdravšie sladkosti sú však stále sladkosťami a mali by sa jedávať s mierou. Zdrojom veľkého množstva prázdnych kalórií sú i sladené nápoje. Ich nadmerný príjem je častým neduhom u dnešných detí.
Praktické rady pre zdravé stravovanie detí
- Pravidelnosť: Deti by mali jesť pravidelne počas celého dňa, 3-6 krát denne.
- Pestrosť: Jedálniček by mal byť čo najpestrejší, aby sme zabezpečili organizmu dostatočný prísun všetkých živín.
- Kvalitné potraviny: Dôležité je nakúpiť kvalitné ovocie, o ktorom vieme, že nie je chemicky ošetrené, alebo dlhý čas nebolo skladované v nevhodných podmienkach.
- Voda: Najvhodnejší nápoj pre deti je voda. Na spestrenie pitného režimu môžeš ponúknuť nesladený bylinkový/ovocný čaj, alebo nesýtenú minerálnu vodu.
- Zdravá desiata: Nabaľ deťom zdravú desiatu, napríklad rôzne orechy, semiačka, syry, biely jogurt a nezabudni desiatu obohatiť aj čerstvým ovocím či zeleninou.
- Zdravý dezert: Nakrájané ovocie alebo jogurt sú zdravé možnosti, ako deťom doplniť potrebnú energiu po obede.
- Obmedzenie spracovaných potravín: Spracované potraviny a fastfoodové jedlá majú často vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru a zároveň veľmi málo vlákniny.
Vplyv spôsobu komunikácie o jedle na stravovacie návyky detí
Spôsob, akým rozprávame o jedle, mu nechtiac dáva moc. Ak jedlo onálepkujete hoci aj „zlým“, „nezdravým“ - priťahujete k nemu pozornosť a tak môže túžba po ňom rásť. Niektorí preto tvrdia - nekategorizujme jedlo na dobré a zlé!
Taktiky pre zdravšiu komunikáciu o jedle:
- Sladkosti nie na každý deň: Doprajte si ich počas sviatkov, víkendov, narodenín a dbajte na to, aby vedeli - toto sú príležitosti, kedy si ich môžeme dovoliť.
- Ktorú zeleninku, ovocie si vyberieš?: Pri robení obeda nechávajte deťom priestor na výber, čo si chcú k jedlu pridať a zahrňte do výberu viacero zdravých možností.
- Sústreďte sa na pozitíva zeleniny: mrkva nám dáva zdravé oči, ovocie posilňuje imunitu, kyslá kapusta pomáha črevám tráviť.
- Vysvetlite, ako sa cukor v tele spracúva: Pokojne vysvetlite, ako sa cukor v tele spracúva a ako funguje, čo robí s koncentráciou, snami (pridajte, čo si u detí po príjme cukru všimnete), ale nestrašte.
- Posilnite sebavedomie a zdravší výber jedla: Napokon sa sústreďte na pozitívne vyhlásenia, ktoré deťom dávajú kontrolu nad vlastným výberom aj nad jedlom. Posilníte ich sebavedomie a zdravší výber jedla.
Sladké odmeny a ich dopad na zdravie detí
Sladké odmeny, ktoré svojim deťom ponúkate im môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy ako alergie, ekzémy, problémy s dýchaním či hyperaktivitu. Mnoho z týchto sladkostí obsahuje nebezpečné látky. Medzi najhoršie patria azofarbivá E102, E104, E110 E122, E124 a E129, ktoré sa najčastejšie používajú práve pri výrobe cukroviniek, mliečnych výrobkov, nealkoholických nápojov či žuvačiek. V záujme vášho dieťaťa dbajte na to, čo mu zabalíte na desiatu do školy. Ak je vaše dieťa zvyknuté na sladkosť k desiatej, radšej mu ju vyberte po preštudovaní jej zloženia vy, ako by si ju malo kúpiť samo v školskom bufete.