Súčasným trendom v záhradkárstve je pestovanie vlastného ovocia, ktoré prináša radosť a je zdravé. Zber úrody však môže byť zdĺhavý a náročný. Tento článok poskytuje návod, ako efektívne a šetrne oberať rôzne druhy drobného ovocia, aby ste si mohli vychutnávať kúsok leta aj uprostred zimy.
Pomôcky a nástroje na zber ovocia
Kategória zberačov ovocia ponúka praktické pomôcky na zber ovocia zo stromov aj zo zeme. Nájdete tu zberače s dlhou rukoväťou na zber jabĺk a hrušiek priamo zo stromu, ako aj valcové zberače na zber padaného ovocia. Pre zber bobuľovín a kôstkovín môžete použiť zberač s praktickou rukoväťou priamo z kríka. Malý pomocník s háčikom v tvare písmena S je ideálny na podoprenie konárov alebo na ich striasanie pri zbere jabĺk a hrušiek. Na zber opadaného ovocia a orechov sú vhodné pružné plastové vzpery, ktoré umožňujú zbierať ovocie rôznych veľkostí. Na trhanie jabĺk a hrušiek z nižších stromov alebo konárov môžete použiť rukoväť aj bez násady combisystem. Náradie combisystem sa jednoducho pripojí na násadu a pevne sa priskrutkuje. Výrobky GARDENA sa vyznačujú vysokou kvalitou, spoľahlivosťou a dôveryhodným výkonom.
Správne načasovanie zberu
Na kvalitu skladovania výrazne vplýva aj načasovanie zberu. Jadroviny, ako sú jablká a hrušky, by sa nemali zberať na uskladnenie príliš skoro, pretože ovocie nebude dostatočne aromatické, a ani príliš neskoro, pretože prezreté ovocie je menej trvanlivé. Správny čas zberu zistíte tak, že stopka ide z konára ľahko odtrhnúť.
Pre ovocie všeobecne platí, že skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu a čím neskoršia odroda, tým dlhšie môžete ovocie skladovať.
Zásady pre zber a manipuláciu s ovocím
K výberu plodov pristupujte zodpovedne a na uskladnenie vyberajte iba bezchybné plody. Ak sú poškodené alebo otlačené, sú určené na okamžitú spotrebu. Môžete ich zavariť, spracovať na mušt alebo jablčný sirup. Plody opatrne zberajte a ukladajte po jednom do debničky alebo prepravky. Plody s akýmikoľvek poškodeniami nedávajte do priameho styku so zdravými plodmi, pretože by mohli kvalitatívne ovplyvniť celú debničku. Dbajte na to, aby ste plody oberali aj so stopkou.
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť vlastný oberák na ovocie?
Slivky a ich príbuzné druhy majú na povrchu šupky jemný biely film, ktorý je prírodnou vrstvou vosku, ktorá ochraňuje plod pred preschnutím. Preto by počas ich zberu mala byť čo najviac zachovaná, inak sa skráti ich trvanlivosť.
Skladovanie ovocia a zeleniny
V záhrade sa zvyčajne vyprodukuje viac úrody, ako sme schopní priamo skonzumovať. Na dlhodobé skladovanie sú vhodné takmer všetky druhy ovocia a zeleniny, s výnimkou plodov s mäkkou dužinou, ako sú slivky, ringloty či drobné ovocie.
Aj pozberaná zelenina stále žije a môže pokračovať v dozrievaní alebo klíčiť. Správnym skladovaním na správnom mieste im však zvýšite šancu, aby vydržali v dobrom čerstvom stave čo najdlhšie. Na tmavom a suchom mieste pri teplote 1 až 2 °C môžete neporušené slivky skladovať aj niekoľko týždňov. Ak počas zimy nevyužívate skleník, môžete do neho uskladniť zeleninu. Pri chladných teplotách a vysokej vlhkosti zostane koreňová i hľuzová zelenina dlho čerstvá. Rovnako dobre poslúži aj studené parenisko. Červená repa, zeler, reďkovka a mrkva sú tolerantné k teplotám pár stupňov pod nulou. Treba ich však zo záhona pozberať ešte pred prvým silným mrazom, inak budú počas skladovania náchylnejšie na hnitie. Po zbere mrkvy či petržlenu odrežte listovú časť 1 až 2 cm nad koreňom. Korene ukladajte do debničky s pieskom a rašelinou (v pomere 1 : 1) vždy v zvislej polohe alebo pod miernym uhlom. Potom v skleníku vyhĺbte 40 až 50 cm hlbokú jamu a uložte do nej debničku. V prípade silných mrazov takto uskladnenú zeleninu prikryte slamou alebo suchým lístím.
Najlepší čas na zber je večer po slnečnom jesennom dni, kedy má zelenina najnižší obsah vody a dusičnanov. Keď začnú konce vňate na mrkvy žltnúť, so zberom už dlho neotáľajte, pretože ak mrkva prezrie, môže popraskať a potom sa ťažko skladuje. Ak neplánujete cviklu rozvariť a zamraziť, buľvy môžete skladovať niekoľko týždňov vo vlhkom piesku. Zelenina počas skladovania stráca hlavne vodu, preto by v skladovacích priestoroch mala byť vlhkosť aspoň 80 %. Pri teplote pod 10 °C zostávajú metabolické procesy čo najvyrovnanejšie, čo zaisťuje, že hniloba a plesne nemajú šancu sa šíriť. Okrem správnej teploty treba mať na pamäti aj to, že nemožno skladovať zeleninu spolu s jablkami či iným ovocím.
Pestovanie ovocia v malej záhrade
Aj v malej záhradke sa dajú dopestovať šťavnaté jablká i sladké jahody. Treba na to len viac premýšľania, kombinovania a fantázie. Pri výbere ovocných stromov a kríkov zvážte pôdne a klimatické podmienky, nadmorskú výšku, fyzické možnosti a množstvo času, ktorý chcete a môžete venovať ovocným stromom a kríkom.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správny oberák Fiskars?
V malej záhrade sa uplatnia hlavne zákrpky, štíhle vretená, stĺpovité tvary a nízkokmenné odrody. Klasické ovocné stromy tvoria korunu a zaberú väčšiu plochu, preto sa orientujte na stĺpovité odrody, ktoré netvoria koruny a rastú do výšky. Dnes je už na trhu široký sortiment odrôd jabloní na „stĺpiku“. Taktiež si vyberte aspoň 2 - 3 odrody, keďže jablone sú cudzoopelivé. Skôr pre okrasné účely ako kvôli úrode sa zvyknú do malých ovocných záhrad sadiť zakrpatené odrody ovocných stromov.
Drobné ovocie do malej záhradky
Medzi drobné ovocie, ktoré sa hodí do malej záhradky, patria jahody, černice, maliny, malinočernice, ríbezle a egreše. Pri správnej kombinácii odrôd môžete zbierať sladké jahody aj 6 až 7 týždňov. Chutné plody černíc, malín či malinočerníc si dopestujete aj na nevyužitom múre alebo plote. Maliny sa zvyknú veľmi rýchlo rozrásť. Ríbezle a egreše sú nenáročné na údržbu a prinášajú bohatú úrodu s rozmanitým použitím plodov. Na jednoduchej a ľahkej konštrukcii sa bude dariť viniču, aktinídii alebo schizandre.
Starostlivosť o drobnú ovocnú záhradu zvládnete s kvalitným a ergonomickým záhradným náradím. Pre ochranu úrody sa vám budú hodiť sieťky proti škodcom.
Jesenné práce v záhrade
Jesenný čas predurčuje k zberu zeleniny a ovocia. Zbierajú sa posledné plody dozrievajúcich a zdravých paradajok a papriky. Na hriadkach sa nachádza ešte zeler, paštrnák, mrkva a petržlen, ktoré musíte vykopať, očistiť od listov a uskladniť. Neskoré kaleráby - giganty uskladnite v pivniciach. Ovocie zozbierané z jesenných a zimných odrôd jabloní a hrušiek vyžaduje na skladovanie rovnaké podmienky. Hrušky vydržia aj do februára. Uskladňujte len zdravé a tvrdé plody bez poškodenia. Môžete jednotlivé najkrajšie kusy ovocia samostatne zabaliť do papiera a uskladniť naukladané vedľa seba v debničkách. Tiež pozbierajte všetky plody malín 2x rodiacich odrôd. Orechy zbierajte po silných vetroch a sušte na sitách alebo v pevných vreciach na suchom a teplom mieste. V zime ich môžete postupne vylúpať a uskladniť.
Orech kráľovský (Vlašský)
Orech kráľovský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom, ktorý sa vysádza ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa ako solitér. Vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá. Substrát by mal byť neustále vlhký. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Orech sa pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi a údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz. Vlašské orechy pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II.
Prečítajte si tiež: Drobné zemiaky zapečené: Inšpirácie
Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.
Dula a dulovec
Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok a konzumujú sa len tepelne upravené. Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka. Dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov.
Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Plody dulovca sú podobné duliam, sú však menšie a menej chutné.
Mišpuľa obyčajná
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety. Aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. Stromčeky mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva.
Morušovníky
Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy potrebujú plne slnečné stanovište a dostatočne výživnú, hlinitú pôdu, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný. Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou vodou na niekoľko hodín. Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.
Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Plody morušovníka dozrievajú počas leta.
Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové. Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho.
Hnojenie a ochrana ovocných drevín
Ovocné dreviny si vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy.
Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu. V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo ku koreňom.