Čerstvý chlieb je základnou súčasťou stravy mnohých Slovákov. Avšak, čo sa stane, keď sa chlieb nepredá? Môže predajca vrátiť chlieb do pekárne? Aké sú legislatívne aspekty a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú nakladanie s nepredaným pečivom? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a rozoberá rôzne aspekty s ňou spojené.
Novela zákona o potravinách a jej dopad na obchodníkov
Ministerstvo pôdohospodárstva navrhlo novelu zákona o potravinách, ktorá má presunúť zodpovednosť za likvidáciu potravín po záručnej lehote výlučne na obchodníkov. Tento návrh, ktorý už prešiel do druhého čítania v parlamente a mohol by platiť od októbra, vyvoláva obavy medzi predajcami.
Súčasný stav a zmena, ktorú novela prinesie
V súčasnosti sa náklady na likvidáciu nepredaných potravín delia medzi obchody a dodávateľov. Obchody často poskytujú zľavy na potraviny s blížiacou sa dobou spotreby, aby minimalizovali straty. Nepredaný tovar obchodník buď vráti dodávateľovi, alebo si ho na vlastné náklady odvezie pred novou dodávkou. Hovorca rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš tvrdí, že súčasný systém umožňuje obchodníkom vyvíjať nátlak na výrobcov a dodávateľov pri zneškodňovaní potravín. Cieľom novely je túto prax zmeniť a jednoznačne určiť zodpovednosť za likvidáciu nepredaných potravín na strane obchodov.
Reakcie obchodníkov a výrobcov
Obchodníci sa bránia presunu zodpovednosti za likvidáciu nepredaných potravín, pretože sa obávajú zvýšenia nákladov. Výkonný riaditeľ obchodu Zdravysvet.sk Pavol Machnič varuje, že tieto náklady sa nakoniec prenesú na spotrebiteľa. Podpredseda COOP Jednota Slovensko Martin Katriak považuje povinnosť zneškodniť potraviny na vlastné náklady za neprimeraný zásah do vzťahu medzi výrobcom a obchodníkom.
Potravinárska komora poukazuje na to, že aj likvidácia potravín tesne po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti predstavuje neopodstatnené náklady, pretože mnohé z týchto potravín by sa ešte mohli predávať. Výkonná riaditeľka Jarmila Halgašová uvádza ako príklad fazuľu a konzervy, ktoré podľa nej spĺňajú požiadavky bezpečnosti aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Nie všetci výrobcovia si od novely sľubujú pozitívne zmeny. Obchodný riaditeľ spoločnosti MPC Cesssi Patrik Petrík predpokladá, že zákon sa bude obchádzať a obchodníci budú vyvíjať tlak na dodávateľov.
Prečítajte si tiež: Legislatíva vrátenia chleba
Praktické aspekty likvidácie nepredaných potravín
Spôsoby, akými obchodníci nakladajú s nepredanými potravinami, sa líšia. Tesco likviduje mäso, vajcia a mliečne výrobky v kafilérii, zatiaľ čo ovocie, zelenina a chlieb končia v komunálnom odpade. Lidl využíva služby špecializovaných firiem, ktoré sa zaoberajú likvidáciou potravín po dobe spotreby.
Reklamácie a vrátenie tovaru v maloobchode
Prípadné reklamácie a vrátenie tovaru v maloobchode upravuje zákon. Ak spotrebiteľ nie je spokojný s kvalitou produktu, má právo ho reklamovať. Ak sa reklamácia týka pekárenských výrobkov, je potrebné rozlišovať medzi rôznymi situáciami. Napríklad, ak je chlieb plesnivý alebo inak znehodnotený, reklamácia je opodstatnená. Avšak, ak je chlieb jednoducho nepredaný, situácia je zložitejšia.
Príklad z praxe: Reklamácia pece na chlieb a kočíka
Používateľka fóra sa pýtala na svoje skúsenosti s reklamáciou pece na chlieb Moulinex XXL. Po mesiaci a pol čakania na náhradné diely jej ponúkli dobropis. Podobný problém mala s kočíkom CAM MBX6, kde sa odliepalo priehľadné okienko na strieške. Po reklamácii dostala novú striešku, ale aj tá sa začala odliepať. Tieto prípady ilustrujú, ako spotrebitelia riešia reklamácie a aké majú možnosti. Ak sa reklamácia nevybaví do 30 dní, spotrebiteľ má právo na vrátenie peňazí alebo výmenu tovaru.
Legislatíva týkajúca sa predaja a vrátenia chleba
Legislatíva v Slovenskej republike neupravuje priamo možnosť vrátenia chleba predajcom do pekárne. Vrátenie chleba závisí od zmluvných podmienok medzi predajcom a pekárňou. Niektoré pekárne môžu mať zavedený systém spätného odberu nepredaného chleba, zatiaľ čo iné nie. Tento systém je často založený na dohode a vzájomnej dôvere medzi pekárňou a predajcom.
Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP)
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ERP) upravuje povinnosti podnikateľov pri evidencii tržieb. Podľa tohto zákona je podnikateľ povinný evidovať tržby prijaté v hotovosti za predaný tovar alebo poskytnutú službu.
Prečítajte si tiež: Predaj chleba a legislatíva
Povinnosti pri používaní ERP
- Podnikateľ musí evidovať tržby v ERP bez zbytočného odkladu po ich prijatí.
- ERP musí umožňovať vytlačenie všetkých znakov slovenskej abecedy a interpunkčných znamienok.
- Na pokladničnom doklade musia byť uvedené všetky povinné údaje, ako napríklad názov tovaru, cena, dátum a čas predaja.
Sankcie za porušenie zákona o ERP
V prípade porušenia zákona o ERP môže daňový úrad uložiť podnikateľovi pokutu. Napríklad, ak podnikateľ nepoužije ERP na evidenciu tržby, môže mu byť uložená pokuta podľa § 16a písm. a) zákona o používaní ERP.
Vyhláška o pekárskych výrobkoch
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka upravuje pojmy a označovanie pekárenských výrobkov. Podľa tejto vyhlášky je potrebné rozlišovať medzi čerstvým, dopekaným a rozmrazeným pečivom. Ak je pekársky výrobok vyrobený dopečením z predpečeného chladeného alebo mrazeného polotovaru, musí sa v mieste ponuky na predaj označiť „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.
Označovanie čerstvosti
Nebalený pekársky výrobok možno označiť slovom „čerstvý“, ak sa predáva bez použitia predpečenia a spotrebiteľovi sa ponúka najneskôr do 24 hodín po upečení. Toto označenie spotrebiteľ nájde priamo na mieste predaja (na cenovke).
Ekonomické a praktické aspekty vrátenia chleba
Z ekonomického hľadiska je vrátenie chleba pre pekáreň stratou. Pekáreň musí znášať náklady na výrobu, dopravu a likvidáciu nepredaného chleba. Na druhej strane, ak pekárne neumožňujú vrátenie chleba, predajcovia môžu objednávať menej chleba, aby sa vyhli stratám.
Možnosti nakladania s nepredaným chlebom
- Darovanie charitatívnym organizáciám: Nepredaný chlieb môže byť darovaný charitatívnym organizáciám, ktoré ho môžu využiť na kŕmenie ľudí v núdzi.
- Použitie na výrobu strúhanky alebo krmiva: Nepredaný chlieb môže byť spracovaný na strúhanku alebo krmivo pre zvieratá.
- Zľavy na konci dňa: Predajcovia môžu ponúkať zľavy na chlieb na konci dňa, aby sa vyhli jeho vyhodeniu.
Vplyv pandémie a ďalších faktorov na predaj pečiva
Pandémia COVID-19 a s ňou spojené lockdowny priniesli pekárňam problémy pri zásobovaní maloobchodných predajní. Zákaz cestovania mimo okres mohol spôsobiť značné škody pri dodávkach tovaru. Policajné kontroly na hraniciach okresov mohli spôsobiť, že vodiči čakali v kolónach aj niekoľko hodín. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov preto žiadal Ministerstvo vnútra SR o informovanie policajných kontrol o zaistení plynulého prechodu zásobovacích vozidiel.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Zákaz nedeľného predaja a jeho dopady
Návrh zákona o zákaze nedeľného predaja je v slovenskej politike opakujúcou sa témou. Argumenty pre zákaz sa často opierajú o potrebu tráviť čas s rodinou a umožniť zamestnancom maloobchodu oddych. Protiargumenty poukazujú na ekonomické dopady, ako sú strata pracovných miest a zníženie tržieb.
Argumenty pre a proti zákazu
- Pre zákaz: Rodiny by mali tráviť čas spolu, zamestnanci by mali mať deň voľna.
- Proti zákazu: Strata pracovných miest, zníženie tržieb, obmedzenie slobody spotrebiteľov.
Príklady zo zahraničia
V mnohých európskych krajinách platia obmedzenia nedeľného predaja. Napríklad v Rakúsku sú obchody v nedeľu zatvorené, s výnimkou niektorých malých obchodov a turistických oblastí. V Poľsku platia výnimky pre kvetinárstva, obchody so suvenírmi a pekárne.
Znížená sadzba DPH na chlieb
Na Slovensku platí znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na čerstvý chlieb, ktorý spĺňa určité podmienky. Znížená sadzba sa vzťahuje na chlieb, ktorý bol nakyprený kvasom alebo droždím, je celý (nebalený alebo balený a má hmotnosť viac ako 400 g), je balený (krájaný alebo porciovaný, balenie môže mať aj nižšiu hmotnosť ako 400 g), je dodaný do predajne a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení u prvopredajcu.
Podmienky pre uplatnenie zníženej sadzby DPH
- Chlieb musí byť čerstvý a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení.
- Chlieb musí byť nakyprený kvasom alebo droždím.
- Chlieb nesmie byť vyrobený dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru.
Označovanie a kvalita pekárenských výrobkov
Je dôležité, aby spotrebitelia mali prístup k informáciám o zložení a pôvode pekárenských výrobkov.
Značka kvality SK
Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, kupujte potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo Značky kvality SK. Je to označenie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva udeľuje poľnohospodárskym a potravinárskym produktom.
Vplyv inflácie a cien energií na konkurencieschopnosť slovenských výrobkov
Vzhľadom na infláciu, ceny energií a cenu práce sa slovenské výrobky stávajú menej konkurencieschopné. Zastúpenie slovenskej produkcie v regáloch je rôzne, podľa meraní Go4Insight pre Potravinársku komoru Slovenska síce mierne stúplo, ale aj to pravdepodobne najmä vďaka privátnej značke Lidl Slovenskô. Podiel slovenských potravín v roku 2022 dosiahol hodnotu 42,3 %. Nárast podielu slovenských výrobkov pokračuje neprerušene piaty rok za sebou s priemerným ročným nárastom 1 percentuálny bod.
Podpora slovenských producentov
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) Samuel Vlčan konštatoval, že v podstate každý výrobca, ktorý si podal relevantnú žiadosť podľa zadania, nejakú formu podpory dostal. MPRV SR spustilo kampaň na podporu produkcie, ktorá má punc Značky kvality. Ministerstvo si nechalo vypracovať prieskum, podľa ktorého je spontánna znalosť Značky kvality na úrovni až 70 %, na čo práve nadväzuje aj kampaň.
Rast cien potravín
Podľa údajov Štatistického úradu SR boli ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri 2022 medziročne vyššie až o 26,1 %. Drahšie ako pred rokom boli najmä oleje a tuky (o 51,1 %), mlieko, syry a vajcia (o 30,0 %), mäso a výrobky z neho (o 27,6 %), chlieb a obilniny (o 27,5 %), ale aj zelenina (o vyše 25,5 %).
Zvýšenie príplatkov za prácu a jeho dopad na ceny potravín
Ešte pred pádom vlády bola odsúhlasená novela Zákonníka práce, ktorá s účinnosťou od 1. júna 2023 mení určovanie výšky príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase, t.j. v sobotu, nedeľu resp. za prácu v noci tak, aby boli tieto opätovne naviazané na vývoj minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda má po dohode sociálnych partnerov vzrásť od 1.1.2023 na úroveň 700 €. Podľa spoločného vyjadrenia zástupcov PKS, SAMO, ZO SR a SPPK však schválenie novely Zákonníka práce povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien, najmä základných potravín.
Stratégie obchodných reťazcov a spotrebiteľské správanie
Spotrebiteľ má obavy z budúceho vývoja ekonomiky, nechce siahať na úspory, a teda nakupoval pod stromček skôr lacnejší tovar v menšom množstve a obdarúval menej ľudí. Pri porovnaní cenoviek je žiaľ lokálpatriotizmus prinajlepšom druhý faktor v poradí. Paradoxne v krajoch, ktoré sú bohatšie, je podľa prieskumu Go4Insight podiel zastúpenia „drahých potravín“ zo Slovenska najnižší. Naopak v relatívne chudobnejších regiónoch, je podiel slovenských potravín vyšší.
Význam spolupráce s obchodnými reťazcami
Počas pandémie a logistických obmedzení sa ukázalo, že je dobré mať zalistovaných lokálnych výrobcov, ktorí dokážu pokryť dopyt daného reťazca. Spoliehať sa iba na import teda nemusí byť pre reťazce z dlhodobého hľadiska ekonomicky výhodné.
Podpora slovenskej produkcie a legislatíva
Tzv. Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach je dnes platný v oklieštenej podobe, ktorá nie je pre domácich výrobcov nápomocná. Zvýšenie príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu dokonca zhoršuje podmienky a konkurencieschopnosť domácej produkcie. Výroba potravín pritom patrí medzi kritickú infraštruktúru a už zo svojej povahy je jasné, že vyžaduje prevádzku aj počas víkendov. Chýba systematická a dlhodobá podpora poľnohospodárov a slovenských producentov.
Inovácie a trendy v maloobchode
Zmeny v maloobchode ovplyvňujú aj ponuku a dostupnosť pekárenských výrobkov.
Privátne značky
Výrobky budú dostupné pod privátnou značkou (Z pohľadu spotrebiteľa: najvyšší podiel privátnych značiek je v kategórii mlieko, za ňou nasledujú mäsové výrobky balené, nemrazené a mliečne výrobky - prírodné syry. Najmenej privátiek je logicky v kategóriách pivo, víno, liehoviny a destiláty. Z pohľadu dodávateľa: privátka je zaujímavá aj preto, že takto dokáže vyvážať produkciu aj do zahraničia.
Predaj z dvora a bezobalové obchody
Výrobky budú len v on-trade, on-line resp. budú predávané z dvora (viz. V tomto bode je potrebné podotknúť, že produkcia zo Slovenska sa predáva v reťazcoch aj nebalená napríklad pultový predaj mäsa a delikates, ovocie a zelenina, čím sa samozrejme nedostáva do štatistík. U nás fungujú aj viaceré bezobalové obchody, avšak ich podnikanie komplikuje okrem už uvedených faktorov aj súčasná legislatíva.
Príklad z praxe: Lidl a situácia počas pandémie
Lidl na Slovensku minulý rok aj napriek obmedzeniam počas pandémie zvýšil obrat. Jeho riaditeľ Matúš Gála vysvetľuje, ako sa to podarilo napriek tomu, že biznis bol podľa neho miestami obrátený hore nohami a vyžadovalo si to veľké nároky na organizáciu.
Regulácia predaja spotrebného tovaru
Od druhej polovice decembra, keď sa zaviedli prísnejšie reštrikcie, Lidl pristúpil k obmedzeniu predaja spotrebného tovaru. Na konci januára sa situácia zmenila, keď bola vyhláška upravená a nastavená na nevyhnutné životné potreby.
Predaj kvetov počas pandémie
Za predaj kvetov sa do Lidlu obul minister Sulík, nepovažuje za správne, že sa na Valentína kvety v reťazcoch kúpiť dali, ale kvetinárstva ich smeli predávať len cez výdajné okienko či na telefonickú rezerváciu. Lidl argumentoval tým, že kvety nepatria do kategórie odloženej spotreby a zákazník by mohol stratiť návyk nakupovať kvety.
Strata tržieb a kompenzácie
Výpadky v obrate za to obdobie, keď bola regulácia veľmi prísna, alebo teraz, keď je stále prísna, u Lidlu presahujú 10 miliónov eur. Lidl neplánuje štát žiadať o žiadnu kompenzáciu, nemyslí si, že je to správne.
Seniorské hodiny a obmedzenia
Kritika k seniorským hodinám smeruje na to, že seniori počas im vyhradených dvoch hodín nenakupujú a ľudia, ktorí nie sú seniori, počas týchto dvoch hodín nesmú nakupovať. To vytvára väčší tlak na hodiny mimo seniorských, zahusťuje ich.
Opatrenia v predajniach
Pravidlo 15 metrov štvorcových na zákazníka nespôsobuje Lidlu žiadny väčší problém. Lidl na jeseň dokonca rozšíril otváracie hodiny, a to z toho dôvodu, aby rozložil frekvenciu zákazníkov na čo najdlhší čas.
Zamestnanci a očkovanie
Lidl dáva zamestnancom odporúčanie, aby zvážili možnosť očkovania a dali sa zaočkovať.
E-shop Lidl
Lidl spustil e-shop na Slovensku niekoľko mesiacov pred vypuknutím pandémie. E-shop síce za prvý rok splnil očakávania, ale bolo to extrémne náročné - pre pandémiu, uzatvorené hranice, preťažený zásobovací systém.