Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii v podobe epidémie slintačky a krívačky (SLAK), vysoko nákazlivého vírusového ochorenia zvierat, ktoré v regióne nemá obdobu celé desaťročia. Táto choroba ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora a môže mať významné ekonomické dosahy.
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka, známa aj ako aftózna horúčka, je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat. Postihuje najmä párnokopytníky, ako hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a iné raticové prežúvavce, ale aj divo žijúce párnokopytníky - jelene, srnky či muflóny. Na túto chorobu neexistuje liečba a všetky postihnuté zvieratá musia byť utratené a neškodne zlikvidované.
Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ).
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako pol storočím, v prvej polovici 70. rokov minulého storočia.
Príznaky a šírenie nákazy
Inkubačná doba vírusu je 2 až 7 dní, výnimočne až 11 dní. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota (41 °C), pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie.
Prečítajte si tiež: Aktuality z Hamburgu: Prehľad mesta
Vírus sa šíri veľmi rýchlo a ľahko priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.
Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.
Ohrozenie zvierat a ľudí
Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK. Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
Aktuálna situácia na Slovensku
Dňa 10. januára 2025 Nemecko oficiálne oznámilo výskyt slintačky a krívačky (SLAK) u vodného byvola z farmy v spolkovej krajine Brandenbursko neďaleko Berlína. Dňa 7. marca bol potvrdený výskyt slintačky a krívačky na farme v Maďarsku, 2,5 km od hraníc so Slovenskom. Prvý prípad slintačky a krívačky u nás potvrdili testy 21. marca 2025 v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Nákaza bola zatiaľ potvrdená v Medveďove, Ňárade, Bake a obci Lúč na Ostrove.
Prečítajte si tiež: Tradičná nemecká kuchyňa
Vláda SR okamžite prijala mimoriadne núdzové opatrenia, vrátane zákazu premiestňovať vnímavé zvieratá - hovädzí dobytok, kozy, ovce a ošípané a iné párnokopytníky v rámci celej SR. Psy aj mačky cestovať môžu. V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a automobily musia prejsť pred výjazdom prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom.
Preventívne opatrenia a dezinfekcia
Pri každej nákaze zohráva disciplína najdôležitejšiu rolu. Ak sa budú striktne dodržiavať vydané nariadenia, bude to obrovská pomoc, aby sa nákaza nešírila ďalej.
Dĺžka dezinfekčného brodu by mala byť minimálne 5 m - aby sa v ňom obrátili aj veľké kolesá traktora a hĺbka cca 20 cm, ideálne na celú šírku vchodu. Ak nie je možný brod, pripúšťajú sa aj dezinfekčné pásy, dezinfekčné vane, prípadne dočasné brody - nepriepustná fólia s molitanom alebo vrstvou pilín nasiaknutými dezinfekčným prípravkom.
Na dezinfekciu sa používajú rôzne chemické látky, napr.:
- hydroxid sodný - NaOH (2%) („lúh“) - Pozor žieravina. Pri príprave používajte ochranný gumený odev, rukavice a ochranné okuliare. UPOZORNENIE: Do vody vždy pridávajte lúh.
- chlórnan sodný (3%)
- napr. peroxymonosíran draselný/chlorid sodný (1 %)
Riziká a dopady na agrosektor
Epidémia slintačky a krívačky môže mať nepriaznivý vplyv na slovenskú farmársku produkciu. Nakazené alebo ohrozené zvieratá musia byť bezodkladne utratené alebo zlikvidované, čo vedie k okamžitej strate produkcie na niektorých farmách.
Prečítajte si tiež: História a kultúra Hamburgu
Analytik finančných trhov XTB Marek Nemky skonštatoval, že ani Slovensko, ani Maďarsko aktuálne nepatria medzi významných producentov v oblastiach, ktoré boli výrazne zasiahnuté nedávnou epidémiou. Slovensko ročne vyprodukuje približne 813.000 ton mlieka, čo predstavuje iba 0,56 % z celkovej produkcie Európskej únie, zatiaľ čo Maďarsko s produkciou 1,731 milióna ton mlieka dosahuje podiel 1,19 %. Pokiaľ ide o produkciu hovädzieho mäsa, ani tu nie sú tieto krajiny výraznými hráčmi. Na Slovensku sa ročne na mäso zabije približne 24.000 kusov dobytka, zatiaľ čo v Maďarsku je to okolo 84.000 kusov.
Signifikantný vplyv na spotrebiteľské ceny by však mohlo mať rozšírenie tejto choroby do krajín ako Poľsko, ktoré má približne 9-percentný podiel na európskej produkcii. V takom prípade by sme mohli očakávať výraznejšie ekonomické následky na úrovni spotrebiteľských cien. Tento scenár sa podľa neho podobá situácii v Nemecku na začiatku roka, kde sa podarilo ochorenie rýchlo identifikovať a efektívne zastaviť. V dôsledku týchto opatrení už v súčasnosti v Nemecku neevidujú ďalšie prípady nákazy.
Odškodnenie a obnova chovov
Premiér vyhlásil, že vláda chce nahradiť všetky škody, ktoré chovateľom vzniknú. Odhaduje, že štát príde o desiatky miliónov eur. Vláda má v úmysle odškodniť zasiahnutých chovateľov, a to nielen v dotknutých veľkochovoch, ale aj tých, ktorí museli odovzdať na porážku v rizikovom pásme svoje doma chované hospodárske zvieratá. Toto odškodnenie umožňuje legislatíva o nebezpečných chorobách a je naň možné využiť aj prostriedky Európskej únie.
Obnova chovu je však náročnejší proces. Po likvidácii nakazeného chovu je prvým krokom mechanické čistenie. Zlikvidovať sa musí krmivo, slama, hnoj, očistiť treba všetky nástroje, stroje a zariadenia (lopaty, vidly, miešače krmiva, dojace stroje atď.). Po čistení treba celý priestor vydezinfikovať, po dostatočnom čase pôsobenia dezinfekcie sa urobia odbery vzoriek, a aj keď sa prítomnosť vírusu nezistí, priestor sa opäť dezinfikuje a znova otestuje. Potom sa na farmu privezie niekoľko kusov tzv. testovacích zvierat. Ak sa vírus podarilo eliminovať a tieto kusy neochorejú, môže sa začať s obnovou reálneho produkčného chovu. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov a môže sa natiahnuť až na pol roka.
Nedostatočná prevencia?
Portál Poľnoinfo poukázal na nedostatočnú informovanosť zo strany štátnych orgánov smerom k ohrozeným - teda ku chovateľom dobytka. Vyjadrenia, ktoré vychádzali od kompetentných po tom, čo sa nákaza potvrdila v Maďarsku, nekorešpondujú s reálnymi opatreniami, ktoré sa vykonávali priamo v teréne, teda na našich južných hraniciach.
Minister Richard Takáč informoval ešte 14. marca, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vírus z Maďarska nedostal na Slovensko. Súčasťou opatrení, ktoré ohlásila aj samotná Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), boli aj kontroly na hraniciach.
Tie sa diali od 7. marca. Podľa prvej súhrnnej správy ŠVPS bolo k 10. marcu - teda za štyri dni - skontrolovaných na troch hraničných priechodoch s Maďarskom (Rusovce, Medveďov, Komárno) dohromady 183 vozidiel „bez zistenia nedostatkov alebo neprimeraného rizika z pohľadu šírenia slintačky a krívačky“. To však v priemere znamená 15 vozidiel na jednom priechode za deň.
Nasledujúci - 11. marca - sa kontroly zintenzívnili, keďže ďalšia správa ŠVPS z 12. marca hovorí už o 385 skontrolovaných vozidlách. Najviac vozidiel - 304 - prešlo kontrolou na hraničnom priechode v Medveďove. Ani tam, ani v Rusovciach a Komárne nič podozrivé nezistili.
Z vykonaných kontrol sa tak mohlo zdať, že sme z hľadiska prenosu nákazy v bezpečí. Z ďalších dní už správy o počte hraničných kontrol a ich výsledku ŠVPS neuvádza.