Stravovanie zamestnancov predstavuje dôležitú súčasť pracovných podmienok. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o cestovných náhradách, upravujú nárok zamestnanca na stravu a podmienky, za ktorých mu prináleží. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na obed (stravné), podmienkach jeho poskytovania a aktuálnych zmenách v legislatíve.
Základné podmienky nároku na stravovanie
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemá. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.
Viac pracovných pomerov súčasne
Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či má tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Podmienkou je, aby v každom pracovnom pomere bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Dohodári, konatelia a spoločníci
Osoby pracujúce na základe dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) nemajú zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky - nemajú zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Podpora pre celiatikov
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:
- Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
- Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov), od 1. januára 2023 už len elektronických stravovacích kariet. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
- Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.
Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Výška príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025
Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1. apríla 2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z.
Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).
Minimálna hodnota gastrolístka a príspevok zamestnávateľa
Minimálna hodnota gastrolístka je od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 eura.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a obedná prestávka
Finančný príspevok na stravovanie
Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy. Z uvedeného vyplýva, že minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 je 3,63 eura a maximálna suma je 4,84 eura.
V prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie, vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.
Príspevok zo sociálneho fondu a zamestnanecké benefity
Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.
Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. apríla 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.
Stravné pri pracovnej ceste
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a prestávky
Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty. Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
- 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a
- 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.
Krátenie stravného pri čiastočnom bezplatnom stravovaní
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.
Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 39/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. apríla 2025, kráti napríklad za bezplatne zabezpečenú večeru o 6,825 € (19,50 € x 35 % = 6,825 €).
Je dôležité upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.
Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.
Výnimky z krátenia stravného
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.
Práca z domu a stravné
Ak zamestnanec pracuje z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), má nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musí však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Kedy zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Ďalej zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Vyplácanie stravného
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musia mať zabezpečené už v čase, keď vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
V situácii, keď zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako zamestnancovi v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ zamestnancovi o túto časť zníži ďalšie stravné.
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia) a ostalo mu navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, je povinný vrátiť ho zamestnávateľovi.