Úvod
Článok sa zameriava na vývoj a stav slovenského jazyka v období prvej Česko-slovenskej republiky od jej vzniku po zánik, s dôrazom na medzivojnové obdobie. Skúma vplyvy, osobnosti a kodifikačné snahy, ktoré formovali slovenský jazyk v jeho poslednej fáze v tomto období. Zároveň sa dotýka aj súčasných trendov v jazykovej kultúre a používaní slovenského jazyka.
Jazyková situácia v medzivojnovom období
V medzivojnovom období prebiehali diskusie o charaktere slovenského jazyka. Ak porovnáme rôzne názory a prístupy z tohto obdobia, zistíme, že ich obsah má veľa spoločného. Spoločným cieľom bolo dokázať, že slovenčina je schopná byť kultivovaným, spisovným jazykom, no cesty k tomuto cieľu boli rôzne, ovplyvnené dobovými pomermi.
Prúdy v slovenskom jazykovednom myslení
V medzivojnovom období sa v slovenskom jazykovednom myslení prejavili tri hlavné prúdy:
- Prúd matičný: Zameraný na pestovanie a upevňovanie spisovnej slovenčiny v duchu matičného úzu, ktorý sa formoval v Turčianskom Svätom Martine najmä po obnovení Matice slovenskej v roku 1919. Tento úzus vychádzal z Cambelovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej, upravenej J. Škultétym v rokoch 1916 a 1919.
- Hlasistický prúd: Inšpirovaný ideou T. G. Masaryka o československej jednote. K českým vzdelancom k tomuto smeru možno zaradiť básnika A. Sovu a jazykovedca J. Zubatého. Cieľom tohto smeru bolo získať slovenskú inteligenciu pre ideu jednoty československej etnicity. Predstavitelia tohto prúdu sa združovali okolo mesačníka Hlas, podľa ktorého sa nazývali hlasisti. Medzi nich patrili mladý Milan Rastislav Štefánik a iní.
- Prúd mladoslovenský: Zastúpený slovenskou mládežou združenou v spolku Mladé Slovensko so sídlom v Martine.
Tieto prúdy sa však nevyhli „rozkolu“ (Turčiansky Svätý Martin 1920) v otázke Ľ. Štúra a jeho jazykovej reformy.
Hodnotenie Štúrovej kodifikácie
Závery M. Hodžu boli jednoznačné: Ľ. Štúr sa dopustil „odklonu od československého národa a priblíženia sa k panslavizmu a maďarstvu“. No ešte v tom istom roku J. Škultéty kriticky zareagoval na uvažovanie a závery M. Hodžu v spomenutej knihe. Okrem iného J. Škultéty v nej dokazuje, že činy Ľ. Štúra boli motivované snahou o pozdvihnutie slovenského národa.
Prečítajte si tiež: Hygiena a preprava jedál v gastro
Snahy o vedecký štýl a nové učebnice
J. Vlček kladne hodnotil kodifikačný čin Ľ. Štúra, no neodporúčal v nej písať vedecké diela. Aj V. Vážný reálne hodnotí prvé kodifikácie spisovnej slovenčiny A. Bernoláka a Ľ. Štúra. Na vývin jazykovedy v medzivojnovom období mali vplyv dva dôležité faktory: snaha poskytnúť prostriedky na tvorbu vedeckého štýlu a náležité miesto výučbe slovenčiny na stredných a vysokých školách. Tieto ciele mohli splniť len nové stredoškolské a vysokoškolské učebnice slovenského jazyka. V Nitre pôsobil Ján Damborský, ktorý v roku 1927 vydal Krátku mluvnicu slovenskú so zvláštnym zreteľom na pravopis. Táto učebnica bola určená pre meštianske školy a učiteľské ústavy. Cambelove pravopisné poučky v Rukoväti spisovnej reči slovenskej prezrádzajú, že autor učebnice mal zámer zbližovať slovenčinu s češtinou. Úprava J. Škultétyho Cambelovej Rukoväti bola známa v jej vydaní z roku 1916. Ide napríklad o prípady konec, mreť, melem a pod. V pravidlách výslovnosti sa preferovali „dvojhlásky“ dz a dž ako z a ž (teda házať, hážem, cuzí a i.). Tieto javy sú náležite zdokumentované príkladmi. Jazykovedec Ján Stanislav pracuje s termínom „československý jazyk“.
Pravopisné úpravy a matičný úzus
V medzivojnovom období sa objavili snahy o úpravu pravopisu. V. Vážný prišiel do Martina a stal sa predsedom Jazykospytného odboru Matice slovenskej. Matica slovenská vydala v roku 1931 Pravidlá slovenského pravopisu. Tieto pravidlá obsahovali tvary typu mreť, mrem, vedeť a pod., ktoré sa približovali k češtine. Matica slovenská a jej valné zhromaždenie Pravidlá neschválilo, pretože ich považovali za ohrozenie zjednocujúceho faktora národa. J. Ružička hodnotí kladne niektoré z týchto návrhov, ale iné (napr. lhať, dvojtvary typu prášok i prášek atď.) považuje za neprijateľné. H. Bartek sa vo svojich recenziách zaoberal nielen návrhmi pravopisnej komisie, ale aj stavom v nárečiach. Pravopisná komisia vedená H. Bartekom sa zhodla na nových kodifikačných pravidlách, ktoré uprednostňovali slová ako rakyta, sloboda, prášok atď. Očakávalo sa, že tieto pravidlá budú schválené. Komisia, ktorú tvorili vysokoškolskí učitelia A. Mráz, J. Stanislav, Ľ. Novák a D. Rapant, sa rozhodla nové pravidlá ako celok neodmietnuť.
Vplyv češtiny a prisídlenci z Čiech
Pod tlakom češtiny sa v slovenskom jazyku začali objavovať tvary ako svážať, sbierať a pod. Po vzniku Česko-Slovenska začali pôsobiť odborne pripravení prisídlenci z Čiech, čo ovplyvnilo jazykovú situáciu.
Významné osobnosti a literárna tvorba
V medzivojnovom období pôsobili významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o zveľaďovanie slovenského jazyka. Medzi tvorcov literárnych diel patria P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, T. Vansová, J. Jesenský, M. Urban, J. Cíger-Hronský, M. J. Smrek, L. Novomeský a ďalší. Títo autori si kládli za povinnosť a ambíciu dokázať, že slovenčina je vyspelá, bohatá a jadrná. Profesor Ľudovít Novák sa venoval hlbšiemu vedeckému skúmaniu vývinu slovenčiny a dialektológii. V tomto období vyšlo viac prác o nárečiach, napríklad opis slovenských nárečí od V. Vážneho. Osobitnú pozornosť si zaslúži dielo J. Stanislava.
Henrich Bartek a jeho prínos
Henrich Bartek bol jazykovedec a redaktor, ktorý sa venoval otázkam spisovnej slovenčiny. Zaoberal sa napríklad používaním -li v l-ových particípiách, písaním predložiek z, zo s genitívom, s, so s inštrumentálom a písaním predpôn s-, z-, zo- podľa výslovnosti.
Prečítajte si tiež: Prečo si vybrať kovovú nádobu na zemiaky?
Ján Damborský a jeho učebnica
Ján Damborský bol stredoškolský profesor a katolícky kňaz, ktorý vydal Krátku mluvnicu slovenskú so zvláštnym zreteľom na pravopis. Táto učebnica sa opierala o českú gramatiku J. Gebauera a V. Ertla.
Václav Vážný a jeho pôsobenie
Václav Vážný bol jazykovedec a univerzitný profesor, ktorý sa venoval porovnávaniu staršej slovenčiny a súčasnej spisovnej slovenčiny. V roku 1931 vydal Pravidlá slovenského pravopisu.
Súčasné trendy v jazykovej kultúre
V súčasnosti sa v slovenskom jazyku stretávame s rôznymi trendmi. Jedným z nich je preberanie cudzích slov, ktoré však nie vždy obohacujú jazyk. Dôležité je, aby tlmočníci a používatelia jazyka cudzie slová používali správne a s rozhľadom. V oblasti kultúry spisovného jazyka je dôležité zveľaďovať jej štýly, skúmať ju a brániť ju.
Príklady jazykových javov
V súčasnom jazyku sa vyskytujú aj prípady, keď sa nesprávne používajú niektoré slová alebo tvary. Napríklad sloveso škrupuľovať sa v niektorých príručkách uvádza s mäkkou spoluhláskou ľ, hoci pôvodná podoba je s tvrdou spoluhláskou l. Podobne aj výklad niektorých slov v slovníkoch si vyžaduje spresnenie a doplnenie.
Vplyv médií a jazyková kultúra
Média zohrávajú dôležitú úlohu v jazykovej kultúre. Je dôležité, aby boli zdroje jazykového poučenia kvalitné a aby prispievali k rozvoju spisovnej slovenčiny.
Prečítajte si tiež: Typy a materiály veľkých nádob na čaj a kávu
Zemplínska kuchyňa ako príklad regionálnej kultúry
Zemplínska kuchyňa je príkladom regionálnej kultúry, ktorá sa prejavuje aj v jazyku. Zemplínske jedlá sú prosté a tvoria základ celodennej stravy. Medzi typické jedlá patria rezanki do mľika, krupi do mľika, kavej (obilná káva) a chlieb. Obedovalo sa neskoro a večera bola často bezmäsitá. Chlieb bol najzákladnejším pokrmom a piekol sa spolu s tzv. poplanokom. Medzi ďalšie typické jedlá patria haluški, poľi1ki a ciberej.
Čakankový sirup ako alternatívne sladidlo
V súčasnosti sa čoraz viac ľudí snaží o zdravšie stravovanie a hľadá alternatívy cukru. Jednou z možností je čakankový sirup, ktorý má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny. Čakankový sirup obsahuje inulín, ktorý je prebiotikom a podporuje zdravú črevnú mikroflóru. Je vhodný pre diabetikov, ľudí, ktorí chcú schudnúť, a pre každého, kto chce obmedziť príjem cukru.