Alergie na potraviny sú čoraz bežnejšie a môžu sa prejavovať rôznymi spôsobmi. Často sa stáva, že aj keď máte diagnostikované, ktoré látky sú pre vás alergény, môžu vás prekvapiť tzv. skrížené reakcie. V tomto článku sa pozrieme na to, či môže byť jablkový kompót alergický, aké sú príznaky alergie, ako sa diagnostikuje a čo robiť, ak máte podozrenie na alergiu.
Alergia a skrížené reakcie: Prečo reagujeme na zdanlivo neškodné potraviny?
Alergia je stav, pri ktorom imunitný systém človeka prehnane reaguje na látky, ktoré pre iných vôbec nie sú škodlivé. Aj keď máte diagnostikované, ktoré látky sú pre vás alergény, môžu vás prekvapiť takzvané skrížené reakcie. Ľudia so silnou alergiou na roztoče by mali byť opatrní pri stravovaní na dovolenke, pretože pri konzumácii kreviet či mušlí sa môže vyskytnúť skrížená alergická reakcia. Klinická imunologička a alergologička Jaroslava Orosová, ktorá je zároveň prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov, varuje, že skrížená reakcia môže vzniknúť z viacerých kombinácií.
Skrížené alergie sa najčastejšie vyskytujú medzi peľmi a potravinami. Napríklad, ľudia alergickí na brezu môžu reagovať aj na jablká či lieskovce. Vylúčená nie je ani skrížená reakcia pri blanokrídlom hmyze. Ak je niekto alergický na jed včely, prudkú reakciu mu môže spôsobiť aj uštipnutie osou, preto treba pred dovolenkou myslieť na dobre vybavenú lekárničku, resp. aj osobný pohotovostný balíček.
Orálny alergický syndróm a ďalšie prejavy skrížených alergií
Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálny alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Do niekoľkých minút po jedle začnú alergika páliť pery, podnebie, jazyk, môže ho škriabať v krku, niekedy nastúpi vyrážka alebo opuch okolo úst. Môžu sa však objaviť i významnejšie príznaky, napríklad zápal spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtanu alebo anafylaxia.
Niekedy je výskyt skríženej reakcie spojený s peľovou sezónou. Niektorí ľudia napríklad nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti. V iných prípadoch môže dôjsť k alergickej reakcii po požití surovej alebo čerstvej potraviny, no tepelná úprava alergénny vplyv rastlinných bielkovín zruší.
Prečítajte si tiež: Grilovanie v Senci a okolí
Jablkový kompót a alergia: Kedy je tepelná úprava riešením?
Kým na surové jablko môže pacient zareagovať alergicky, na jablkový kompót nemusí. Výnimkou sú napríklad zeler, petržlen, korenie, orechy a arašidy, ktoré obsahujú teplu odolnejšie alergény. Reakcia na zeleninu a ovocie môže dôjsť aj dotykom pri lúpaní, krájaní či strúhaní.
Diagnostika alergií: Od základných testov po komponentovú diagnostiku
Počas vstupného alergologického vyšetrenia absolvujete základné testy na niekoľko najčastejších potravinových alergénov - tzv. prick testy. Zároveň absolvujete odber krvi na laboratórnu diagnostiku IgE protilátok - teda protilátok, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v patogenéze alergií.
Existujú aj ďalšie zaujímavé diagnostické metódy, ktoré pomáhajú odhaliť rôzne súvislosti medzi potravinovými alergénmi. Jednou z nich je komponentová diagnostika, ktorá pracuje s tým, že alergén nie je jedna molekula, ale ide o zmes viacerých alergénov, tzv. alergénnych komponentov. Teda ak sa povie, že sme alergickí na mlieko, presnejšie sme alergickí na bielkovinu mlieka a ešte presnejšie sme alergický na jednu alebo viaceré druhy mliečnych bielkovín, ktoré majú rozličné vlastnosti a spôsobujú napríklad aj odlišné prejavy alergií.
Niektoré bielkoviny sú odolnejšie (a tým pádom nebezpečnejšie), niektoré menej odolné, ničí ich teplo alebo kyseliny tráviaceho taktu. Ich rozoznanie nám zároveň pomôže rozoznať aj ďalšie komponenty, na ktoré môžeme s väčšou pravdepodobnosťou reagovať. Komponentová diagnostika preto skúma práve konkrétne typy alergénov, na ktoré sme senzibilizovaní. Jej výstupom nie je určenie, že sme alergickí na jablko, ale že v patogenéze (vzniku) našej alergie hrá primárnu úlohu istý alergén (alebo rodina alergénov), ktorý sa s rôznou mierou pravdepodobnosti môže prejaviť ako alergia na hneď niekoľko potravín, vrátane jablka.
Alergia na ovocie: Typy a ich charakteristika
Existujú dva hlavné typy alergií na ovocie:
Prečítajte si tiež: Správne skladovanie polievky
- Senzibilizácia k proteínom bet v 1 (PR10 skupina): Tieto alergény patria do skupiny ochranných bielkovín rastlín (pred poškodením mikroorganizmami). Hlavným zástupcom je alergén brezy. Naše telo sa k týmto alergénom senzibilizuje (stane náchylné) inhalačnou cestou na sliznici dýchacích ciest po vdýchnutí peľu. Ak patríte medzi typických jarných peľových alergikov, je tu určitá šanca, že budete reagovať aj na niektoré potraviny - najmä ovocie a orechy. Nazýva sa to skrížená reakcia. Medzi najčastejšie skrížené alergické reakcie patria reakcie na jablko a čerešňu, ale časté sú aj reakcie na iné plody ovocných stromov alebo na lieskovce. Tieto alergény sú termolabilné, teda ničia sa pri vyšších teplotách a preto je pravdepodobnejšie, že reakcia nastane pri konzumácii surového ovocia a orechov a naopak pri konzumácii tepelne upravených pokrmov (napr. ovocná výživa, džemy a pod.) k reakciám nemusí dôjsť. Alergia sa najčastejšie prejaví ako tzv. orálny alergický syndróm - teda ako vyrážka alebo svrbenie v okolí úst a v ústnej dutine. Alergická reakcie môže prebehnúť ťažšie, keď skonzumujeme väčšie množstvo alergénu v kombinácii s prázdnym žalúdkom, teda na lačno.
- Senzibilizácia k proteínom LTP (lipid transfer protein): Tieto proteíny sú na rozdiel od rodiny PR10 (bet v 1) veľmi odolné a prežijú aj cestu tráviacim traktom. K senzibilizácii preto väčšinou dochádza práve v sliznici tráviaceho traktu a prejavy sa neobmedzujú len na ústnu dutinu a jej okolie. Ak sa pomocou komponentovej diagnostiky preukáže tento typ senzibilizácie na ovocie a iné plodiny, vieme, že tepelná úprava nemusí stačiť a potravine sa musíme vyhnúť úplne. Zároveň je aj samotná alergická reakcia často závažnejšia, môže dôjsť až k anafylaktickému šoku (život ohrozujúci stav kedy zlyháva obehová sústava).
Čo robiť, ak máte podozrenie na alergiu?
Ak máte podozrenie na alergiu, je dôležité navštíviť lekára (alergológa alebo gastroenterológa). Samodiagnostika môže byť nepresná a je ľahké urobiť unáhlené závery a zbytočne si zakázať potraviny. Lekár sa vás najprv opýta na anamnézu (kedy a aké ťažkosti sa objavujú, po akých jedlách). Už z charakteru príznakov často vie usúdiť, či pôjde skôr o alergiu, alebo intoleranciu. Ak spomeniete napríklad aj vyrážky či svrbenie po mlieku, lekár bude mať podozrenie na alergiu; ak ide výlučne o tráviace ťažkosti, skôr pôjde o intoleranciu.
Anafylaxia: Život ohrozujúca alergická reakcia
Anafylaxia je život ohrozujúca alergická reakcia, ktorá vzniká rýchlo a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Ide o stav, pri ktorom imunitný systém zareaguje na alergén extrémne silno. Môže ísť o potraviny, lieky, uštipnutie hmyzom alebo iné látky.
Prvé príznaky anafylaxie:
- Svrbenie kože, žihľavka, začervenanie
- Opuch pier, jazyka alebo tváre
- Dýchavičnosť, sipot alebo tlak na hrudníku
- Zrýchlený pulz, závraty alebo strata vedomia
- Nevoľnosť, zvracanie alebo hnačka
Bez rýchlej liečby - najčastejšie injekciou adrenalínu (epinefrínu) - môže anafylaxia viesť k šoku, strate vedomia a dokonca aj smrti. Ak máte alergiu, noste pri sebe adrenalínový autoinjektor a informujte svoje okolie.
Ako zvládnuť alergiu v každodennom živote?
Ak vám diagnostikujú alergiu, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Prísna eliminačná diéta: Vylúčte zo stravy všetky potraviny, ktoré obsahujú alergén.
- Čítanie etikiet: Dôkladne čítajte etikety na potravinách, aby ste sa uistili, že neobsahujú alergén.
- Informovanie okolia: Informujte svoje okolie o svojej alergii, aby vám v prípade potreby mohli pomôcť.
- Nosenie adrenalínového autoinjektora: Ak máte riziko anafylaxie, noste so sebou adrenalínový autoinjektor a naučte sa ho používať.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o potravinách zvyšujúcich tlak