Úvod
Kronika obce Lúky, prepísaná Valérom Ježovicom, poskytuje cenný pohľad na život v tejto obci v rôznych historických obdobiach. Záznamy, ktoré vytvorili rôzni kronikári, odrážajú vtedajšie politické a spoločenské vplyvy. Tento článok sa opiera o prepis kroniky a zachováva autentickosť textu bez zásahov do štylistiky a pravopisu.
Prvý kronikár a opis obce
Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy, bol v roku 1933 ustanovený za prvého kronikára obce. Vo svojich záznamoch opisuje polohu Lúk, ktoré sa rozprestierajú po oboch stranách cesty z Púchova na Moravu. Obec je situovaná uprostred Púchovskej doliny, približne 12 km od Púchova a Moravy.
Architektúra a charakteristika obce
Dominantou obce boli prevažne drevené domy, často bez komínov. Medzi murované budovy patrili kostoly, fara, školy, notársky úrad, pošta, telegrafný úrad a četnícka stanica. Za domami sa nachádzali záhradky a polia, ktoré boli na nížinách úrodné, ale na stráňach kamenisté. Ulica bola úzka, čo predstavovalo problém pre frekventovanú cestu.
Píla
Na hornom konci dediny sa nachádzala schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no neskôr len 6-7. Píla prešla po prevrate viacerými majiteľmi a predávala stavebné drevo aj do zahraničia.
Katolícky kostol
Kostol na dolnom konci dediny je najstarší v okolí. Podľa povesti sa ho pôvodne snažili postaviť medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Až po porade s neznámym človekom, ktorý odporučil zapriahnuť čierne voly a nechať ich ísť, sa našlo správne miesto pre kostol. Voly zastali na mieste dnešného kostola.
Prečítajte si tiež: Recepty pre mužov
História a význam kostola
Podľa spisku k 700. výročiu chrámu, lúcky chrám je jeden z najstarších v Trenčianskej a Nitrianskej diecéze. Kanonická vizitácia z roku 1829 naznačuje, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke na veži. V roku 1612 bol kostol opravovaný a prestavaný, a ďalšia oprava prebehla v roku 1817.
Cintorín a fara
Cintorín bol pôvodne okolo kostola, no koncom 18. storočia bol založený terajší cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde pochovávali patrónov a farárov. Fara bola do roku 1823 drevená, potom bola postavená kamenná fara, ktorá bola v roku 1882 prestavaná.
Počet veriacich a farári
V roku 1829 bolo v Lúkach 620 veriacich, v Dolnej Dubkovej 11, vo Vydrnej 21, v Mestečku 8 a v Záriečí 21, spolu 688. V roku 1928 bol stav nasledovný: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici farára Jána Hudka vyhnali, ale po roku sa katolíci kostola zmocnili. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Súčasným farárom od roku 1917 je Anton Kompánek.
Školstvo
Katolícka škola na Lúkach existovala od roku 1826. V roku 1829 bol organistom František Kresánek, ktorý bol zároveň učiteľom, notárom a zvonárom. Počet žiakov nebol veľký a školský rok trval len cez zimné mesiace.
Vývoj školy
Medzi učiteľov patrili Pavol Ihriský, V. Šimko, Štefan Igaz, Anton Kumery a Ján Záhorský. V roku 1929 bola postavená nová dvojtriedna škola so správcovským bytom. Odvtedy vyučovali dvaja učitelia. Počet žiakov presahoval 150, čo si vyžadovalo zriadenie tretej triedy.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad rozvoja regiónov
Počet žiakov v rokoch 1930-1938
Školu navštevovali žiaci z Lúk, Dolnej Dubkovej a Záriečia. Počet žiakov sa v jednotlivých rokoch menil, napríklad v školskom roku 1930/31 bolo v prvej triede 73 žiakov a v druhej triede 55 žiakov. V školskom roku 1936/37 bolo v prvej triede 45 žiakov, v druhej triede 50 žiakov a v tretej triede 53 žiakov.
Evanjelická škola
Evanjelická škola vznikla v roku 1913 a učila na nej Oľga Švehlová. Mala 64 žiakov, z ktorých polovica dochádzala z Dolnej Dubkovej.
Židia v Lúkach
V obci sa nachádzal aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší drevený kostol. Do tejto náboženskej obce patrili veriaci z okolitých obcí. Kedysi tu bolo asi 90 rodín, no neskôr len 42.
Židovská škola
Židovská škola bola založená okolo roku 1872 a mala tri triedy. Vyučovalo sa hebrejsky, nemecky a maďarsky. Školu navštevovali aj katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala a nakoniec zanikla pre nedostatok žiakov. Židovské deti potom chodili do miestnej rímskokatolíckej školy.
Cintoríny
Lúky mali tri cintoríny: rímskokatolícky, evanjelický a židovský. Katolíci pôvodne pochovávali okolo kostola.
Prečítajte si tiež: Piešťany raňajky donáška
Vodstvo
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok je v lete plytký, no počas dažďov sa mení na dravú rieku. Žijú v ňom raci a rôzne druhy rýb. Pri potoku stojí valcový mlyn a píla.
Mlyny
Donedávna stál pri parnej píle aj druhý mlyn, ktorý bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Pôda
Pôda v chotári pozostáva z piesku, hliny, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, no na stráňach menej. V roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené. V roku 1882 mali Lúky 607 katastrálnych jutár ornej pôdy, 6 katastrálnych jutár záhrad, 41 katastrálnych jutár lúk, 421 katastrálnych jutár pasienkov, 166 katastrálnych jutár hôr a 81 katastrálnych jutár neplodnej zeme.
Miestne názvy
Medzi miestne názvy patria Kňažia, Dolný lán, Nadhumnie, Dankov, Vlčie jamy, Strážna, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Zákružie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.
Obyvateľstvo
V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bolo 139 domov a 555 obyvateľov. Náboženské rozvrstvenie bolo: 584 rímskokatolíkov, 103 evanjelikov a.v., 1 evanjelikov ref., 82 židov. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo na Lúkach 198 domov a 783 obyvateľov. Z nich bolo 752 československej národnosti, 4 ruskej, 16 nemeckej, 8 židovskej a 3 cudzinci. Katolíkov bolo 584, evanjelikov a.v. 133, židov 63 a iných 3.
Zamestnanie a živobytie
Obyvatelia boli prevažne robotníci, roľníkov bolo málo. Robotníci chodievali na sezónne práce na majere a do blízkych miest. Mnohí sa vysťahovali do zahraničia. V posledných časoch zarábali pri stavbe hydrocentrály na Váhu a železnice Púchov - Horní Lideč. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého chovali hodne. Mlieko sa spracúvalo v družstevnej mliekárni.
Živnostníci
Medzi živnostníkmi boli 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci, 1 holič, 2 stolári a 1 strojný zámočník.
Úrady
Od roku 1937 bola v obci železničná stanica. Obec Lúky patrila do púchovského okresu. V obci bola trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do meštianskej školy chodili žiaci do Púchova. V obci bol farský kostol s farou, poštový úrad a listonoš.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosili zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a kožuchy. Muži nosili tmavé súkenné nohavice, kapce, vyšívané vesty a široké klobúky. Kroj však pomaly zanechávali.
Hory
Hôr bolo viac ako pred 50 rokmi. V roku 1882 ich bolo 166 katastrálnych jutár, no v roku 1930 už 2431 katastrálnych jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. V horách rástli listnaté a ihličnaté stromy. Hory patrili miestnemu urbáru a jednotlivcom. Hlavným produktom lesov bolo drevo. V lesoch sa rúbalo raz ročne a rúbaniská sa znovu vysádzali.
Vedľajšia ťažba
Vedľajšiu ťažbu lesa poskytovali huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny.