V dnešnej dobe, keď sme obklopení umelými prísadami, sa čoraz viac ľudí obracia k prírodným alternatívam. To platí aj pre farbivá v potravinách, kde sa snažíme nahradiť syntetické "éčka" zdravšími variantmi. Aplikácia prírodných farbív je zaujímavý experiment. Umelých prísad je všade nadostač. Do potravín sa pridáva mnoho prídavných látok pre krajšiu farbu, intenzívnejšiu chuť, či zachovanie trvanlivosti. Ich presný zoznam si môžete pozrieť TU. Staré známe éčka, bez ktorých už dnes len tak ľahko niečo nekúpite. Syntetické farbivá sa často pridávajú do cukríkov, nápojov, cukroviniek aj iných potravín. V malom množstve, by škodiť nemali, no vo väčšej miere môžu spôsobiť tráviace problémy, či alergickú reakciu. Na toto treba myslieť najmä u detí. Červená farba sa dá vyrobiť veľmi jednoducho. Do dezertov môžeme použiť rôzne červené druhy ovocia ako ríbezle, maliny, či jahody. Najintenzívnejšiu červenú však získame z červenej repy. Repu ošúpeme umyjeme a zalejeme asi litrom vody. Povaríme po dobu 30 minút. Cviklu z vody vyberieme a pridáme lyžičku kyseliny citrónovej, alebo šťavu z citróna. Hotovo. Vodu podľa potreby po troške pridáme do cesta, krému, či polevy. Jemné žlté odtiene získame z citrónovej kôry. Citrónovú kôru postrúhame na strúhadle na jemno. Postláčame a zalejte troškou horúcej vody. Necháme postáť do ďalšieho dňa. Kôra pustí žltú farbu. Intenzívne žlté odtiene dosiahneme vďaka kurkume. Hnedé odtiene možno získať azda najjednoduchšie. Mrkva je skvelým zdrojom oranžovej farby. Navyše jej chuť nemení celkovú chuť pokrmu. Farba je pomerne intenzívna. Mrkvu umyjeme, ošúpeme a postrúhame. Na panvici roztopíme trošku masla a pridáme nastrúhanú mrkvu. Prikryjeme pokrievkou a necháme krátko udusiť. Necháme vychladnúť a scedíme. Zelené odtiene získame zo špenátu. Ako na to? Pokiaľ chceme intenzívnu zelenú farbu, najvhodnejší bude čerstvý špenát. Lístky pomelieme na mlynčeku na mäso alebo rozmixujeme ponorným mixérom. Pridáme do jedla podľa potreby. Ak chceme získať tmavú zelenú, varíme špenát 30 minút vo vode. Následne precedíme. Vodu pridávame podľa potreby po malých množstvách. Na modrú až fialovú farbu sú vynikajúce čučoriedky, tmavé hrozno, červená kapusta alebo šupka baklažánu.
Ružová voda je produkt s bohatou históriou a širokým využitím, ktorý si našiel svoje miesto nielen v kuchyniach po celom svete, ale aj v kozmetických rutinách. Jej jemná kvetinová vôňa a chuť sú veľmi obľúbené pre svoju schopnosť dodať pokrmom a nápojom exotický a osviežujúci nádych. Tento produkt, ktorý vzniká destiláciou okvetných lístkov ruží, má viac než tisícročnú tradíciu a pôvodne bol používaný v tradičnej medicíne a kozmetike. Dnes je široko dostupný a hojne využívaný v modernej kuchyni, kde sa používa na obohatenie sladkých dezertov, pečiva, ale aj niektorých slaných pokrmov. Korene tohto produktu siahajú do Perzie, kde bola prvýkrát destilovaná približne v 10. storočí. Perzský vedec Avicenna vynášal proces destilácie kvetinových esencií, ktorý umožnil vytvorenie tohto úžasného produktu. Na výrobu kvalitnej verzie tohto produktu sa používajú ruže, najmä damašské, ktorých okvetné lístky sa destilujú s vodou.
Výrobný proces ružovej vody
- Zber kvetov: Na výrobu ružovej vody sa zbierajú iba čerstvé okvetné lístky ruží, zvyčajne ráno, keď sú plné esenciálnych olejov a ich vôňa je najsilnejšia.
- Destilácia: Po zbere sú okvetné lístky ruží prenesené do destilačného zariadenia, kde začína samotný proces výroby ružovej vody. Najčastejšie sa používa metóda parnej destilácie, pri ktorej sa ružové lístky miešajú s vodou v destilačnom kotli. Horúca para prechádza lístkami a extrahuje z nich vonné esencie, ktoré sa následne kondenzujú do kvapalnej formy.
- Oddelenie esenciálnych olejov: Po destilácii sa výsledná kvapalina ochladí a oddelí na dve zložky - ružovú vodu a esenciálny ružový olej.
- Úprava a balenie: Ružová voda je následne jemne filtrovaná, aby sa odstránili prípadné nečistoty a zabezpečila jej čistota. V závislosti na kvalite a účelu výrobku môže byť ružová voda ďalej upravená, napríklad riedením alebo pridaním ďalších prírodných zložiek.
Výsledkom je produkt, ktorý je bohatý na prírodné esenciálne oleje a má širokú škálu využitia, od ochucovania pokrmov po kozmetické aplikácie, ako je tonikum pre pleť alebo osviežujúci sprej. V kuchyni sa hodí na dochutenie sladkých pokrmov a nápojov. Kvetinová chuť skvele dopĺňa dezerty, pečivo, ale aj niektoré slané pokrmy. Tento produkt je vynikajúcim pomocníkom v kuchyni. Kvetinová chuť a osviežujúce vlastnosti ho robia univerzálnym a hodnotným doplnkom pre každodenné použitie.
Testovanie mäsa zo Slovenskej farmy v Billa
Nedávno prebiehalo testovanie mäsa od Slovenskej farmy v obchodoch Billa. Zákazníci mali možnosť vyskúšať rôzne druhy mäsa a podeliť sa o svoje skúsenosti.
Skúsenosti zákazníkov:
- Kuracie mäso: Zákazníci si pochvaľovali najmä kuracie stehná, ktoré boli chutné a šťavnaté. Niektorí však mali pochybnosti o pôvode mäsa, keďže na obale boli uvedení dvaja výrobcovia.
- Bravčové mäso: Bravčové karé bolo hodnotené rôzne. Niektorí zákazníci boli spokojní s kvalitou mäsa, iní ho považovali za "škaredé" kvôli prerasteniu. Chuť karé bola však všeobecne chválená, najmä po úprave v marináde alebo cestíčku.
- Hovädzie mäso: Zohnať hovädzie mäso od Slovenskej farmy bolo pre mnohých zákazníkov náročné. V niektorých predajniach nebolo dostupné vôbec, v iných len obmedzené množstvo. Tí, ktorí ho nakoniec získali, mali rôzne skúsenosti. Niektorí si pochvaľovali chuť a kvalitu, iní boli sklamaní z tvrdosti mäsa aj po dlhom varení.
Recepty od zákazníkov:
Zákazníci sa podelili aj o svoje recepty, v ktorých použili testované mäso:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
- Kurací perkelt: Klasický perkelt so smotanou a paprikou, obľúbený pre svoju sladkastú chuť.
- Kuracie stehná na mede so škoricou a jablkami: Netradičná kombinácia chutí, ktorá prekvapila svojou jednoduchosťou a lahodnosťou.
- Kuracie rolky so šunkou a syrom v parmezánovej omáčke: Šťavnaté rolky s krémovou omáčkou, ideálne ako hlavné jedlo.
- Pečené bravčové karé s feniklom: Aromatické karé s feniklom a zeleninou, vhodné pre slávnostné príležitosti.
- Hovädzí stroganov so šampiňónmi: Klasický stroganov, ktorý však niektorých sklamal kvôli tvrdosti mäsa.
Záver testovania:
Testovanie mäsa od Slovenskej farmy v Billa prinieslo rôzne zistenia. Zákazníci ocenili najmä chuť kuracieho a bravčového mäsa, ale mali výhrady k dostupnosti hovädzieho mäsa a jeho kvalite. Celkovo však prevládali pozitívne ohlasy a zákazníci prejavili záujem o ďalšie nákupy mäsa od slovenských farmárov.
Bezpečnosť potravín: Ako predísť otrave jedlom
Počas horúcich letných mesiacov, kedy sa často stravujeme vonku alebo na dovolenkách, je dôležité dbať na bezpečnosť potravín. Otrava jedlom, hoci nie je skutočnou otravou, môže spôsobiť nepríjemné zdravotné problémy.
Čo spôsobuje otravu jedlom?
Otravu jedlom spôsobujú mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v kontaminovaných potravinách. Medzi najčastejšie patogény patria:
- Campylobacter: Najčastejšie sa vyskytuje v surovom kuracom mäse a spôsobuje hnačkové infekcie.
- Salmonella: Často sa nachádza v nedostatočne uvarenej hydine, surovom mäse, vajciach a nepasterizovaných mliečnych produktoch.
- Escherichia Coli (E. Coli): Niektoré varianty produkujú Shiga toxín a nachádzajú sa v surovom mäse, neumytej zelenine a nepasterizovaných mliečnych produktoch.
- Listeria monocytogenes: Spôsobuje listeriózu, ktorá sa vyskytuje najmä v chladených predpripravených jedlách.
- Norovírus: Vysoko infekčný vírus, ktorý sa prenáša kontaktom z osoby na osobu a šíri sa v kolektívoch.
Príznaky otravy jedlom:
Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od patogénu, ale najčastejšie zahŕňajú:
- Hnačku
- Vracanie
- Horúčku
- Bolesti brucha
- Celkovú slabosť
Liečba otravy jedlom:
- Oddych: Dôležité je dopriať si dostatok odpočinku.
- Hydratácia: Pravidelne dopĺňajte tekutiny, aby ste predišli dehydratácii. Vhodné sú rehydratačné roztoky.
- Šetrná strava: Zvoľte ľahko stráviteľné jedlá, ako je vývar, sucháre, banány a ryža. Vyhnite sa alkoholu, káve, sýteným nápojom, koreneným a mastným jedlám.
- Lieky: V prípade potreby lekár predpíše antibiotiká alebo iné lieky na zmiernenie príznakov.
Prevencia otravy jedlom:
- Dodržiavajte hygienu: Pravidelne si umývajte ruky mydlom a teplou vodou, najmä po manipulácii so surovým mäsom.
- Správne skladovanie potravín: Skladujte potraviny pri správnej teplote a dodržiavajte dátum spotreby.
- Dôkladná tepelná úprava: Mäso a hydinu varte až do dosiahnutia bezpečnej vnútornej teploty.
- Vyhýbajte sa kontaminácii: Používajte oddelené dosky na krájanie mäsa a zeleniny. Neumývajte surové kuracie mäso.
- Bezpečné zdroje: Nakupujte potraviny z overených zdrojov a vyhýbajte sa konzumácii jedál, o ktorých pôvode máte pochybnosti.
História a výroba tradičných údenín
Už tisícročia sa bravčové mäso pripravuje rôznymi spôsobmi a v rôznych kútoch sveta vznikali vyhľadávané lahôdky, ktoré sa často neprávom nazývajú údeniny. Neprávom preto, lebo väčšina najkvalitnejších a najvyhľadávanejších sa neúdi vôbec.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu pečeného mäsa
Šunky sveta:
Šunkových variácií nájdeme vo svete nepreberné množstvo - všade tam, kde sa je bravčovina alebo hovädzina a kde sa chovajú a lovia zvieratá na mäso. Či už je to v Európe, oboch Amerikách, alebo Austrálii, ale aj v nemoslimských krajinách Afriky alebo Ázii, jedno majú všetky šunky, okrem niektorých výnimiek, spoločné: pripravujú sa zo zadnej nohy prasiatka (alebo iného zvieraťa), konkrétne zo stehna. Pri spracovaní pekne vykŕmených a svalnatých stehienok sa všade na svete vychádza z postupov, ktoré používali už starí Rimania, ba národy historicky ešte staršie.
Je zaujímavé, alebo vlastne skôr logické, že hoci je základná surovina viac-menej rovnaká, postupom času vznikli rôzne regionálne špeciality, ktoré majú úplne odlišné chuťové aj aromatické vlastnosti, pričom niektoré z nich sa stali symbolom regiónov, z ktorých pochádzajú. Na čom však najviac záleží, je prasiatko a to, čím ho kŕmia. Chuťové nuansy jednotlivých druhov šuniek sa potom odlišujú podľa toho, koľko kuchynskej soli a konzervačných solí sa použilo, aké druhy a množstvá korenín, akým spôsobom a pri akej teplote sa mäso údilo, aké drevo sa použilo. Pri sušení sú zasa dôležité metodologické postupy.
Sušené šunky:
Proces solenia a sušenia, ktorý sa používa na konzervovanie sušených šuniek, v niektorých krajinách sa im hovorí aj surové (raw ham po anglicky a Rohschinken po nemecky), patrí medzi najstaršie metódy konzervovania mäsa a nevyžaduje nijaké varenie. Soľ v tomto prípade pôsobí ako akýsi „vysúšač“. Vďaka nej sa mäso zbaví vlhkosti a zastaví sa množenie baktérií. Milovníci dobrého jedla by sa istotne neškriepili, ak by sme za najlepšie šunky označili práve na vzduchu sušené bravčové stehná.
Prosciutto vs. Jamón:
O prvenstvo či výsadu byť pomyselnou špičkou sa sporia predovšetkým Taliani a Španieli. Záleží však skôr na zákazníkovi, či si vyberie preslávené talianske prosciutto, alebo dá prednosť španielskym jamón ibérico či serrano.
- Jamón Ibérico: Táto sušená šunka sa pripravuje z polodivých prasiat s čiernou srsťou, veľkými ušami a čiernymi kopytami, ktoré voľne žijú v dubových lesoch a kŕmia sa žaluďmi, korienkami a bylinkami. Najjemnejšia sušená šunka z Pyrenejského polostrova, ktorá má oprávnenie niesť názov jamón ibérico a ktorá dostala aj prívlastok „de bellota“, čo značí, že prasiatka sa kŕmili výhradne tým, čo im buková „príroda“ ponúkla, teda žaluďmi a tým, čo rástlo okolo.
- Jamón Serrano: Jednou z najznámejších španielskych šuniek sušených na vzduchu je „jamón serrano“, doslovne vrchárska šunka. Dôležitým faktorom pri jej výrobe je nadmorská výška, pri ktorej lahôdka dozrieva.
- Prosciutto: Úžasné, na jazyku sa rozplývajúce suché mäsko azda najznámejšieho talianskeho vývozného artikla už nejaký ten piatok dráždi aj maškrtné jazýčky slovenských labužníkov. V Taliansku nájdete mnoho variácií „cruda“, líšiacich sa cenou, zrelosťou, tvrdosťou a jemnosťou, ale aj chuťou, i keď len v jemných nuansách. Každý región má osobitý spôsob, ako šunku pripraviť. Pri výrobe pravej parmskej šunky sa používa pomerne málo soli a nepridávajú sa žiadne koreniny ani chemické prísady.
Ďalšie druhy šuniek:
V Nemecku sa pripravujú vynikajúce sušené šunky, ako napríklad Schwarzwaldská šunka, ktorá sa údi na pilinách z borovicového dreva, a westfálska šunka, ktorá sa údi na zmesi bukového dreva a borievkových vetvičiek. Zo západného Francúzska, z krajiny Baskov pod Pyrenejami, pochádza šunka Bayonne, ktorej špecialitou je zaujímavý konzervačný proces s použitím pasty z mletého červeného korenia. Okrem toho existujú aj šunky zo Slovinska (Kraški pršut), Chorvátska, Čiernej Hore a dokonca aj Číny (Hunana).
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť fašírku s vajíčkom?
Varené šunky:
Starovekí Rimania boli možno pôvodcami tradície prípravy varenej šunky, ktorá sa v mnohých európskych kultúrach udržala dodnes. Bez varenej alebo pečenej údenej šunky s krásnou lesklou glazúrou si Vianoce nevedia predstaviť Angličania ani mnohé severské národy.
Recepty s údeninami:
- Roládky so šunkou: Plátky šunky potrieme syrovou plnkou a stočíme.
- Figy so šunkou: Figy naplníme syrom a obalíme šunkou.
- Slivky v slaninke: Slivky namočíme do sherry, naplníme orieškami a zabalíme do slaninky.
- Šunka v Coca Cole: Šunku varíme v Coca Cole a potom potrieme glazúrou z džemu, papriky a vínneho octu.
- Nátierka so šunkou: Zmiešame smotanový syr, majonézu, horčicu, chren, šunku, ementál a cibuľu.
- Pasta so šunkou: Zomelieme šunku, cibuľu a šampiňóny, pridáme pažítku, korenie a soľ.