Úvod
Metafora "mama bola náš každodenný chlieb" je silný obraz, ktorý vyjadruje neoceniteľnú hodnotu a nevyhnutnosť matky v živote človeka. Rovnako ako je chlieb základnou potravinou, ktorá nás živí a dáva nám energiu, tak aj matka je základom rodiny, poskytuje lásku, starostlivosť a podporu.Tento článok sa zaoberá hlbším významom tejto metafory a jej prepojením s úlohou matky v rôznych aspektoch života.
Matka ako zdroj života a lásky
Príhovor ku Dňu matiek často zdôrazňuje, že mama nám dala to najcennejšie - život. Matka je najkrajšia bytosť na svete, nie len výzorom, ale tým, čo nosí vo svojom vnútri. Lásku, ktorú nám dáva a celý život rozdáva plným priehrštím, prijímame s takou samozrejmosťou ako každodenný chlieb. Táto láska je trpezlivá a dobrotivá, nie je sebecká.
Starostlivosť a ochrana
Matka má len dve ruky, ale objíma všetkých. Chráni svoje deti pred vonkajším svetom a vytvára pre ne bezpečné a láskyplné prostredie. Básnici, hudobní skladatelia, ale aj neznámi autori ľudových piesní jej vždy venovali dostatok pozornosti. Niet na svete reči, v ktorej by chýbalo slovo matka.
Výchova a vzdelávanie
Matka nás učí milovať sa navzájom, všímať si ľudí okolo seba a nebyť ľahostajným voči ich bolestiam. Učí nás prijímať premeny v prírode i v živote. Ďakujeme za cestu k životu, po ktorej ste nás učili kráčať. Ďakujeme za pohladenie vašimi rukami. Ďakujeme za prebdené noci.
Rodina ako celok
Keď hovoríme o matkách, musíme hovoriť i o deťoch a otcoch. Všetci spolu tvoria rodinu. Kiež sú naše rodiny dobrými stromami, ktoré rodia dobré ovocie. Po ovocí poznáte stromy, podľa šľachetnosti zasa nás ľudí, naše rodiny, naše slovenské matky.
Prečítajte si tiež: Vilo Habo: Kulinárske umenie
Želania a posolstvá
K dnešnému sviatku Vám želám veľa zdravia, šťastia, vnútornú pohodu, pokojný a dlhý život, naplnenie všetkých vašich snov a nádejí. Prajem Vám, aby ste vždy mali koho pohladiť a aby mal kto pohladiť Vás. Aby ste milovali a boli milované. Aby ste nikdy nemali dôvod pre slzy, ale len pre úsmev. Aby ste z úst svojich detí počuli len slová: „Mama, ďakujem“. Aby ste rozsievali teplo, nehu, krásu a ženské dobro. Aby ste zmnožili túto zem o dobrých a statočných ľudí. Aby ste naučili svet milovať a nie nenávidieť. Aby ste boli istotou vašich domovov a rodín, aby ste boli hrdé na to, že ste matky.
Vyjadrenie vďaky
Ďakujeme za jedinečnosť, ďakujeme za život, ďakujeme za lásku.
Historický kontext v literatúre
Literatúra od staroveku po súčasnosť venuje matke a materstvu významné miesto.
Starovek a stredovek
V staroveku (3500 pred Kr. - 5. stor.) a stredoveku (5. stor. - 15. stor.) boli matky často zobrazované ako symbol plodnosti a ochrany.
Renesancia a barok
Renesancia (14. stor. - 16. stor.) a barok (16. stor. - 18. stor.) priniesli rozmanitejšie zobrazenia materstva, od idealizovaných portrétov po zobrazenia matiek v ťažkých životných situáciách.
Prečítajte si tiež: Hamburger podľa receptu mojej mamy
Klasicizmus a obdobie bernolákovčiny
Klasicizmus (17. stor. - koniec 18. stor.) a literatúra v oboch spisovných jazykoch - v bernolákovčine (J. Fándly, J. Hollý) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. V tomto období boli významní historik P. J. Šafárik a básnici J. Hollý a J. Kollár.
Jazyk a štýl v literatúre
Rôzne literárne obdobia a autori používajú špecifické jazykové a štylistické prostriedky na vyjadrenie vzťahu k matke.
Retrospektívne a perspektívne konektory
Retrospektívne konektory (smer dozadu): Bol raz jeden kráľ. Perspektívne konektory (smer dopredu): Naozaj to nečakal. Na rozchod dovtedy ani nepomyslel. Mimotextové nadväzovanie: V poslednom vydaní časopisu…
Slovosled a gramatika
Slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v angličtine. Gramatický činiteľ ovplyvňuje stavbu vety. Veta nemá klasickú stavbu, čo dáva osobitnú pečať textu a vytvára individuálny štýl.
Priama, nepriama a polopriama reč
Priama reč: "Na pohovke niečo ležalo. Bol si? Áno, bol." Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Polopriama reč zachytáva vnútorný dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu. Polopriama reč: Eva sa rozhnevala. (Porovnaj! Priama reč: „Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa Eva.
Prečítajte si tiež: Tipy pre kuchárky
Emfáza a jazykové skupiny
Dôraz ⇒ emfáza (citový dôraz). Italické jazyky ⇒ oskitčina, etruština, umberčina a latinčina. Spoločný jazyk starých Slovanov v ich pôvodnej vlasti a neskôr na územiach, na ktoré sa dostali po svojej migrácii a osídľovaní karpatsko-dunajskej oblasti (6. - 8. stor.). Národným jazykom Slovákov sa stala tzv. bernolákovčina.
Vývoj slovenského jazyka
Vývoj slovenského jazyka prešiel niekoľkými fázami, ktoré ovplyvnili aj literárne diela.
Obdobia vývoja
Obdobia vývoja slovenského jazyka: 11. - 15. stor., 16. - 18. stor. Používanie češtiny sa spájalo so šírením protestantizmu v 16. storočí.
Bernolákovčina
Zostavení latinsko-slovenského slovníka (tzv. Bernolákov slovník). V spisovnej bernolákovčine vydali svoje diela J. Fándly a J. Hollý.
Štúrovská slovenčina
V otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu - Hurban, Hodža, Hattala). Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie katolíckych a evanjelických vzdelancov (Ľ. Štúr, M. M. Hodža. J. M. Hurban, M. Hattala, J. Záborský).
Matica slovenská a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra
Po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií ostal Turčiansky sv. Martin centrom slovenského života. Pôsobili tu významné osobnosti (J. Škultéty, S. H. Vajanský, K. S. Škultéty). V roku 1943 vznikol v Bratislave Jazykovedný ústav, ktorý pracuje dodnes pod názvom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra.
Literárne diela a ich interpretácie
Rôzne literárne diela ponúkajú rôzne pohľady na materstvo a rodinné vzťahy.
Lucia a Peter
Lucia pochádza z chudobnej rodiny a nedokončila školu maliarstva. Čelia bezradnosti kvôli vojne. Pod vplyvom brata, ktorý sa vrátil z vojny na dovolenku, mení názor na vojnu. Lucia a Peter sa rozhodnú tajne zasnúbiť naveky v piatok. Pri bombardovaní Paríža obaja umierajú v ruinách kostola, kedy sa snaží Lucia v poslednej chvíli uchrániť Petra objatím.
Moderná literatúra a reakcia na spoločenské udalosti
Začiatok 20. storočia: autori sa snažia nereagovať na spoločenské udalosti, východisko vidia v tzv. civilizme. 20. a 30. roky 20. storočia: vydávanie manifestov (napr. dadaizmus). Deformácia reality vrcholí až v negácii, akoby už nebolo čo povedať.
Slovenská literatúra v 20. storočí
Obraz dediny (Ráztoky) počas 1. svetovej vojny. Vznikol v Čechách v 20-tych rokoch 20. storočia. V podmienkach slovenskej literatúry v 30-tých a 40-tých rokoch 20. storočia rozvoj v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Vznikla 30. rokoch 19. storočia v slovenskej literatúre 30. a 40. rokov. Dôležité sú životné skúsenosti autora, ktorý sa aktívne zúčastnil 1. svetovej vojny.
Jazykový znak a reč
Reč - je konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrovaný hovor. Jazykový znak - je schopný zastupovať konkrétne veci z reálneho sveta. Symbolický jazyk - súčasťou umelého/plánového jazyku napr. esperanto.
Literárne diela a ich témy
Znaky literatúry 20. storočia, vplyv 2. svetovej vojny. Príbehy dievčat. Schádzajú sa vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety. Tábory a transporty. Literárne obdobie: realizmus po 2. svetovej vojne. Miesto a čas: 40-te roky 20. storočia.
Príklad postavy: Adriana
Adriana je jediným dieťaťom chudobnej vdovy z periférie Ríma. Chce žiť čestným životom, ale podľahne negatívnemu prostrediu. Jej prvým a potom stálym zákazníkom je policajný funkcionár Astarita. Stretne Giacoma, bohatého študenta, a zaľúbi sa. Pre neho je láska niečím novým, aj ju miluje, aj sa za to nenávidí. Giacomo je politicky aktívny a bojuje proti fašistickej vláde. Adriana otehotnie s ním a udá ho na polícii. Za tento čin cíti vinu a spácha samovraždu.
Vlčindol a Žiarlivosť
V románe ožíva rázovitá zapadoslovenská vinárska dedina Vlčindol zo začiatku minulého storočia. Príbeh bohatého gazdu Silvestra Bolebrucha, mladý pár vyštvú z domu. Rodinné radosti i ťažkosti. Názov románu Žiarlivosť je dvojznačný. Nepomenovaná a nezbadaná postava pozoruje cez žalúzie v presne nepomenovanom čase svoju ženu a jej možného milenca.
Absurdita a očakávanie
Absurdita každodenného života v odcudzenom svete 20. storočia. Stretnú sa 2 tuláci Estragon a Vladimír. Čakajú na Godota, nevie, kedy príde, či príde, kto to vlastne je. Nemajú zmysel, zabíjajú čas, zažívajú existencionálnu úzkosť.
Meno ruže a stredoveké spory
Téma - odhaľovanie vrážd v benediktínskom kláštore na pozadí sporov medzi predstaviteľmi pápežského štátu a františkánmi. Jeho meno je zároveň alúziou na detektívny román Pes baskerviliský (A. C. Doyle). Zápletku románu mu prostredníctvom indícií a znakov. S množstvom v stredoveku zakázaných kníh. Dialógom čitateľa s citovanými knihami. Čítania románu, ktorý predstavuje poznávanie ako hru a hru ako poznanie. Aj na labyrint sveta a na jeho poznávanie, ktoré je nekonečné. Dej románu je zasadený do 14. storočia, do obdobia prudkých teologických sporov. Adso riešiť teologický spor v opátstve. Hlavný inkvizítor odsúdi za čarodejníctvo práve to dedinské dievča, ktoré sa mu zapáčilo. Vyšetrovanie ho privedie do knižnice v podobe labyrintu, kde nájde rozuzlenie prípadu a odhalí tajomstvo. Je ukrývaný zväzok vzácnej antickej Aristotelovej Poetiky. Starec ctihodný Jorge, ktorý rozpútal zlo v očakávaní príchodu Antikrista. Telového rukopisu, aby pred zvedavými mníchmi zatajil jeho obsah pojednávajúci o smiechu. Zachváti knižnicu, sa rozšíri na celé opátstvo.
Rozprávač a sused
V úvode predstavuje suseda a jeho psa. Vyvrcholenie nastáva v momente, kedy sa rozprávač a sused stretnú.
Zosmiešňovanie a absurdita
Zosmiešňujú socializmus, ale téma je zároveň stále aktuálna. Situácie, ktoré sa posunú až do absurdna. Civilne, vystupujú sami za seba. Ktoré sa objavujú v ináč detinskom (jednoduchom) texte hry. Čakajú, reagujú na ne smiechom, ostatný text vypúšťajú ako slovnú vatu. Zarecituje Báseň od Tomáša Janovica alebo zaspieva. Odhalenie nezmyselnosti nariadení, príkazov vo východnom bloku moc spoločnosti.
Verš a literárne súťaže
Voľná pásmovitá poézia (koniec 20. storočia). Literárne súťaže - Anasoft Litera, Lit. súťaž POVIEDKA, Lit. fond. Národné lit. centrum. Ženská lit. - rodina, manželstvo, postavenie ženy v spoločnosti (J. Litvák, A. Turan (+ sympatizanti J. Kolenič, R. P. Macsovszky, M. M. Hvorecký, E. Urbaníková, M.E. Roperchová). Smiešno-smutné rozprávania Ľ. Petránskej, J. Cígera-Hronského. Citlivosť lit. návrat ku klasickým témam a žánrom (rebélia mladých - M. Kompaníková, J. Šebesta, Z. Kepplová; autobiografické písanie - A. Sninčáková). Dominuje absurdná postmodernistická hra (V. Klimáček, L. Pišťánek).
Rozhlasové a televízne vystúpenia
Osobitným druhom informačného prejavu je rozhlasové alebo televízne vystúpenie v debate v rámci spravodajstva, v ktorom sa informuje o situácii v škole, na pracovisku… Obsahuje kritiku, iróniu, výsmech, citáciu. Konferencier - človek uvádzajúci napr. program. Moderátor - človek sprevádzajúci napr. diskusiu.
Výslovnosť a slabiky
Koniec slova pred prestávkou (Je to mosadz.). Spoluhláskové skupiny ts, ds, tc, dc, tč, dč, čš vyslovujeme ako zdvojené spoluhlásky c, č. Ak po spoluhláskovej skupine ds, ts, zs nasleduje spoluhláska, vyslovujeme jednoduché [c], [s]. Skupiny zsk, zšt vyslovujeme tak, že vypustíme spoluhlásku -z- pred príponu: -ský, -sko, ština. Ak sa pred spoluhláskovou skupinou tsk, dsk nachádza spoluhláska n, skupinu ts spodobujeme na [c]. Dlhé slabiky sú tie slabiky, v ktorých sa nachádza dlhá samohláska (á, é, í, ó, ú), dlhá slabikotvorná spoluhláska (ŕ, ĺ) alebo dvojhláska (ia, ie, iu, ô).
Epos o Gilgamešovi a Zjavenie Jánovo
Obyvatelia Uruku podnietia bohov k stvoreniu polodivého Enkidua, ktorý má Gilgameša premôcť; podarí sa mu to, ale nie tak, ako si obyvatelia priali, pretože sa Gilgameš zmení a kvôli Enkiduovi je ochotný prekonávať strasti. Nakoniec získa nesmrteľnosť, no nie formou večného života, ale zmenou charakteru zo zlého na dobrého. Zjavenie Jánovo - apokalypsa (z gréc. slova).
Literatúra v rôznych obdobiach
Rímska literatúra, grécka literatúra, stredoveká literatúra (5.- 15. stor.). Staroslovienske obdobie - 9. - 10. stor., obdobie latinskej literatúry - 11. - 15. stor. Jazyk - staroslovienčina.
Život svätých a Humanizmus
Moravsko-panónske legendy ⇒ Kliment - Život sv. Konštantína a Metoda. Moravsko-panónske legendy ⇒ Gorazd - Život sv. Svorada a Benedikta. Biskup Maurus - Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. Humanizmus, Renesancia (14.-16. stor.).
Hamlet a Sonety pre Lauru
Hamlet, vdovou Gertrúdou. Jej brat Laertes vyzve Hamleta na súboj, má ho zraniť otráveným kordom. No i sám je smrteľne zranený vymeneným kordom a otráveným vínom. Laertes ešte pred smrťou prezradí pravdu. Zakladanie škôl. G. Sonety pre Lauru.
Morfológia a gramatické tvary
Morfológia (tvaroslovie) - jazykovedná disciplína, kt. sa zaoberá gramatickými tvarmi slov a ohýbaním slov. Druhov (zákl. slovných druhov). Gramatický tvar slova - formálny prostriedok na vyjadrenie gramatického významu (sedím - 1.os, sg., prít. čas). Zloženú číslovku.
Baroková literatúra a vetné sklady
Baroková literatúra (16. stor. - 18. stor.): 1. prológ ⇒ nápadok, hl. myšlienka. 2. epilóg ⇒ záver. Vetné sklady: Stratila sa. Sklad. Včera bolo hmlisto. Prší. V prisudzovacom sklade (rod, číslo, osoba): napr. Jana sa stratila. - Jana: ž.r., sg., 3. os.; stratila: ž.r., sg., 3. os. V určovacom sklade (rod, číslo, pád). Sloveso (prísudok) sa viaže s podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou v určitom páde (okrem N): Dohovárala neposlušnému. Stratila v triede (prísudok + príslovkové určenie miesta), vchod do školy (nadradené pod. m. a podradené príd. m.). Dvojčlenná veta - gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený), veta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť ⇒ (Moja mama / varí obed.). Jednočlenná veta - gramatické jadro tvorí vetný základ, veta sa nedá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť ⇒ (Včera husto snežilo.). Veta nemá klasickú stavbu, dávajú osobitnú pečať textu, vytváranie individuálneho štýlu. "Na pohovke niečo ležalo. Bol si? Áno, bol."
Preromantická literatúra a realizmus
Preromantická literatúra (1. polovica 19. storočia). Časomerný veršový systém - veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, obyčajne bez rýmov ( v tvorbe J. Hollého a J. Kollára). Básnická skladba - je postavená na protikladoch ( J. Kollár). Žalospev (elégia) - lyrická básnická skladba smútočného obsahu (J. Kollár). Realizmus v svetovej literatúre (2. polovica 19. storočia). Honore de Balzac - Otec Goriot, L.N. Tolstoj - Anna Kareninová. Autor sa zaoberá spoločenskými vrstvami a rieši vzťahy medzi nimi, prípadne sa venuje 1. spoločenskej vrstve. Príbeh rozpráva v 3. osobe alebo v 1. osobe.
Jozef Gregor Tajovský a Terézia Vansová
Jozef Gregor Tajovský (2. polovica 19. stor.). Terézia Vansová (2. polovica 19. stor.). Začali ho podozrievať. Hlavná myšlienka: Vlastenectvo je nemysliteľné bez lásky k ľudu. Eliza Hrabovská - grófka, je sirota, otec jej zomrel, keď bola ešte malá: "Toto je môj najdrahší poklad, ktorý na tomto svete opustiť musím". Je veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu a je naň hrdá. Miluša - dcéra učiteľa, najlepšia priateľka Elizy Hrabovskej, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku. Je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu. Ľudovít Kostrovický - barón, je snúbenec grófky Hrabovskej. Má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom. Rohon - inžinier, verný priateľ Ľudovíta Kostrovického, pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený. Avšak z lásky k Miluške sa vráti k Slovákom. Miluša je spoločnica grófky, v kaštieli sa stretáva s otcom, ktorý prišiel poprosiť grófku o príspevok na opravu školy. Grófka má ale teraz iné starosti. Čaká návštevu, svojho budúceho ženícha, mladého baróna, ktorý má prísť ešte v ten deň. Eržika je však nespokojná, že si vezme muža, ktorého ani nepozná. A tak s Milušou dohodnú skúšku na ženícha. Svoj plán uskutočnia v deň slávnosti obžiniek. Do kaštieľa prišiel barón s priateľom Rohonom. Tiež sa tajne dohodnú, že si vymenia úlohy. Miluša privíta hostí a pustí sa s nimi do rozhovoru. Rozpráva sa s nimi iba po slovensky a z toho je barón zhrozený. Nazve ju - Panslávka. Nahnevaný sa rozhodne odísť, ale neskôr stretne krásne dievča (Eržiku) a na prvý pohľad sa mu zapáči. Kvôli nej sa rozhodne zostať aj na večernú slávnosť. No Rohonovi sa zapáči Miluša a prezradí jej, kto vlastne je. Plný lásky vyjadrí všetky svoje city a Miluša sa tiež prizná k svojmu pôvodu. Ľudovítovi sa chudobné dievča natoľko zapáči, že je ochotný sa s ňou oženiť. Najskôr váha a chce dievča vyučovať, aby bolo múdre, ale láska nad ním zvíťazí a je rozhodnutý, že s ňou chce žiť. Keď je Eržika presvedčená, že nerobí rozdiely medzi ľudom a šlachtou, Maďarmi a Slovákmi, s radosťou sa za neho vydá. Teraz už môže barónovi prezradiť, že ona je skutočná grófka. Statky-zmätky - Jozef Gregor Tajovský (2. polovica 19. stor.). Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nevestu.
Moderné postupy v slovenskej poézii
Moderné postupy v slovenskej poézii, slovníky a príručky. V rokoch 1948-1956 bol soc. realizmus vyhlásený za jediný prijateľný umelecký štýl. Poézia musela vyvolávať nadšenie, odhodlanie a ospevovať úspechy budovania socializmu. Všetky básne vznikali podľa rovnakej šablóny, tento jav nazývame obdobie schematizmu (všetko malo svoju schému a muselo sa maľovať naružovo - idealizované diela, no nič nebolo reálne). Neskôr, v rokoch 1956-1969 sa už autori mohli slobodnejšie vyjadrovať, objavujú nové podnety pre vývin poézie, do literatúry vstupujú noví autori a ustupujú od schematizmu. Najvýznamnejší predstavitelia tohto obdobia sú Miroslav Válek a Milan Rúfus → odmietajú stvárňovať kolektivistickú problematiku, oslavovať socializmus, do popredia sa dostáva jedinečnosť človeka, Rúfus sa inšpiruje vidiekom, Válek ukazuje človeka modernej civilizácie. V 60. rokoch prichádzajú na slovenskú scénu aj predstavitelia Trnavskej skupiny, takzvaní Konkretisti. Predstavitelia: Ľ. Feldek, J. Stacho, J. Šimonovič, J. Mihalkovič, J. Ondruš. Pri časopise Mladá tvorba sa v 60. rokoch sformovala aj skupina Osamelých bežcov, ktorých krédom bolo: ,,Vojna je pre našu generáciu rovnako abstraktný pojem ako komunizmus" a ich manifest sa volal. „Prednosti trojnohých slávikov“. Program spočíval v: Odmietaní tradície→ na milosť vzali len Rúfusa, Válka a konkretistov. Odmietaní ideológie. Vyznávali pohyb, dynamiku, potrebu zmeny. Využívali prvky dadaizmu a postmoderny. Rozvíjali básnickú polyfóniu a viacvýznamovosť, pričom poéziu chápali ako ničím nehatené sebavyjadrenie, ktoré treba vysvetľovať v jeho vlastnom systéme. Predstavitelia: Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter Repka. Textárske tvorivé začiatky v 60. rokoch (poppoézia - pojem vymyslel Valér Mikula) sú spojené s významnými osobnosťami - Kamil Peteraj a Boris Filan.
Miroslav Válek
Miroslav Válek v slovenských pomeroch predstavuje moderný typ básnika, prirodzeným prostredím jeho básne je priestor medzi tušeným a skutočným. Zostáva stálicou nekonvenčnosti, na míle vzdialený od akejkoľvek sentimentality, či banálneho komentovania udalostí, lebo sa vedome stránil naivných a jednoznačných analýz. V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor. Prešiel redakciami viacerých časopisov, napokon sa stal šéfredaktorom časopisu Mladá tvorba. V období socializmu sa aktívne angažoval aj v politike, bol poslancom, pôsobil v rôznych vysokých funkciách v komunistickej strane. Po roku 1969 ako politik sa plne hlásil k praxi tzv. normalizácie, ako minister kultúry (1969-88) sa však snažil zmierniť jej zničujúci dopad na slovenskú kultúru. V dvojročných etapách vydal lyrickú trilógiu Dotyky (1959), Príťažlivosť (1961) a Nepokoj (1963). Neskôr vydal ešte Milovanie v husacej koži (1965), venoval sa aj písaniu pre deti. Popri vlastnej tvorbe sa venoval aj prekladaniu svetovej poézie. Z politiky odišiel dobrovoľne ešte pred novembrom 1989, upadol ho hlbokého mlčania a osamelosti. O rok nato zomrel bez toho, aby sa verejnosti prihovoril v akomkoľvek zmysle. Patril k veľkým básnikom a verejným činiteľom svojej doby s tragickými osudmi → ak by sa nezaplietol s komunizmom, bol by skutočným kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru.
#