So slovom "chlieb" sa stretávame neustále a je neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Už od dávnych čias minulosti ho ľudia poznali, no nie pre každého bol každodennou súčasťou ako v dnešnej dobe. Možno aj preto si ho v súčasnosti ľudia natoľko nevážia ako niekedy. Dôkazom, že chlieb je pre nás veľmi dôležitý, je napríklad to, že práve chlebom sa inšpirovali viacerí umelci a na Slovensku sa hostia vítajú práve chlebom a soľou.
Definícia a Príprava Chleba
Chlieb patrí k základným potravinám, ktoré sa pripravujú pečením, parením alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody. Vo väčšine prípadov je nutná jedlá soľ a voliteľne aj kvasné činidlo (droždie). Niektoré druhy chleba obsahujú aj korenie (napr. rascové semeno) a zrná (sezam, mak). Zrná sa používajú aj na dekoračné účely. Chlieb môže byť konzumovaný samostatne, často s mliečnym maslom, arašidovým maslom alebo s iným orechovým maslom, alebo so sladkou nátierkou, ako sú džemy, zaváraniny, želé, marmelády, med, alebo môže byť použitý ako obal na sendvič (obložený chlebík).
Pôvod a Význam Príslovia "Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče"
Príslovie "Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče" je často spájané s necitlivosťou a ignoranciou bohatých voči chudobe a utrpeniu. Toto príslovie v populárnych predstavách nesymbolizuje nič živšie ako gilotína, ktorá sa stala hlavným prostriedkom vtedajších verejných popráv a počas „vlády teroru“ v rokoch 1793 - 1794 oddelila od tiel 16-tisíc hláv.
Historický Kontext
Dňa 14. júla, dvestodvadsaťšesť rokov po páde Bastily, vyvoláva Francúzska revolúcia vášne už len medzi historikmi. Niečo však prežíva aj v širšej verejnosti. Zoberte si už len to, že Francúzi 14. júla oslavovali Deň Bastily. Toto pomenovanie je však chybné. Francúzsky sviatok totiž okrem dobytia pevnosti revolučným davom 14. júla 1789 pripomína aj veľký pokojný „Festival federácie“, ktorý sa 14. júla 1790 konal na Champ de Mars.
Jej rôzne verzie pripisované viacerým skorším francúzskym vládcom, kolovali už v sedemnástom storočí a najznámejšia sa objavila v knihe Vyznania, ktorú filozof Jean-Jacques Rousseau napísal dokonca ešte predtým, než si Mária Antoinetta zobrala budúceho Ľudovíta XVI. Hoci kráľovná nebola vzorom pokory a jednoduchosti, mala o chudobných úprimný záujem. Lenže jej odpor k revolúcii z nej urobil jednu z najnenávidenejších postáv v krajine. Myzogýnni novinári ju vykresľovali ako vražednú, hedonistickú, sexuálne nenásytnú lesbu, ktorá snovala plány na zradu svojej krajiny v prospech rodného Rakúska.
Prečítajte si tiež: Kalciový sirup: prehľad a porovnanie
V populárnych predstavách nesymbolizuje revolúciu nič živšie ako gilotína, ktorá sa stala hlavným prostriedkom vtedajších verejných popráv a počas „vlády teroru“ v rokoch 1793 - 1794 oddelila od tiel 16-tisíc hláv. Už aj kniha Francúzske revolúcie pre začiatočníkov sa na to však pozerá inak a tvrdí, že hoci sa toto zariadenie dostalo na svet počas revolúcie, Guillotin ho nevymyslel. Navyše, podobné zariadenia vyvinuli už pred storočiami.
Alternatívne Vysvetlenia
Názory sa rôznia, pokiaľ ide o presný význam a kontext tohto príslovia. Je však dôležité pozrieť sa na príslovie v kontexte doby a zvážiť, či skutočne odráža necitlivosť, alebo iba nepochopenie situácie.
Chlieb v Slovenskej Kultúre a Jazyku
Chlieb zohráva dôležitú rolu aj v slovenskej kultúre a jazyku. Svedčia o tom príslovia a porekadlá, ktoré sa s ním spájajú.
- Koláče sa prejedia, chlieb nie.
- Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
- Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
- Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
- Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
- Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
Chlieb v Literatúre
Chlieb sa objavuje aj v dielach viacerých autorov:
- Jozef Cíger Hronský - Chlieb: Dielo je kolektivistický román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života.
- J. G. Tajovský - Na chlieb: Vyjadril, že chlieb je základná potravina človeka a v niektorých časoch u mnohých aj jediná.
- Ján Ondruš - Korenie (chlieb zo stola)
- Michal Šteinhíbel - Za smidkou chleba: Hlavným hrdinom v tomto diele je Paľko, ktorého najväčšou túžbou je uľahčiť život matke a zarobiť na chlieb.
Chlieb v Gramatike
- Členenie slova chlieb podľa vecného významu:
- plnovýznamové
- jednovýznamové
- základné
- základný význam slova - chlieb
- Členenie podľa častosti používania:
- jadro- chlieb
- kraj
- Členenie podľa pôvodu:
- domáce: chlieb, soľ
- cudzie: systém, demokracia
Zvyky a Tradície Spojené s Chlebom
Niektoré zvyky a tradície spojené s chlebom:
Prečítajte si tiež: Ktorý cviklový sirup je lepší?
- Pred pečením chleba a jeho rozkrájaním ho prežehnáme.
- Babičky si kvások na chlebík pripravili týždeň pred pečením.
- Omrvinky z chleba sa zo stola pozbierali a hodili do ohňa.
- Cudzincov vítame chlebom a soľou.
Chlieb v Umení a Kultúre
Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite.
So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom.
Výroky o Chlebe
- „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve tak nevyhnutné ako denný chlieb." (Honoré de Balzac)
- „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb." (Jean Jacques Rousseau)
- „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
- „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
- „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
- „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
- „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
- „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
- „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)
Príslovia a Porekadlá o Chlebe
| Príslovie/Porekadlo | Význam |
|---|---|
| Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj. | Máš byť lojálny k tomu, kto ťa živí. |
| Odriekaného chleba najväčší krajec. | To, čoho sa vzdáme, nám nakoniec najviac chýba. |
| Nielen chlebom je človek živý. | Človek potrebuje okrem základných potrieb aj duchovnú potravu. |
| Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá. | Doma je vždy lepšie, aj keď skromnejšie. |
Etymológia Slova Chlieb
Etymológia vychádza zo starej angličtiny. Slovo „bread“ je spoločné pre mnohé germánske jazyky. Príkladom je nemecký „brot“, dánsky „brød“, holandský „brood“ či švédsky „bröd“. Odhaduje sa, že pôvod má spojitosť s koreňom slova „break“ vo význame lámať. Jeho prvé použitie totiž súvisí s tzv. broken pieces, čiže odlomenými kúskami, a tiež s latinským „crustum“ s podobným významom. Zaujímavé sú i pôvodné názvy chleba v iných jazykoch. Napríklad pomenovanie „hlaf“ pravdepodobne súvisiace s dnešným anglickým názvom „loaf“, čiže bochník.
Anglické oslovenia lord a lady súvisia s chlebom. Pomenovanie lord vychádza zo staroanglického „hlaford“, čo doslovne znamená strážca chleba, lady je zo staroanglického „hlæfdige“ vo význame miesiaca chlieb.
Chlieb v Slovenských Pranostikách, Prísloviach a Porekadlách
Slovensko je typické bohatým zastúpením rôznych ustálených slovných spojení, akými sú príslovia, porekadlá či pranostiky. Chlieb má v rámci nich svoje čestné miesto, napokon, história tohto stáročiami uctievaného pokrmu sa datuje ešte do obdobia pred naším letopočtom. Formovala sa tak nielen jeho podoba a chuť, ale aj tradície, povery.
Prečítajte si tiež: Účinky cesnaku na zdravie v polievkach
- „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.“ Skromnosť a striedmosť sú nepochybne vlastnosti, ktoré by si v súčasnosti zaslúžili povýšiť v rebríčku hodnôt.
- „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota.“ Veď predsa „kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi“.
Ich význam si človek uvedomí najmä mimo domova. Obzvlášť ak sa dlhšie nachádza mimo svojej krajiny. Naši predkovia mnoho ráz pocítili, že „lepšie jesť chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji“. Nie každý sa totiž riadil myšlienkou: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Avšak našli sa a našťastie dodnes existujú aj láskyplní ľudia, dokonca až tak veľmi, „že by ich mohol na chlieb natierať“. Ale pozor, toto môže byť nebezpečné, najmä ak ide o svadbu - „oženiť sa, to nie je chlieb požičať“.
Na Slovensku máme zvyk vítať ľudí chlebom a soľou a vzdávať im tak úctu. Predošlé generácie verili, že úcta by mala kráčať ruka v ruke so šľachetnými a správne mienenými skutkami: „Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.“ Verili aj, že všetko v živote si treba zaslúžiť: „Lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti.“ Súhlasíte? Ak aj nie, žiadne obavy, nestane sa, že by vás niekto „znosil tak, že ani pes by si kus chleba od vás nevzal“.
Samotné korene pranostík siahajú do dávnej minulosti. Cit a zmysel pre vnímanie počasia mali už babylonskí Chaldejci, ale aj Egypťania, Izraeliti, starí Rimania či Gréci. Dalo by sa povedať, že v súčasnosti klíma začína pranostiky prepisovať.
Chlieb vo Výrokoch Známych Osobností
Nielen v ľudovej slovesnosti mal chlieb svoje čestné miesto. Dostal sa aj do pozornosti rôznych mysliteľov a významných ľudí, vďaka čomu sa nad jeho dôležitosťou môžeme zamýšľať aj v podobe výrokov známych osobností. „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb.“ Možno sa aj vy stotožňujete s citátom francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca. Väčšina výrokov sa však spája s chlebom vo význame pokrmu pokrmov. Holandský maliar Vincent van Gogh to videl takto: „Kto ľúbi, žije. Kto žije, pracuje. „Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“ Podobne ako francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau sa vyjadrila aj česká spisovateľka Božena Němcová: „Duch tratí silu, keď ho zaťažuje starosť o každodenný chlieb.“ Pravdivosť týchto citátov sa zvyčajne odhalí až v situácii, z ktorej sa chce každý čo najskôr vymaniť. Ak sa to však podarí, oplatí sa riadiť mottom, ktoré vzišlo z úst belgického katolíckeho kňaza Phila Bosmansa: „Podeľ sa o svoj chlieb a bude chutiť lepšie. Podeľte sa nielen o šťastie, ale aj o úslovia o chlebe, ktoré hovorievali vaši starí rodičia či blízki. Ktoré vám dodnes znejú v ušiach?
Úvod do Významu Chleba
Ak by sme mali označiť potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, bol by to chlieb. Chlieb zohrával a zohráva veľkú úlohu v živote ľudí. Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie, aký je vzácny. Neexistuje presný záznam, kedy sa chlieb prvýkrát objavil v strave človeka, ale je to potravina, ktorá je známa už celé tisícročia, pretože tvorila základ výživy. Najstaršie zmienky o chlebe sa datujú do 11. storočia, keď ho pripravovali hlavne na dvoroch a v kláštoroch.
Vo svete je jeho história ešte väčšia. Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisíckami rokmi v Egypte. Ale už dávno predtým, ako sa začal vyrábať chlieb, boli obilniny súčasťou výživy človeka. Ľudia ich pravdepodobne jedli v surovom stave a upravovali namáčaním alebo nakličovaním, neskôr z nich dokázali uvariť kašu, ktorú potom usušili na slnku, a tak vznikla placka, ktorá je považovaná za predchodcu skutočného chleba.
Chlieb v Kultúre
Chlieb sa prelína celou ľudskou kultúrou. Skutočnosť, či ho bol dostatok, alebo úplne chýbal, rozhodovala často o prežití celých národov. Zároveň je to však prastará, ale nepostrádateľná, legendami opradená potravina, vyskytujúca sa už v najstarších písomnostiach, v rozprávkach i ľudových pesničkách. O chlebe sa dočítame už v Starom zákone. Chlieb ako základná potravina je známy celé tisícročia. Je to jedno z vôbec najstarších známych človekom pripravovaných jedál, stopy sa nachádzajú už v neolite.
Príslovia a Porekadlá o Chlebe
Chlebu patrí významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií, čo sa odráža aj v prísloviach a porekadlách:
- „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj."
- „Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému."
- „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
- „Odriekaného chleba najväčší krajec."
- „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
- „Nielen chlebom je človek živý."
- „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
- „Soľ na chleba, a nie chlieb na soľ sa dáva."
- „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
- „Chlieb na ceste neťaží."
- „Chlieb za bruchom nechodí."
- „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
- „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
- „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."
- „Keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí."
Dnešné Slová o Chlebe
Aj v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si mysleli.
- „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
- „A potom došlo na lámanie chleba."
- „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."
Chlieb ako Kultúrne Dedičstvo
Chlieb má dôležité miesto v kultúrnom dedičstve.
Tradície
V iných dobách sa vítali vzácne návštevy chlebom a soľou. V rámci folklórnych slávností sa usporadúvajú aj rôzne Slávnosti chleba. Chlieb je najznámejší výrobok z cesta, ktorý podmienil výrobu a používanie viacerých výrobkov aj s výtvarnými prvkami. Prvé pekárske cechy vznikli u nás už v 14. storočí. Dôležité miesto patrí obradovému chlebu. Dnes sa pečie z kvalitnej pšeničnej múky a môžeme ho rátať už k pečivu či koláčom.
V ľudovej kultúre však v obradoch a pri sviatočných jedlách zastupuje chlieb. Typickými obradovými chlebami - koláčmi sú napríklad radostník na svadbe, kračun a štedrák na Vianoce alebo paska na Veľkú noc.
Povery a Zvyky
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov.
Povery
Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb.
S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv:
- Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka.
- Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
- Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie.
- Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda.
- Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
- Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.
Zvyky
Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Vzácne návštevy zo zahraničia vždy víta krojovaný mladý pár, ktorí drží v rukách podnos s chlebom a soľou.
Význam chleba dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu. Dnes už pôvodný obradový zmysel svadobných koláčov zmizol, ale i dnes sa stretávame s pečením rôznych druhov svadobných koláčov či skôr zákuskov a z kedysi nazývaného radostníka či sladkaňa sa stala postupom času torta.
V poslednom dome čoraz častejšie sa po radovom tanci okrem prípitku dáva zdobené medovníkové srdiečko niekedy aj s menami mladomanželov.
Chlieb a Symbolika Nového Života
Kdesi v apokryfoch sa číta, že Ježiš po jednej horskej kázni pred zhromaždenými apoštolmi roztvoril priehrštie so zrnami, ktoré trblietali zlatistým leskom zapadajúceho slnka. Hovoril fascinujúcim žiariacim pohľadom: „Pozrite, Stvoriteľ pôsobením sily slnečného jasu dáva týmto zrnám symbol života, nového života.“ Učeníci sa pýtali: „Pane, sú to vari iné zrná, ako tie čo vidíme na okolo?“ Ježiš im odpovedal: „Veru nie, ale odteraz ich budete vidieť inými očami.“
Nuž ale pri poslednej večeri - lámal a dával - ako to aj pri každej nedeľnej omši znovu a znovu hovorí. Nebol ale práve tento chlieb z vyklíčených zŕn symbolom nového života? Neznázorňuje silu vzkriesenia?
Chlieb v Umení
Chlieb nájdeme aj vo výtvarnom umení, okrem toho že je chlieb témou mnohých obrazov - hlavne zátiší, je zároveň on sám výtvarným materiálom - výrobky z chlebového cesta môžeme obdivovať na rôznych výstavách. Vyhlasujú sa tematické súťaže o najzaujímavejšiu plastiku, sochu alebo iný výrobok z chleba.
Hodnota a Množstvo Chleba
V tejto dobe sa vôbec nespráva k chlebu s úctou. Za nízku cenu sa dá kúpiť dva, maximálne tri druhy chleba. Je ho dostatok a tak sa ním aj plytvá. Len na správaní starých ľudí sa dá postrehnúť, že to nebolo s chlebom vždy tak. Tí si ešte pamätali dobu keď bola oň núdza. A my nerozumieme, že kúpili chlieb aj keď už nebol najčerstvejší a uchovávali ho v plátennej utierke, pretože ho nazvyš nebolo.
Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nie len ako výborný pokrm, ale využívali ho ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
"Chlieb a Hry" v Starovekom Ríme
Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.
Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu.
Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusovciach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu.
Chlieb v Starovekom Ríme
V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom.
Hry v Starovekom Ríme
Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa.
Rímske Dedičstvo v Súčasnosti
Kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Kultúrne podujatia ako "hry" dnešnej doby.
Rímske Hry ako Forma Popularizácie História
Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach. Už 20. ročník sa uskutočnil druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Dramaturgička celého podujatia a vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy PhDr. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov. Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku.
Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus. Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach.
Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií. Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia. Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.
Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou.
Limes Day a UNESCO
Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Moderné Interpretácie a Kritika
Koncept "chlieb a hry" sa často používa aj v modernej politike a spoločnosti.
#