Článok sa zaoberá prvými stopami pestovania ryže z pohľadu archeologických nálezov. Budeme skúmať, ako sa poľnohospodárstvo vyvíjalo v priebehu tisícročí, a zameriame sa na to, ako archeologické nálezy prispievajú k nášmu poznaniu o tom, kto prvý pestoval ryžu.
Úvod do poľnohospodárstva v praveku
V dávnych dobách praveku sa ľudia živili predovšetkým lovom zveri, zberom rastlín a neskôr aj rybolovom. Až posledných 7 až 10 tisíc rokov sa začína éra poľnohospodárstva. V strednej Európe sa prvé poľnohospodárske aktivity objavujú v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Pre toto obdobie je charakteristická výroba keramiky a nástrojov z hladeného kameňa, ktoré slúžili na prípravu pôdy, pestovanie plodín, chov dobytka a uskladnenie potravy.
Najstaršie poľnohospodárske kultúry v Európe
Najstaršie poľnohospodárske kultúry v Európe sa rozvíjali od konca 7. tisícročia pred n. l. v Grécku, konkrétne v oblastiach Tesálie a Macedónie. Tieto územia boli súčasťou tzv. Úrodného polmesiaca, ktorý bol kolískou civilizácie a poľnohospodárstva na Prednom východe. Odtiaľ sa poľnohospodárstvo šírilo do ďalších častí Európy, ako sú dnešné Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Moldavsko a Ukrajina. Podunajským kolonizačným prúdom sa dostalo aj na Slovensko a ďalej na západ a sever.
Kultúra s lineárnou keramikou
Nositeľmi poľnohospodárskej kultúry v strednej Európe bola kultúra s lineárnou keramikou z 5. tisícročia pred n. l. Toto obyvateľstvo prinieslo nový spôsob výroby, obživy, myslenia, náboženstva a spoločenskej organizácie. Usadili sa v najúrodnejších častiach krajiny, ktoré boli najvhodnejšie pre poľnohospodárstvo, a pôvodné obyvateľstvo zatlačili. Pestovali pšenicu a jačmeň ako hlavné obilniny, pričom mali k dispozícii viacero odrôd. Prevládali tie, ktoré boli odolné a nenáročné. Okrem toho pestovali hrach, šošovicu a vzácnejšie aj proso.
Spracovanie a konzumácia obilnín v neolite
Neolitickí poľnohospodári využívali dopestované plodiny, najmä obilie, ešte pred ich úplným dozretím. Mäkké a zelené klasy odrezávali alebo odtrhávali a hneď ich konzumovali, pretože ich nebolo možné uskladniť. Žlté klasy spracovávali niekoľkými spôsobmi. Priamou konzumáciou alebo pražením na ohni, či už pre okamžitú spotrebu, ako polotovar pre ďalšiu prípravu, alebo na dlhodobé uchovávanie. Niekedy opražené zrno rozbíjali na krupicu a tú potom varili na kašu. Zrelé obilie sa spracovávalo pražením na ohni alebo na peci a konzumovalo sa ešte teplé. Časť obilia sa drvila na ručných mlynčekoch na krupicu alebo múku. Z múky sa piekli placky, ktoré predstavovali pôvodnú formu nekvaseného chleba. Výroba bola jednoduchá: podrvené obilie sa zmiešalo s vodou, vytvorili sa placky a tie sa opiekli na ohnisku alebo na rozpálenom kameni. Na neolitických sídliskách sa stavali pece na tepelnú úpravu pokrmov. Veľmi rozšírené boli kaše a varené jedlá na spôsob polievok, ktoré sa dochucovali mliekom, ovocím, ovocnými šťavami alebo tukom.
Prečítajte si tiež: Tvarohový koláč - recept
Chov dobytka a rybolov v praveku
V chove dobytka prevládal hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. V neskorom neolite sa stali ošípané druhým najrozšírenejším chovaným zvieraťom po hovädzom dobytku. Zvieratá sa chovali najmä na mäso, ktoré sa pripravovalo opekaním na ohnisku, pečením alebo dusením v jamách s ohňom. Mliečne hospodárstvo bolo obmedzené a nemalo zásadný vplyv. Dôležitou súčasťou stravy bol aj rybolov, ktorý sa rozvinul v prímorských oblastiach, pri ústiach riek, pozdĺž tokov a okolo jazier. Na lov rýb sa používali kostené udice, harpúny a predpokladá sa aj lov lukom a oštepom.
Vývoj poľnohospodárstva v ďalších obdobiach
Vývoj poľnohospodárstva pokračoval aj v eneolite a v dobe bronzovej, kedy sa poľnohospodárstvo ešte viac rozšírilo. Pestovali sa rôzne kultúrne plodiny, predovšetkým obilniny, strukoviny a ľan. Skladba pestovaných plodín bola rovnaká, ale v eneolite a dobe bronzovej sa čoraz viac pestoval jačmeň, popri pšenici. V eneolite sa začal aj chov koní, pričom najstaršie doklady pochádzajú zo stepných oblastí východnej Európy. V dobe bronzovej sa chov dobytka a koní ešte viac rozšíril, najmä v strednej Európe. V Maďarsku bol chov koní rozšírenejší ako chov ostatných zvierat.
Doba železná a keltské poľnohospodárstvo
V dobe železnej sa k tradičným obilninám a strukovinám pridalo žito, proso a repka, z ktorej sa lisoval olej. Z ovocia sú doložené jablká a čerešne. Rozvoj ovocinárstva a vinárstva sa spája s keltským poľnohospodárstvom v strednej Európe, ktoré sa datuje do doby laténskej. Z ovocných stromov sú doložené jablone, hrušky, drienky a rôzne odrody sliviek, zo zbieraných plodín černice a maliny.
Potraviny v pohrebných rituáloch
Rastlinné aj mäsité zložky boli nielen každodennou potravou, ale aj súčasťou špeciálnych príležitostí, ako napríklad pohrebné rituály. V hroboch z doby železnej sa nachádzajú doklady mäsitej stravy, ale aj pestrej škály potravín rastlinného pôvodu. Z hrobov z východoalpskej halštatskej oblasti máme zdokumentovaných viacero druhov konzumovaných rastlín, ako sú rôzne druhy obilnín, strukoviny, orechy a ovocie. Tieto rastliny boli určené na priamu konzumáciu, ale aj uložené do zásoby. Vo forme zuhoľnatenej organickej hmoty sa našli aj rôzne druhy hotových jedál, ako chlieb, pečivo, obilné kaše a jedlá pripravené z viacerých surovín a z rôznych typov múky.
Rímsky vplyv na stravovanie v strednej Európe
Rímska nadvláda priniesla do strednej Európy mnohé nové suroviny a potraviny. S rímskou armádou prichádzali koreniny a potraviny, ktoré boli typické pre ich domácu kuchyňu. Armáda stavala tábory, pri ktorých vznikali civilné mestá, kde sa miešalo rímske a domorodé obyvateľstvo. V období 1. storočia n. l. bol dôležitý import poľnohospodárskych a remeselných výrobkov, najmä vína a olivového oleja. Písomné pramene antických autorov, ako napríklad dielo Plinia Staršieho Naturalis Historia, poskytujú informácie o poľnohospodárskych plodinách a stravovaní v tomto období.
Prečítajte si tiež: Domáci chlieb bez kysnutia
Obchod s obilím a výroba chleba v rímskych provinciách
V rímskych provinciách sa kládol veľký dôraz na pestovanie pšenice, ktorá bola dôležitým obchodným artiklom pre vývoz do Ríma. Cassius Dio spomína proso a jačmeň ako najrozšírenejšie obilniny v Panónii. Obilie sa spracovávalo na chlieb, ktorý mal v staroveku niekoľko druhov, líšiacich sa podľa druhu múky, spôsobu pečenia a prísad. Do chleba sa pridávali rôzne prísady, ako olej, syr, tvaroh, vosk, mak, sezam, med, kôpor, korenie, mlieko, víno a vajcia. Chleby boli malé a okrúhle, a pred pečením mali na vrchu zárezy v tvare kríža, ktoré slúžili na jednoduchšie porciovanie.
Pestovanie ovocia a vinárstvo v rímskych provinciách
V rímskych provinciách sa pestovalo ovocie ako jablone, hrušky, čerešne, vlašské orechy a slivky. Vinárstvo sa opieralo o rímske vplyvy a skúsenosti. Hoci znalosť pestovania vínnej révy bola na území rímskych provincií už pred príchodom Rimanov, o kvalitnej starostlivosti o vinič sa nedalo hovoriť. Cisár Domitianus dokonca vydal zákaz zakladania nových viníc, ale v druhej polovici 3. storočia cisár Probus povolil pestovanie vínnej révy v Panónii, Galii a zrejme aj v iných provinciách.
Import potravín do strednej Európy počas rímskej nadvlády
Archeologické nálezy dokazujú, že počas rímskej nadvlády sa do strednej Európy dostávalo veľké množstvo potravín. Nové suroviny boli začlenené do miestneho systému výroby potravín a stali sa súčasťou jedálnička, čím sa rozširovala škála jedál a chutí. Niektoré potraviny, ako ryža, cícer, tekvica, čierne korenie, pistácie, mandle, datle, granátové jablko, olivy a melón, boli luxusným tovarom.
Prečítajte si tiež: Obeta chleba a vína v Biblii