Významné historické udalosti a zlomy sa niekedy v dejinách spájajú s nevšednými úkazmi, často len ako súhra okolností, ktoré s danou udalosťou nemajú nič spoločné. Tieto javy však dotvárajú kontext historických udalostí a nachádzajú si cestu do dokumentov. Aj Kysuce majú svoje príbehy. Tento článok sa zameriava na metaforu "horúceho zemiaka" v rôznych kontextoch, od historických udalostí zaznamenaných v kronikách až po súčasné politické diskusie.
Studnička pod Girovou a predzvesť vojny
Krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kronikár hornokysuckej dediny Čierne zachytil udalosti spojené so studničkou pod horou Girová. V 30. rokoch 20. storočia Gírová a husté lesy pod ňou tvorili scénu udalostí, ktoré kronikár zaznamenal: „Pod Girovou, ktorý vrch je najväčším v okolí, i keď jeho končiar 839 m vysoký patrí už do Sliezska, nachádza sa studienka, ktorá svojou čerstvou vodou napája smädných roľníkov, drevorubačov, pastierov, ba i turistov."
Starý gazda Vavrač z blízkych Barín chcel sa napiť, ale keď kľakol na pravé koleno a schýlil sa nad vodu, zhrozil sa. Videl ako voda v studničke viac a viac sa farbí do krvava. Vedel, čo to znamená, a udychčaný zvestoval: „Zle je, bude vojna!!! Choďte sa podívať ku studničke, čo robí voda!“
Kronikár pokračuje: „Starý Vavrač, ktorý skoro ani nedýchal a celkom splynul s tichosťou izby, ani nepozoroval, že slnko už vplulo do ružového západu, zašlo tam za Girovú a šero súmraku stmavilo izbu. Nespal, spomínal. Prebral sa až keď videl, že izba sa naplnila ľuďmi, obyvateľmi celej osady. Prišli, stáli a mlčali. Bola ich plná izba, nik sa neozval, ba ani nepozdravili jako inokedy, len chlapi dali dolu klobúky, jako v kostole."
Vavrač im povedal: „Bolo to dávno, otec mi vyprával, keď som bol chlapcom, že voľakedy za jeho detstva tiahlo tadiaľto mnoho vojska, i bitky neďaleko. Raz videl jako jeden vojak stojí pri studničke a umýva vo vode skrvavenú šabľu, od vtedy vždy, keď má byť vojna, voda sa v studienke zbarví do krvava. Po prvý raz som ju videl červenú v roku sedemšesdesiat, keď mala byť vojna s Pruskom: veru aj bola vojna. A teraz zas bude, ľudkovia moji, zas bude vojna!“ Ľudia sa vytratili z chalupy, bojazlivo sa obhliadli smerom k studničke, z ktorej šla hrúza.
Prečítajte si tiež: Rozprávka o odvahe a šťastí
Čerňanský kronikár spomína aj inú nevšednú udalosť pred vypuknutím 1. svetovej vojny, ktorá sa stala priamo v dedine. „Pár dní pred tým videli poniektoré ženy z Čierneho neskoro zvečera letieť po nebi hviezdu, ktorá vraj zanechávala za sebou odpoly ohnivý chvost bola to vlasatica, či kométa.“ Túto kométu spomína aj kronikár v susednom Svrčinovci.
Svrčinovský kronikár uvádza: „Pamätný rok 1914 sa začínal ako ostatné roky v reťazi času. Prešla pekná jar a vrcholilo horúce leto. Občania sa pomaly pripravovali na chudobnú žatvu ovsíka a jačmeňa. Vetrík ihral s klasmi, ktoré čoskoro mali zaplniť naše stodoly… Všetko išlo ako obyčajne - a predsa! Sem tam sa pošuškávalo, že vo svete je voľajaké dusno. Starí ľudia spomínali kadejaké znamenia, akési príznaky čohosi, čo sa nedalo dobre vysloviť. „Voda je tam ako krv, nič dobrého nás nečaká“ hovorievali starí ľudia… I vlasatá kométa sa zjavila na nebi. „Tiahne za sebou metlu, ktorou Boh bude šľahať svet“ hovorili ľudia, ktorí ju videli. Prišli posledné dni horúceho júla. Kdesi v Sarajeve zahučali výstrely - a už aj vzplanul obrovský požiar. Vojna!! - ako blesk sa roznieslo po dedine.“
Symbolickou zostáva takisto skutočnosť, že boženík v Čiernom dostal len pár dní pred vypuknutím vojny nový bubon. Kronikár v Čiernom pokračuje: „Týždeň pred tým dostal vtedajší boženík čerňanský Jano Strýček Kotrys od Bydlochov nový bubon, aby ním ohlasoval vyhlášky, ako to inde býva. No, boženík nechcel bubnovaním vyhlasovať, nikdy vraj to predtým nerobil, ale keď mu notár hovoril, že musí sa bubnom oznamovať, tak hovoril, že potom bude už zle, keď on bude bubnovať…“
Zápis v čerňanskej kronike už len konštatuje: „Na druhý deň po udalosti pred Girovou sa ukázalo, že starý Vavrač i čerňanské ženy i boženík mal pravdu: bubon sa ozval! „Vyhlasuje sa všeobecná MOBILIZÁCIA každý… Strašné tieto slová zarezali sa do sluchu, pokojného obyvateľstva tichej dedinky, svojou ostrosťou hlboko sa ranili, nikto sa už nepamätá ako to hovoril ďalej ten boženík, len ľudia si podávali slová z úst do úst ako horúci zemiak, ako žeravý uhoľ podávali si ľudia z ruky do ruky slová: „vypukla vojna, „mobilizácia“, „všetci chlapi do 40."
V tomto kontexte "horúci zemiak" symbolizuje nepríjemnú, ťaživú správu, ktorú si ľudia nechcú nechať pre seba, ale zároveň sa jej chcú zbaviť, pretože prináša strach a neistotu.
Prečítajte si tiež: Horúci nápoj proti chrípke: Paralen Grip
Horúci zemiak v politike: Prehadzovanie zodpovednosti
Metafora "horúceho zemiaka" sa často používa v politike na označenie situácie, keď sa politik alebo politická strana snaží vyhnúť zodpovednosti za nepopulárne alebo kontroverzné rozhodnutie. Namiesto toho sa snažia preniesť túto zodpovednosť na niekoho iného.
Príkladom môže byť situácia, keď sa Igor Matovič v politickej diskusii snažil preniesť mikrofón na iných kandidátov, čím sa vyhol priamej odpovedi na otázku. "Ja by som sa chcel spýtať nášho budúceho pána premiéra…" začína klásť otázku pán z Lučenca. Mikrofón drží Lukáš Kyselica, no hneď ho podá Igorovi Matovičovi. Ten ho rýchlo podá ako horúci zemiak ďalej - Jožovi Pročkovi, ktorý ho odovzdá Dominikovi Drdulovi, študentovi, ktorý kandiduje z 20. miesta.
V tomto prípade mikrofón symbolizuje moc a zodpovednosť, ktorú si politici prehadzujú, aby sa vyhli ťažkým otázkam alebo nepríjemným situáciám.
Jaro Smejkal: Kuť železo, kým je horúce
V kontexte šoubiznisu, exfinalista SuperStar Jaro Smejkal použil metaforu "horúceho zemiaka" na vyjadrenie potreby rýchlo konať a využiť svoju popularitu. „Vzniklo to rýchlo preto, lebo nie je čas čakať. Som horúci zemiak, ktorý rýchlo vychladne a treba kuť železo, kým je ešte horúce. Dostal som veľkorysú ponuku, ktorú som využil,“ priznal pre Pluska.sk mladý spevák.
V tomto prípade "horúci zemiak" symbolizuje krátkodobú popularitu a pozornosť, ktorú treba využiť, kým nevyprchá.
Prečítajte si tiež: Nápady pre detské tvorenie
Zemiaky si nedáme!
Spisovateľ Jozef Banáš použil metaforu "horúceho zemiaka" v humornej glose o slovenských zemiačikoch. Keď zistil, že aj zemiaky nám chcú vziať, rozhodol sa Slovákov na to nahlas upozorniť. „Zemiaky si nedáme! Je na vás, ako sa zachováte. Už sa nemôžete na nič vyhovárať, už to viete. Horúci zemiak je vo vašich rukách. Teraz sa ukáže čo ste zač."
V tomto prípade "horúci zemiak" symbolizuje národnú hrdosť a potrebu brániť si svoje kultúrne dedičstvo.
Mikuláš Kočan a jeho hra Horúci zemiak
Básnik, dramatik, autor rozhlasových hier a televíznych hier pre deti Mikuláš Kočan napísal divadelnú hru s názvom Horúci zemiak (1985). Vo väčšine svojich divadelných hier sa venuje kritike morálnych problémov spoločnosti, premenami spoločnosti a medzigeneračnými vzťahmi.
Názov hry naznačuje, že sa zaoberá nejakou kontroverznou alebo nepríjemnou témou, ktorú si postavy prehadzujú medzi sebou, aby sa vyhli zodpovednosti alebo nepríjemnostiam.