Vypestovať si vlastné ovocie a zeleninu je čoraz populárnejšie. Či už máte záhradu, balkón alebo len kúsok miesta na parapete, existuje mnoho spôsobov, ako si dopriať čerstvé a chutné plody vlastnej práce. Tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy pre úspešné pestovanie ovocia a zeleniny pre vlastnú spotrebu.
Plánovanie a príprava
Úspech závisí od dobrého plánovania. Zvážte, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú pre vás najatraktívnejšie a najužitočnejšie. Zohľadnite priestorové možnosti, klimatické podmienky a svoje pestovateľské skúsenosti. Záhradkársky kalendár vám poskytne prehľadnú formu, v ktorej sa odporúča siať, pretŕhať, presádzať a zberať jednotlivé zeleniny.
Zelenina pre začiatočníkov
Pre začiatočníkov je ideálna reďkev, ktorá rastie rýchlo a je nenáročná na pôdu. Ďalšie vhodné druhy sú šalát, cuketa a fazuľa kríčková. Aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky sú relatívne jednoduché na pestovanie.
Dobrí a zlí susedia v záhrade
Niektoré rastliny sa dobre dopĺňajú, zatiaľ čo iné si konkurujú alebo si dokonca škodia. Hlávkový šalát a kapusta sú dobrí susedia, zatiaľ čo petržlen a šalát by mali rásť oddelene. Sadenie zeleniny do hriadok má svoju logiku. Ak nasadíte rôzne druhy iba tak halabala, nemusí sa síce nič zlé udiať ale pri dodržaní zopár pravidiel môžu vaše rastlinky prosperovať ešte viac. Vhodných susedov môžete vysadiť kombinovane do jedného riadku či jednotlivo do riadkov vedľa seba. Aromatické byliny na okrajoch záhonov odpudia škodcov. Aksamietnica je zeleninová ochranárka! Odpudí hmyz, hlístovce, pásavky. Pažítka sa nepáči voškám, rozmarín väčšine druhov lietavého hmyzu, levanduľa odpudí vďaka svojej aromatickosti asi všetko.
Pestovanie v nádobách
Aj keď nemáte záhradu, môžete pestovať ovocie a zeleninu na balkóne.
Prečítajte si tiež: Pestovanie paradajok Krickova
Pestovateľské postupy
Každý druh ovocia a zeleniny má svoje špecifické požiadavky. Dôkladne si preštudujte informácie o pestovaní jednotlivých druhov, aby ste im zabezpečili optimálne podmienky.
Predkultivácia
Niektoré druhy zeleniny, ako paprika, rajčiak, uhorka a tekvica, potrebujú predkultiváciu v teplejšom prostredí, napríklad v skleníku alebo na parapete. Domáce druhy zeleniny si poradia s regionálnym počasím a vyrastú aj vtedy, keď ich vysadíte priamo do záhona.
Výsev a výsadba
Pri výseve semien dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača. Polievajte ich len orosovačom. Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť. Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča. Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. V apríli začína čas výsadby. Môžete vysiať zeleniny do skleníka alebo rovno von, ak nemrzne. Predklíčené zemiaky "položte" do záhona od stredu apríla. Vysaďte predkultivovaný šalát a vybavte ho ochranným rúnom, pareniskovým tunelom alebo rastlinným pokrytím. Zeleninové kultúry chráňte sieťkou na zeleninu pred larvami kvetárkovitého hmyzu, vŕtavky mrkvovej a cibuľovej mušky. Ak chcete pestovať uhorky, tekvice, cuketu a melóny, predkultivujte ich na parapete. Rajčiaky treba pikírovať, keď sa vyženú prvé skutočné listy.
Starostlivosť o klíčky a mladé rastliny
Počas niekoľkých týždňov po výsadbe v skleníku alebo na parapete dbajte na to, aby bol substrát dlhodobo vlhký a aby nádoba bola na čo najslnečnejšom a najteplejšom mieste. Optimálna je teplota medzi 22 °C a 25 °C.
Pikírovanie rastlín
Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním paradajok
Otužovanie rastlín
Ak bolo pestovanie vašej zeleniny úspešné, dajte vyrastené rastlinky do zeleninovej záhrady. Dôležité je, aby počasie bolo trvalo bez mrazu. Mladé zeleninové rastliny pomaly privyknete na vonkajšie teploty. Na to počas dňa dajte kvetináče na svetlé, ale tienisté miesto. Následne vysadíte svoju zeleninu do záhrady.
Pestovanie vo fóliovníku alebo skleníku
Fóliovník alebo skleník vytvára kontrolované prostredie, ktoré umožňuje predĺžiť vegetačné obdobie a pestovať zeleninu po celý rok.
Zásady pestovania vo fóliovníku:
- Výsev semien: Začnite so semenami už v januári na chránenom mieste, ktoré je prekryté ochrannou fóliou.
- Predpestovanie priesad: Umiestnite priesady na pestovateľské tácky.
- Zemina: Používajte viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu.
- Zavlažovanie: Vyberte si nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory).
- Teplota: Semená na klíčenie potrebujú 16 až 20°C.
- Menovky: Vyrobte si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní do fóliovníka im vedeli dať správne miesto.
- Výsev: Vysievajte do hĺbky podľa veľkosti daného semienka. Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili.
- Rozsádzanie: Priesada, ktorá vyrástla bude mať klíčne lístky (zväčša dva) a prvé pravé listy.
Možnosti spracovania
Každý záhradkár sa isto teší na bohatú úrodu a plody svojej pestovateľskej práce. Jeden rok je viac jahôd, iný rok praje hruškám, ďalší rok niečomu inému.
- Výroba kompótov: Jednoduchý postup uzatvorenia ovocia alebo zeleniny do zaváraninového pohára tak, aby bol zamedzený prístup vzduchu.
- Mrazenie: Ovocie a zelenina sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C.
- Fermentovanie: Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov.
- Výroba lekvárov: Sladký lekvár je pochúťkou nielen detí, ale aj dospelých.
- Darovanie alebo predaj prebytkov: Ponúknite ich na predaj. Takto veľmi efektívne zužitkujete aj zvyšky z čistenia zeleniny a ovocia, ktoré sa už spotrebovali, zavarili, zmrazili alebo vysušili.
Tipy na pestovanie vybraných druhov ovocia
Kiwi
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu. Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi.
Broskyne
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília. Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von. Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správny spôsob pestovania paradajok
Marhule
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky. Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite. Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou. Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi. Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví.
Cuketa - jednoduché pestovanie pre každého
Cukety zvládne hravo pestovať aj úplný začiatočník. Jedná sa o obľúbenú a vyhľadávanú plodovú zeleninu, ktorú môžete v záhrade zberať prakticky celé leto až do jesene. Cuketa je vzdialenou príbuznou klasickej tekvice. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky, odkiaľ počas 15. storočia doputovala aj k nám do Európy. Vtedy sa ale jednalo o iný druh, konkrétne o tekvicu obyčajnú. Jej podlhovastý zelený kultivar podobný uhorke bol pritom vyšľachtený v Taliansku. Jej názov je odvodený od talianskeho „zucca“, čo v preklade znamená tekvica.
Odrody cukiet
Jednotlivých odrôd cukety existuje mnoho, vďaka čomu pestovatelia rozhodne majú z čoho vyberať. Spomenúť môžeme napríklad odrodu Striato d’Italia, ktorá zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí. Popularite sa teší aj cuketa netradičného okrúhleho tvaru Tondo di Piacenza s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním. Cuketa Golden Rush na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou. Odroda Bianca di Trieste ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar.
Výsadba cukety
Zaobstarajte si semienka cukiet a pustite sa do výsadby. Ako sme už spomínali, pestovanie cukiet je skutočne jednoduché. Najlepším obdobím na výsadbu cukiet do záhrady je zhruba druhá polovica mája. Každopádne by už v tomto čase nemali panovať prízemné mrazíky. Pokiaľ sa teplota pôdy pohybuje okolo aspoň 16 °C, je možné výsev vykonať priamo do zeminy. Prípadne si môžete cukety predpestovať. Aby sa cuketám darilo, odporúčame použiť dostatočne priepustnú, humóznu a výživnú pôdu. Rovnako ako u tekvíc je výsadba cukety možná aj na hromade kompostu. V každom prípade však rastline zaistite slnečné stanovište. Za suchého počasia ju zalievajte odstátou (ideálne dažďovou) vodou. V prípade pestovania cukety zo semienok sa často pristupuje k ich predpestovaniu, a to za oknom, v skleníku alebo parenisku. Potrebovať na to budete nádoby s priemerom aspoň 10 cm. Pamätajte na to, že korienky cukety potrebujú dostatočné množstvo priestoru.
Pestovanie cukiet v nádobách
Láka vás pestovanie cukiet v nádobách? Potom verte, že to nie je nemožné a vy môžete svoju úrodu zberať napríklad aj na balkóne. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko. Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy.
Vertikálne pestovanie cukiet
Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené.
K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu.
Zaštipovanie cukiet
Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko). Cukety je vhodné zozbierať v okamihu, keď dorastú dĺžky ideálne od 7 do 15 cm (maximálne 20 cm). Všeobecne platí, že menšie plody sú chutnejšie a krehkejšie. Pri zbere cukety pamätajte na to, že stonky aj listy rastliny môžu byť posiate ostňami či tuhými chlpmi. Vzhľadom k tomu si radšej vezmite na pomoc rukavice. Akonáhle vonkajšia teplota klesne pod 4 °C, plody cukety už strácajú na kvalite a môžu mať poškodenú šupku. Vzhľadom na to je potrebné posledné plody zozbierať včas.
Jarná výsadba: čo sadiť v apríli a máji?
Jar je ideálny čas na výsev a výsadbu mnohých druhov zeleniny a byliniek. V apríli sa odporúča sadiť odolné druhy, ktoré znášajú aj prízemné mrazy.
Apríl: čas pre odolné druhy
Apríl je ideálny na výsadbu odolných druhov zeleniny. Hoci aprílové počasie prináša príjemnejšie teploty, môžu sa vyskytnúť aj prízemné mrazy. Preto je vhodné vysievať a vysádzať "otužilé" druhy:
- Mrkva: Seje sa priamo do hriadky do dobre prehrabanej pôdy.
- Petržlen: Odporúča sa vysievať čo najskôr, pretože rastie pomaly. Vyžaduje dostatok vlahy počas klíčenia a rastu.
- Cibuľa a cesnak: V apríli je ideálny čas na výsadbu tzv. "sadzačky". Ak ste výsadbu cesnaku nestihli na jeseň, môžete ju vykonať aj skoro na jar.
- Špenát: Možno vysievať už v marci, ale aj v apríli je stále vhodný čas.
- Šalát: Hlávkový aj listový šalát sa môže vysievať priebežne počas celej sezóny.
Máj: teplomilné plodiny
Máj ponúka optimálne podmienky pre teplomilné plodiny. Otepľuje sa a nastáva ideálny čas na výsadbu zeleniny, ktorá preferuje teplejšie a slnečné dni. Výsadba sadeníc na vonkajšie stanovište je vhodná až po "ľadových mužoch", teda po 15. máji.
- Papriky: Milujú teplo a vlhko. Vyžadujú stanovište chránené pred vetrom.
- Cukety a tekvice: Táto zelenina sa bez priameho slnka nezaobíde.
Tipy pre úspešné pestovanie
- Načasovanie: V prvých jarných týždňoch môžu byť teploty premenlivé.
- Ochrana proti škodcom: Na jar sa prebúdza príroda k životu, a to platí aj pre škodcov. Problémom sú najmä slimáci.
Celoročná starostlivosť o zeleninový záhon
Výber druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať vo vlastnej záhrade, je obrovský - avšak nie každá zelenina rastie v ľubovoľnom čase. Pre záujmového záhradkára je preto dôležité, aby mal prehľad o rôznych časoch výsadby, pestovania a zberu úrody, aby mohol ideálne využiť vlastné záhony a aby zelenina dobre prosperovala.
Január
V januári záhrada ešte odpočíva, ale vo vnútri môžete predpripraviť veci pre zeleninový záhon. Ak máte slnečný parapet alebo miestnosť s pestovateľskou lampou, môžete predkultivovať teplomilné odrody ako paprika, čili a baklažán. Šaláty, kaleráb a bielu reďkev predkultivujte na parapete, ak môžu ísť od marca do ohrievaného skleníka. Valeriánku a špenát sadíte rovno do skleníka. Zberať môžete mrazuvzdornú koreňovú zeleninu, ako slnečnicu a hadomor, špenát, mangold a valeriánku.
Február
Vo februári záhradná sezóna ešte nezačala, ale môžete začať s prípravou záhonov po zbere neskorej úrody. Prekopte pôdu rýľovacími vidlami alebo rýľom. Vykonajte analýzu pôdy, aby ste zistili podiel živín. Ak máte slnečný parapet, predkultivujte letnú kapustu špicatú, artičoky a zeler. Od konca februára môžete v skleníku siať čakanku, rímsky šalát a ľadový šalát. Petržlen prežije pod mulčovacou vrstvou slamy aj väčšie mrazy.
Marec
V marci dodajte do záhonov živiny, aby boli pripravené na sejbu. Na meter štvorcový dodajte asi päť litrov dobre vyzretého kompostu. Ak nemáte kompost, použite rohovinové odrezky, sušený hovädzí alebo konský hnoj. Kompost zapracujte do pôdy, nechajte záhon desať dní odpočívať a odstráňte burinu. Jahody zrežte pred olistením a pokryte ich. Veľa druhov zeleniny by sa malo vysievať až v máji po zamrznutých svätých, pretože sú citlivé na mráz. Doma môžete predkultivovať kaleráb, karfiol a hlávkový šalát, rajčiaky, jarnú cibuľku a zeler. Paprika, čili a baklažán predkultivujte vo vyhriatom skleníku. Zemiaky nechajte predklíčiť v plochých debničkách. Skoré odrody špenátu a reďkvi, ako aj šalátu, vysadíte do pareniska alebo skleníka. Rovno von môžete dať mrkvu, strukový hrášok, odrody kapusty, petržlen a paštrnák. Keď už nemrzne, nasaďte mladú cibuľku, sadzačku a chren.
#