Pri varení sa často stretávame s rôznymi surovinami a technikami, ktoré si vyžadujú špecifický prístup. V tomto článku sa pozrieme na rôzne tipy a triky, ktoré vám pomôžu pri krájaní surových uhoriek a spracovaní ďalších surovín, ako sú držky, mandle a tekvice.
Držková dilema: Od suroviny po delikatesu
Vždy, keď sa začne hovoriť o držkách, nastanú medzi diskutujúcimi vzrušujúce debaty. Niektorí na ne nedajú dopustiť a zbiehajú sa im slinky pri predstave jemne pikantného perkeltu. Iní ani len nedokážu pomyslieť na to, že by mali toto jedlo jesť dobrovoľne. Držková polievka alebo perkelt sú jedlá, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Ak patríte k tým, ktorí držky milujú, nasledujúce riadky sú pre vás.
Držky sú súčasťou tráviaceho systému všetkých prežúvavcov, no v gastronómii sa spracúvajú len tie, ktoré pochádzajú z hovädzieho dobytka. Ide o stenu bachora, ktorá je z jednej strany hladká a z druhej má nerovný povrch, ktorý pomáha týmto zvieratám pri spracovaní potravy. Pri varení sa používajú už od nepamäti a vždy patrili k delikatesám. Veľkým pozitívom je, že obsahujú veľa výživných látok, ktoré sú prospešné pre náš organizmus.
Príprava držiek pred varením
Pokiaľ kúpite čerstvé držky, musíte ich najprv uvariť, aby ste ich mohli spracovať do ďalších receptov. V prvom rade sa zamerajte na ich dôsledné umytie. Sledujte, či na nich nie sú zvyšky potravy alebo iných nečistôt. Pokiaľ ich máte radšej biele, to dosiahnete pomocou použitia soli. Votrite ju na celú plochu, nechajte pôsobiť cez noc a ráno dôkladne umyte, aby ste sa zbavili slanosti. Potom ich nechajte vychladnúť a môžete ich nakrájať. Väčšinou sa podávajú narezané na tenké pásiky, ktoré sú chutnejšie. V takomto stave môžte nechať držky úplne vychladnúť, potom ich dajte do nádob a zamrazte. Dobre spracované držky musia byť úplne mäkké, aby sa vám po zahryznutí rozpadali na jazyku.
Varenie držiek
Keď si chcete varenie uľahčiť, môžete si kúpiť už predvarené držky. Aj v tom prípade vám ich odporúčame poriadne umyť a úplne dovariť, pretože vo výrobe ich až natoľko nevyčistia. Na tuku si urobte cibuľovo-cesnakový základ. Keď už sú opečené do sklovita, v ďalšej panvici si pripravte zápražku z múky, oleja a červenej papriky. Pridajte ju do základu, chvíľku poduste a môžete priložiť držky. Všetko dobre zamiešajte a nechajte dusiť.
Prečítajte si tiež: Vzdelávacia hračka: Plastová zelenina
Držky na tanieri: Polievka a perkelt
Okrem polievky je veľmi obľúbeným jedlom perkelt. Pokrájanú cibuľu a cesnak poduste na oleji. Pridajte k nim mletú červenú papriku s čili. Chvíľku ich poduste a môžete k tomu dodať držky. Všetko premiešajte, zalejte vývarom a vodou a varte úplne do mäkka. Krátko pred koncom pridajte k jedlu paradajky a papriku, ktoré narežete na malé kocky. Pri príprave vyprážaných držiek ich nenakrájajte na rezance, alebo z nich urobte trochu väčšie kusy, ktoré sa vám budú dobre obaľovať.
Držky v zahraničí
Táto potravina je veľmi dobre známa aj v zahraničí, vďaka čomu sa recepty z nej nachádzajú v rôznych gastronómiách. Urobte si cibuľový základ, na ktorom podusíte nadrobno pokrájanú mrkvu a zeler. To všetko prepojí lákavé chute, ktoré dolaďte konzervovanými paradajkami. Tie mierne rozpučte a pridajte ich do hrnca. Zmes nechajte chvíľku povariť a pridajte do nej víno podľa chuti. Na posledných 15 minút sa prilieva víno, aby ste jedlo dobre dochutili. Viete, ako najlepšie chutia a v čom sa odlišujú?
Mandľový svet: Od stromu po zdravú pochúťku
Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody - mandle. Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes poznáme rôzne odrody mandlí, ktoré sa líšia chuťou, veľkosťou a odolnosťou voči mrazu a chorobám.
Odrody mandlí
- 'Nonpareil': Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje.
- 'Ferragnes': Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne.
- 'Ne Plus Ultra': Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou.
- 'Mission': Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'.
- 'Marcona': Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou.
- 'Lauranne': Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou.
- 'Tuono': Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou.
Pestovanie mandlí
Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”.
Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. Mandle sú náchylné na niektoré choroby a škodce, ako je monilióza alebo vošky.
Prečítajte si tiež: Zábavné učenie s dreveným ovocím a zeleninou
Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období.
Mandle v kuchyni a kozmetike
Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík.
V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid.
Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.
Tekvicové kráľovstvo: Od semienka po kulinársky zážitok
S príchodom jesene vtrhli do kuchyne tekvice a priam nabádajú na experimentovanie. Tekvica je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. Tekvica - kráľovná jesene. Možnosti jej prípravy sú pritom pestrejšie, ako by sa mohlo zdať. Nielen svetlonos a pekná jesenná dekorácia. Z botanického hľadiska je vlastne ovocím. Máloktorá zelenina má toľko rôznych druhov ako tekvica.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie hrou: Krájanie zeleniny
Druhy tekvíc
Poznáme mnoho druhov tekvíc, od maličkých až po obrovské, ktorých plody vážia aj 25 kilogramov. Môžete sa stretnúť s tekvicou Hokaido, maslovou tekvicou, muškátovou tekvicou, špagetovou tekvicou a veľkoplodou tekvicou Goliáš - to sú tie jedlé. A potom existujú ešte nejedlé - Anjelské krídla, labutienky (podlhovasté), Sweet dumplings (zelene pruhované).
Charakteristika niektorých druhov tekvíc:
- Tekvica Hokaido: Patrí k najobľúbenejším tekviciam, je pomerne malá, dobre spracovateľná, môžete ju variť aj piecť aj so šupkou. Má sýto oranžovú farbu a pokrmy zafarbia do oranžova. Je vhodná na polievky, omáčky, ako pečená príloha k mäsu, ale aj na koláče, buchty, marmeládu.
- Maslová tekvica: Maslová tekvica má jemnú chuť, tvarovo sa podobá hruške, obsahuje len málo semienok. Je vynikajúca na grilovanie, ale môžete z nej pripraviť aj polievku, pyré, plnku do mäsa alebo sladké zákusky.
- Muškátová tekvica: Táto tekvica pochádza pôvodne z Francúzska, má zelenú šupku, ktorá sa ale nedá uvariť a treba ju olúpať. Je pomerne veľká, a tak okrem bežného spracovania ju môžete použiť aj na kompóty alebo marmeládu - bude vám stačiť jedna.
- Špagetová tekvica: Špagetová tekvica dostala svoj názov od toho, že keď je zrelá a povaríte ju, rozpadne sa jej dužina na špagety, ktoré môžete použiť ako plnohodnotné jedlo (ako náhradku klasických špagiet). Takto ju môžete aj zapekať. Lúpať sa nemusí.
- Veľkoplodá tekvica Goliáš: Výhodou tejto tekvice je, že z jedného plodu uvaríte aj niekoľko jedál. Nevýhodou je potom to, že sa nedá dlho skladovať. Klasická oranžová tekvica, ktorú používame a sadíme v našich záhradách. Narastá do väčších rozmerov, má sýtu oranžovú farbu. Poznáme ju aj ako Halloweensku tekvicu.
- Honey Nut: Je menším druhom muškátovej tekvice. Má hruškovitý tvar, a jemne bledo oranžovú šupu. Semienka sa nachádzajú len v spodnej časti, a v hornej je len dužina. Hodí sa na plnenie, pečenie, a prípravu polievok. Dá sa grilovať, plniť rôznymi zmesami. Má vysoký obsah karoténov.
- Jarrahdale: Veľká tekvica s tmavozelenou šupou, oranžovou dužinou, s ovocno- mrkvovou chuťou. Hodí sa skoro na všetky druhy prípravy. Jej šupa je dosť hrubá a preto sa odporúča pred prípravou odstrániť.
- Špagetová tekvica: Má mierne špagetový tvar a žltú, alebo žltozelenú šupku. Je vhodná na pečenie, jej dužina sa po úprave varením rozpadne na malé vlásočnice, akoby špagety.
- Okrasné tekvice: Rôzne tvary a farby. Nie sú vhodné na konzumáciu. Majú tvrdú kôru a aj dužinu. Sú veľmi dlho trvácne i vo vnútornom prostredí a preto sú vhodné na dekoračné účely.
- Queensland Blue: Je vzrastovo veľká tekvica sfarbená do šedo-zelena. Má výraznú mrkvovú chuť.
- Sweet Dumpling: Biela tekvica so zelenými pásikmi a fliačkami. Používa sa na prípravu dezertov a ratatoille, alebo zapekané minipochúťky. Odroda sa radí medzi popínavé.
- Casper: Veľká tekvica s tenkou šupkou a šťavnatou dužinou. Dosahuje hmotnosť 14 - 45 kg, niekedy dokonca až do 70kg. Nazývaná v USA ako „grey ghost“ v preklade šedý duch, alebo ako Casper pumpkin. Je sfarbená do šedo biela. Nehodí sa na vyrezávanie kvôli príliš tuhej dužine.
- Delicata: Malé zelené tekvice so zelenou pásikavou štruktúrou, krémovou textúrou a jemne splošteným tvarom.
- Žaludová tekvica: Má žaludový tvar a tmavozelené sfarbenie, s výrazným rebrovaním. Dužina je žlto-oranžová. Vhodná na praženie, dusenie, plnenie. Využívaná i na dekorácie.
- Festival: Má oranžovú farbu so zelenými pásikmi. Príprava spočíva v smažení a pečení a jej chuť vynikne napr. s rozmarínom.
- Cheese pumpkin: Nie, táto tekvica nie je zo syra, ani nemá syrovú príchuť. Úplne bielučká drobná tekvička.
- Lumina: Je veľká tekvica bielej farby vzrastovo rovnaká ako u nás bežná oranžová tekvica. Vhodná na dezerty, džemy a kompóty.
- Baby Boo: Malá žltá tekvička vhodná na dekoráciu.
- Rouge Vif d’Etampes: Oranžová tekvica veľkého vzrastu so splošteným tvarom a rebrovaním. Pochádza z francúzskych farmárskych trhov a je vhodná na polievku. Je nádherná na dekorácie.
- Kuri Black: Zaujímavá tekvica čiernej farby s hrudkovitou hrboľatou kožou a orieškovou chuťou. Pochádza z Japonska.
Nutričné hodnoty a benefity tekvice
Dužina tekvice okrem veľkého množstva vody obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa v ľudskom tele premieňa na vitamín A. Tento antioxidant spolu s ďalším - vitamínom E - bráni poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi a predchádza rakovine. Vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacín) posilňujú cievy a srdce, pomáhajú znižovať krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu. Vitamín B1 (thiamín), posilňuje nervovú sústavu, vitamín B2 (riboflavín) podporuje štiepenie tukov a cukrov a zlepšuje stav očí i pokožky.
Tekvica obsahuje aj veľa minerálov. Draslík so silným močopudným účinkom vyplavuje z tela prebytočnú soľ, čím zlepšuje stav pri reumatizme a dne. Okrem toho je tekvica bohatá na meď, železo a horčík. Selén pomáha pri ochoreniach močových ciest. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie a chráni sliznicu žalúdka, tekvica pôsobí tiež ako jemné preháňadlo. A na vašom tanieri by sa mala pravidelne objavovať, ak máte problém s pečeňou a potrebujete ju regenerovať.
Tekvicové semienka
Tekvicové semienka sú veľmi hodnotnou lahôdkou z rastlinnej ríše a nadmieru prínosnou zložkou nášho jedálnička, ktorá nutrične a chuťovo plne nahradí nezdravé čipsy, chrumky či tyčinky. Jadierka, aké dostanete v predajniach so zdravou výživou, majú orieškovo sladkastú chuť. Sú tmavozelenej farby, ploché a veľké približne centimeter. V tejto podobe sú zbavené tvrdého svetlého obalu.
Semená tekvice spomaľujú proces starnutia ľudských buniek a patria k najbohatším zdrojom aminokyseliny tryprofán. Keďže ju poškodzuje tepelné spracovanie potravín, väčšina ľudí trpí jej nedostatkom. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii. Tekvicové jadierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.
Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny (odvodené od názvu čeľade Cucurbitaceae), ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Ten stimuluje bunky prostaty k ďalšiemu rastu a zapríčiňuje ich nežiaduce zväčšenie. Cucurbitin má taktiež silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky ako pásomnice a škrkavky. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Všeobecne sa odporúča zjesť hrsť surových, nepražených semienok na prázdny žalúdok dvakrát denne.
Olej z tekvice
Olej z tekvíc sa pýši tmavozelenou farbou a orechovou chuťou. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Možno ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Spevňuje nechty a vlasy. Obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. A tiež jód, ktorý si náš organizmus nedokáže vyrobiť. Ak v tele chýba, výsledkom bude lenivá štítna žľaza, labilné nervy a oslabená imunita.
Pestovanie tekvice
Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode.
Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m. Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch.
Koľkokrát sa možno i u Vás stalo, že niekto u Vás vyhodil semienka do kompostu ako zvyšky po vyčistení tekvice, a po pár dňoch už vyšli prvé výhonky. Kedysi dávno vraj prapôvodní indiáni využívali trojkombináciu pestovania plodov tekvice, fazule a kukurice. Tieto plodiny nasadili tak, aby jedna druhej vytvárali priateľské a podporné prostredie.
Kukurica tvorila oporu pre ťahajúcu sa fazuľu, a tekvicu, zasadenú v striedavých radoch zase kukurica chránila proti vetru. Fazuľa svojimi koreňmi a baktériami na nich vyživovala kukuricu aj tekvicu živinami. Novodobí pestovatelia sú vynaliezaví a už dnes sa používajú na rast rôzne tunely z pvc trubiek, alebo kovu, ktoré udržia váhu plodov, alebo sa vedia zostaviť konštrukcie podobná drevenému típí. Pri zbere treba zachovať tekvici kúsok stopky. Odrôd a druhov tekvíc je na svete samozrejme oveľa viac, niektorí záhradkári si vedia samoopeľovaním vytvoriť všakovaké druhy.
Pestovanie tekvíc nie je vôbec zložité. Stačí si predpestovať semienka (ako u paprík, paradajok, uhoriek) v malých kvetináčkoch. Tekvica klíči rýchlo, a tak stačí ich vysievať začiatkom mája. Vyklíčené rastlinky potom vsádzajte na záhony po zmrznutých a doprajte im slnečné stanovište, maximálne polotieň, dostatočné rozostupy (1 meter), priepustnú a dostatočne humóznu pôdu, ideálne rastú napríklad na komposte . Tu vytvorí dokonalú symbiózu: kompost tekvicu vyživuje a tekvica poskytuje zatienenie kompostu.
Zasadené tekvica zalejeme, ale vždy len ku koreňom. Poliate listy by mali tendenciu plesnivieť alebo uhnívať. K tekvicám tiež môžete dať oporu , pretože sa môžu pnúť. To sa hodí, keď pestujete viac tekvíc na záhone, alebo keby ste si chceli vypestovať jednu rastlinku napríklad vo veľkej nádobe. Tu záleží na tom, kde tekvicu pestujete. Na komposte nepotrebuje prihnojovať, stačí zalievať. Na záhone a hlavne v nádobách je potrebné prihnojovať organickými hnojivami s dostatkom dusíka, hodí sa prírodné hnojivo Hnojík. Na uskladnenie zberáme tekvica počas prvej polovice jesene, aby ich nezastihli prvé mrazíky - plody by nevydržali. Necháme ich vonku alebo pod strechou dosušiť a uskladníme na chladnom mieste (napríklad v pivnici).
Recepty z tekvice
Tekvica je tak všestranne využiteľná, že by si zaslúžila celú publikáciu - kuchárku. Uvedieme aspoň najlepšie a najzaujímavejšie recepty.
- Tekvicové pyré: Toto pyré je všestranne použiteľné na ďalšie varenie, takže sa oplatí poznať naň recept. Potom už len siahnete do chladničky a varíte. Použijeme tekvicu Hokaido alebo veľkoplodou. Tekvicu umyjeme, zbavíme semien, nakrájame na kúsky, podlejeme troškou vody, osolíme a varíme do zmäknutia. Potom tyčkovým mixérom uvarenú tekvicu rozmixujeme. A je hotovo. Toto pyré sa hodí ako základ pre polievky, omáčky, zákusky… A keď ho zjemníte maslom a troškou mlieka, máte tekvicovú kašu miesto tej zemiakovej.
- Polievka z pečenej tekvice: Keď nechcete použiť pyré a máte radšej výraznejšiu chuť, skúste túto polievku. Budete potrebovať: 1 tekvicu Hokaido, soľ, bylinky, olivový olej, vývar (cca 0,5 l), smotanu (100 ml). Tekvicu Hokaido nelúpanú rozkrojíme na polovice, vydlabeme semienka a nakrájame na väčšie kúsky. Tie naukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Osolíme, pridáme podľa chuti bylinky a pokvapkáme olejom, najlepšie olivovým. Pečieme v rúre pri 200 ° C asi 30 minút. Potom necháme vychladnúť, rozmixujeme, vložíme do hrnca, privedieme do varu, pridáme trochu vývaru a ku koncu varenia zjemníme smotanou.
- Marmeláda z tekvice: Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, marmeláda z tekvice je sladučká a chutí aj deťom. Je výborná na palacinky, lievance, na zákusky, torty a pod. Na marmeládu budete potrebovať: 1 kg tekvice (Hokaido), 1 kg jabĺk či iného ovocia (hrušky), želírovací cukor 2:1, citrón, pár kvapiek rumu. Tekvicu zbavíme semien a nakrájame na kúsky, jablká zbavíme jadrovníka a tiež nakrájame. Vložíme do hrnca, privedieme do varu, pridáme želírovací cukor a šťavu z jedného citróna. Varíme, kým nie sú tekvica a jablká mäkké, potom rozmixujeme tyčovým mixérom, ešte povaríme, ku koncu varu pridáme pár kvapiek rumu, rovno plníme do čistých pohárov a otočíme na chvíľu dnom nahor. Potom obrátime a necháme vychladnúť.
- Halloweenska tekvica: A teraz sa konečne dostávame k tomu, na čo sa tešia všetky deti a vyznávači amerického sviatku Halloween. Budete potrebovať: Veľkú tekvicu Goliáš (Hokaido nepoužívajte, je príliš tvrdá na vyrezávanie a mohli by ste sa zraniť), ostrý nôž , popr. Najprv tekvicu zrežte vrch - bude neskôr slúžiť ako čiapka, ale s tekvicou sa vám bude lepšie manipulovať a dovnútra dávať sviečka. Tekvicu si otočte tou najkrajšou stranou k sebe a namaľujte, kde budú oči, nos a pusa a aký budú mať tvar. Potom opatrne vyrežte všetky otvory. Čím viac, tým lepšie, pretože v noci bude lepšie svietiť. Vydlabajte semienka a dovnútra tekvice vložte sviečku.
Ďalšie recepty z tekvice:
- Tekvicový falafel: Vegetariánske guľky z tekvice a cíceru s korením.
- Tekvicový koláč (Pumpkin Pie): Obľúbený koláč na severoamerickom kontinente.
- Tekvicové slíže: Vhodné aj pre alergikov.
- Tekvicový džem: V kombinácii s pomarančom alebo jablkami.
Príprava tekvice na spracovanie
Všeobecne, pred samotnou konzumáciou tekvice, by sa mala ponechať na určitý čas prispôsobiť izbovej teplote. Časť zo škrobov sa zmení na cukry, šupka sa uzatvorí a dužina nasiakne všetku sladkosť. Ak sa chcete vyhnúť náročnému porciovaniu tekvice, dajte ju predtým na chvíľku do vyhriatej rúry. Najprv prekrojte tekvicu ostrým nožom na polovice a odkrojte stonku. Potom položte polovice tekvice prekrojenou stranou nadol na dosku na krájanie a ošúpte ich nožom smerom zhora nadol. Vlákna a semienka vydlabte lyžicou. Tekvicové semienka môžete ochutiť soľou a čiernym korením a nechať ich cez noc vyschnúť na papieri na pečenie - a ľahký a zdravý snack je na svete.
Ak máte problémy s prekrojením tekvice na polovice, pristúpte hneď na začiatku k tepelnej úprave tekvice v rúre. Tekvicu pečte vcelku asi pol hodinu pri teplote 150 stupňov. Uvidíte, že potom vám pôjde prekrojiť ako po masle. Menšie tekvice stačí jednoducho krátko povariť vo vodnom kúpeli. Ak sa chcete úplne vyhnúť lúpaniu, siahnite po tekvici s jedlou šupkou.
Ako piecť jadierka z muškátovej tekvice
Vnútro tekvice nevyhadzujte! Tušíte vôbec, koľko možností sa skrýva v tekvicových semienkach? Tekvicové semienka, ktoré ostanú po vydlabaní tekvice, sú skvelým snackom. Tu je postup, ako ich upiecť:
- Očistite semienka: Oddeľte semienka od vláknitej dužiny. Dôkladne ich prepláchnite pod tečúcou vodou a osušte.
- Ochutenie: Semienka zmiešajte s trochou olivového oleja, soľou, korením, alebo inými obľúbenými koreninami (napr. cesnakový prášok, paprika, chilli).
- Pečenie: Rozložte semienka v jednej vrstve na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečte v predhriatej rúre na 160°C približne 10-20 minút, alebo kým nebudú zlatisté a chrumkavé. Počas pečenia ic…