Zmrzlina, táto chladivá a osviežujúca pochúťka, je neodmysliteľnou súčasťou horúcich letných dní. Málokto sa však zamýšľa nad jej fascinujúcou históriou, ktorá siaha hlboko do minulosti. Poďme sa spoločne vydať na cestu časom a preskúmať, ako sa táto obľúbená dobrota vyvíjala od starovekých civilizácií až po moderné inovácie.
Začiatky: Sneh a ľad ochutené ovocím a medom
Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako prišlo ľudstvo k zmrzline? Málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú zo starej Číny, Indie a starovekého Ríma. Už rímski cisári posielali otrokov do hôr po prvý sneh, ktorý potom dochucovali medom a ovocím a podávali na svojich preslávených stoloch. Takúto snehovú pochúťku si vraj veľmi obľuboval nemilosrdný cisár Nero. Zmienky o prvých ľadových dezertoch nájdeme aj v egyptských písomných záznamoch z roku 500 pred n.l. V starovekom Grécku sa sneh na chladenie nápojov používal už okolo roku 500 pred Kristom. Hippokrates je známy tým, že otvorene kritizoval chladené nápoje za to, že spôsobujú „výkyvy žalúdka“.
Prvé zmienky o zmrzline alebo jej predchodcoch pochádzajú z Číny, z obdobia rokov 618 - 907 po Kristovi. Byvolie, kravské a kozie mlieko sa vtedy nechávalo fermentovať a neskôr sa zmes podobná jogurtu zmiešala s múkou (na zahustenie) a s gáfrom (na chuť) a nechala sa schladiť.
V dávnoveku bola zmrzlina populárna najmä na východ od Európy. Ako je teda možné, že si toľko ľudí myslí, že pochádza z Talianska? Odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 Marca Pola vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.
Arabský prínos: Mlieko a cukor menia hru
Skutočného predchodcu zmrzliny majú na svedomí Číňania, ktorí dokázali 200 rokov pred n.l pripraviť jemnú mliečnu ryžovú zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu. Arabi však urobili zásadný krok. Ako prví začali používať mlieko na výrobu zmrzliny a sladiť ju cukrom. Už v 10. storočí si na takejto zmrzline pochutnávali v Bagdade, Káhire a Damasku. Táto pochúťka bola známa ako šerbet, ktorý je podľa mnohých historikov gastronómie jedným z prapredkov dnešnej zmrzliny. Arabi, ktorí približne v čase Veľkej Moravy držali Sicíliu, predávali tu ovocné nápoje zmiešané so snehom zo sopky Etna.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Európska renesancia: Od šľachtických stolov k pouličnému občerstveniu
Zmrzlina sa do Európy dostala vďaka slávnemu moreplavcovi Marcovi Polovi. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 ho vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.
V roku 1550 prišiel Talian Blasius Villafranca na prevratný objav. Zistil, že potraviny sa dajú ochladiť na bod mrazu posypaním soľou a ľadom. Už nebolo potrebné ochucovať sneh, ktorý bol prirodzene studený. Dala sa ochladiť samotná vyrobená zmes. Túto malú revolúciu privítala najmä šľachta. O tri roky neskôr sú v kronikách zaznamenané zmrzlinové hody, ktoré sa konali pri príležitosti svadby Kataríny Medicejskej s Henrichom II. Francúzskym. Na zmrzline si veľmi rád pochutnával aj Kráľ Slnko Ľudovít XIV. V období absolutistického francúzskeho kráľovstva bol ľad luxusným artiklom, a preto sa zmrzlina dostala medzi prostý ľud až oveľa neskôr.
Najväčší míľnik v zmrzlinovej evolúcii nastal okolo roku 1565 v Toskánsku. Bolo to po zrode receptu na mliečnom základe, na ktorý prišli kuchári na dvore Kataríny Medicejskej vo Florencii. Zaujímavosťou je, že pri zrode zmrzliny ako takej nestál len rad gastronomických vynálezcov, ale aj architekti. Aby sme boli konkrétnejší, jeden z týchto apeninských gentlemanov sa volal Bernardo Buontalenti. Dopomohol vzniku prvého talianskeho sorbetu. Na dvore Medici vo Florencii mal sorbet - nápoj tvorený pomocou snehu, soli, citrónov, cukru, vaječného bielka a mlieka výnimočné miesto pri rôznych oslavách a banketoch.
V prvej polovici 17. storočia pripravil osobný kuchár pre anglického kráľa Charlesa I. špeciálnu pochúťku, ktorou bola, ako inak zmrzlina. Kráľ z nej bol taký nadšený, že platil kuchárovi 500 libier ročne, len aby nevyzradil svoj tajomný recept.
Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Zmrzlina v Amerike: Od prezidentov k priemyselnej výrobe
Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti. Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome.
Po vzniku Spojených štátov začali do krajiny prúdiť migranti z celej Európy. Jedným z najväčších prúdov boli práve prisťahovalci z neskoršieho Talianska. Ich ľadové osvieženia sa stretli s mimoriadne podnikavým duchom, ktorý bol charakteristický pre vtedy mladý národ.
Prvý ručný výrobník zmrzliny bol vynájdený v roku 1846. V roku 1851 si dodávateľ mlieka z Baltimoru, istý Jacob Fussel, všimol, že v určitých ročných obdobiach sa smotana predáva menej. Ako správny podnikateľ dostal výborný nápad, vyrábať z nej zmrzlinu. Tú potom dodával aj ostatným mliekarom. Vďaka tomu sa môže hrdiť titulom „prvý zakladateľ továrne na zmrzlinu“. V roku 1870 bola v Londýne založená prvá továreň na zmrzlinu. Vybudovali ju talianski prisťahovalci, ktorí v tej dobe prišli do mesta na Temži. Čoskoro sa stali známymi predavačmi zmrzliny, ktorým sa hovorilo hokey-pokey men, pretože kričali po taliansky „Ecco un pocco“, čo znamená „Tu je kúsok“.
Prelomovým obdobím vo výrobe zmrzliny bol rok 1846, kedy bol zostrojený prvý zmrzlinový stroj. Tvorila ho vaňa s ľadom a soľou, do ktorej bol vložený kovový valec. V ňom bola zmes, ktorá zmrazuje všetko, čo sa miešalo vo vnútri. Ovládal sa ručne a pomerne namáhavo. Tento drobný technický nedostatok sa podarilo vyriešiť až v 20. storočí. Automatizácia procesu spôsobila, že medzi 50. a 60. rokmi prakticky prestala existovať domáca výroba.
Dôležitou postavou v histórii zmrzliny bola Agnes Marshall, ktorá je aj dnes v Anglicku považovaná za „kráľovnú ľadu“. Mala verejné prednášky o varení a dokonca navrhla použiť na jej výrobu tekutý dusík. Práve v jednej z jej kníh sa prvýkrát objavuje aj kornútok na zmrzlinu.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
Zrod kornútika a nanuku: Revolúcia v konzumácii zmrzliny
V 19. storočí prišiel hotový zmrzlinový boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne Café Procope a pre ľudí sa stala zmrzlina bežnou záležitosťou, ktorú si radi dopriali vždy, keď mali príležitosť.
Kornútok vznikol v Amerike roku 1904 vďaka sýrskemu prisťahovalcovi Ernestovi Hamwimu, ktorý vyrábal a predával torty. Jedného dňa došli zmrzlinárovi v stánku vedľa misky, ktoré používal na zmrzlinu. Ernest dostal spásonosnú myšlienku. Zroloval tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich ako pomoc zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a zmenil spôsob konzumovanie lahodnej zmrzlinovej pochúťky od základov.
A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou - a limonáda cez noc zmrzla. Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny.
Vo Veľkej Británii spopularizoval zmrzlinu v roku 1922 výrobca párkov Thomas Wall. Mal starosti, ako zamestnať svojich zamestnancov v letných mesiacoch, kedy sa predávalo málo párkov. Nebál sa skúsiť nový druh podnikania a rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny. Wall začal svoj tovar predávať na ulici z trojkolesových vozíkov s nápisom „Stop me and buy me“, teda „Zastav ma a kúp si jednu“ a stal sa nesmierne úspešným. V tej dobe sa tiež objavuje mrazený krém medzi dvoma oblátkami a v 30.
0. storočie: Masová produkcia a rozmanitosť chutí
Za všetkým hľadaj ženu! Dobre známe príslovie platí aj v prípade zmrzliny. Američanka Nancy Johsonová sa vo veľkom pričinila o vznik chutného ľadového dezertu, ako ho poznáme dnes. Vymyslela prvé zariadenie na prípravu studeného krému, ktorý si nechala v roku 1843 aj úspešne patentovať. Keďže ale nemala dosť prostriedkov na jeho uvedenie na trh, úžasný patent predala iba za 200 dolárov výrobcovi kuchynských spotrebičov.
Masová popularita a technologický skok nastali v 20. storočí s rozmachom chladničiek a mrazničiek, ktoré sa stali cenovo dostupnými pre domácnosti. V tomto období začalo vznikať aj veľké množstvo zmrzlinární a kaviarní. Najväčšou inováciou a prelomom vo výrobe zmrzliny bol spôsob šľahania zmrzliny. Vďaka pridávaniu vzduchu zmrzlina zdvojnásobila svoj pôvodný objem.
Hovorí sa, že do Európy sa točená zmrzlina dostala vďaka Margaret Tatcherovej, prezývanej Železná lady, počas 40tych rokov 20. storočia. Margaret Tatcherová pred začatím svojej politickej kariéry v Anglicku pracovala ako chemička pre potravinársku spoločnosť.
Súčasnosť: Taliansko, gurmánske zmrzliny a rekordy
A ako je to so zmrzlinou v súčasnosti? V novodobých dejinách patrí prvenstvo v príprave, predaji a konzumácii Taliansku. Na rozdiel od priemyselných zmrzlín a amerických zmrzlín má menší obsah tuku, menej našľahanú štruktúru a je hutnejšia. V porovnaní s balkánskymi zmrzlinami má menej cukru. K „stáliciam“, ktoré si získali milovníkov zmrzliny patrí príchuť vanilky, jahody, lieskových orechov, čokolády a karamelu. Vyskúšajte napríklad zmrzliny značky Carte d´Or a Big Milk. Ak milujete čokoládu vo všetkých jej podobách, doprajte si pôžitok a vychutnajte si lahodnú chuť brownies v čokoládovej zmrzline Carte d´Or Chocolate Brownie. Alebo vyskúšajte Carte d´Or Čučoriedka, či príchuť Čokoláda - Oriešok. Nechajte sa spoločne s priateľmi opantať kúzelnou chuťou počas slávnostných, ale aj každodenných momentov. Ak máte deti a milujete zábavu a čas trávený spoločne, stavte na Big Milk Trio Siciliana s fantastickou, sviežou a exotickou chuťou. Spája v sebe najpopulárnejšiu príchuť vanilky, citrónov a pomarančového sorbetu. Vo vaničke nájdete každý druh zmrzliny oddelene. Môžete sa rozhodnúť či si vychutnáte každú zvlášť alebo si zmixujete kopčeky podľa vlastnej chuti. Big Milk sa môže pochváliť aj výbornými jogurtovými novinkami.
Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že najväčšími svetovými konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne v priemere zlížu až 22 litrov ľadového potešenia. Potom nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie s dvadsiatimi a osemnástimi litrami na osobu. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí. Ročne spotrebujú len jeden liter na hlavu. Pri zdolávaní priemerného kopčeka zmrzliny potrebujeme 50 líznutí. Ľadovej pochúťke patrí aj rekord. Najväčšia zmrzlina bola vyrobená v Kanade v roku 1988 a vážila viac ako 24 ton. Medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí posunuli ľadový dezert na novú úroveň. Vyrábajú skutočne šialené príchute. Ochutnali by ste zmrzlinu s chuťou zeleniny, chobotnice, ustríc, rýb a dokonca surového konského mäsa?
Zmrzlina na Slovensku: Obľúbená pochúťka s jasnými preferenciami
Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť. Za ňou nasleduje vanilková, citrónová, oriešková, jahodová, punčová a aj príchute ako jogurtová, karamel alebo pistácia.