Koľko percent vody obsahuje kapusta? Všetko, čo potrebujete vedieť o tejto zdravej zelenine

Rate this post

Kapusta, podobne ako zemiaky a fazuľa, bola od nepamäti súčasťou jedálnička našich predkov. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 500 pred naším letopočtom, kedy ju k nám priniesli Kelti. Rýchlo zistili, že správnym skladovaním sa dá predĺžiť jej trvanlivosť. Skladovanie v kameninových súdkoch za pomoci kvasenia pretrváva dodnes.

Druhy kapusty a ich využitie

Biela a zelená kapusta sa používajú na prípravu tradičných slovenských jedál ako kapustové halušky, fliačky alebo sladké kapustníky. Kyslá kapusta je obľúbenou súčasťou vianočnej a silvestrovskej kapustnice, segedínskeho guláša a rôznych pečených mäs prikrytých kyslou kapustou.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity kapusty

Kapusta je bohatá na vitamín C a obsahuje aj vitamín K, E, vitamíny skupiny B (vrátane kyseliny listovej a pantoténovej), betakarotén a minerály ako draslík, molybdén, horčík, železo, vápnik a zinok. Nechýbajú jej ani bielkoviny, organické kyseliny a vláknina. Vďaka vitamínu B12 pomáha bojovať proti depresiám.

Kapusta chráni pred srdcovými chorobami a sivým zákalom. Ochraňuje bunky, čím pomáha predchádzať prechladnutiam a infekciám, podporuje krvotvorbu a vďaka vápniku spevňuje kosti a zuby. Upravuje činnosť štítnej žľazy, čistí tráviacu sústavu, povzbudzuje činnosť čriev a pôsobí protizápalovo. Obsahuje približne toľko vitamínu C ako citrónová šťava. Kyselina mliečna znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje črevnú flóru a oživuje imunitný systém.

Varená kapusta je ľahšie stráviteľná, ale pri varení dochádza k stratám vitamínu C. Zdraví ľudia môžu jesť kapustu denne v primeranom množstve. Ak vás kapusta nadúva, pred krájaním ju blanšírujte 5 minút. Chuť kapusty zvýraznia zelerové a horčičné semienka, muškátový orech, estragón, tymian, rasca, cesnak, kôprová vňať, bobkový list, nové a čierne korenie. Červená kapusta pri dusení zmodrie.

Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla

Kyslá kapusta - domáca vs. kupovaná

Kyslá kapusta z obchodu často neobsahuje ani polovicu vitamínov a živín, ktoré by mala obsahovať poctivá domáca kapusta. Niektoré testy dokonca ukázali, že v kupovanej kapuste sa nenachádza žiadne množstvo vitamínu C. Ak chcete pre svoje zdravie urobiť maximum, pripravte si domácu kyslú kapustu.

Ako si pripraviť domácu kyslú kapustu

Narezanú kapustu zmiešajte so soľou, čiernym korením, pokrájanou cibuľou, bobkovým listom a rascou. Zmes nakladajte po vrstvách do kameninového súdka na kapustu. Po každej vrstve dobre utlačte, aby ste odstránili prebytočný vzduch. Súdok naplňte do troch štvrtín objemu, pretože pri kvasení kapusta pustí vodu. Medzi vrstvy môžete pridať jabĺčko nakrájané na plátky alebo chren. Súdok zavrite vrchnákom a do drážky na okraji dajte vodu. Vodu priebežne dolievajte, aby sa do súdka nedostal vzduch a kapusta sa nepokazila. Nechajte kvasiť 2 - 3 týždne v miestnosti s izbovou teplotou. Po vykvasení súdok preneste do pivnice.

Kapustový šalát s dresingom

Kapustu narežte na tenké rezance, mrkvu nastrúhajte a nechajte odstáť. V miske nad parou vyšľahajte žĺtky, med, horčicu a maslo. Miešajte v parnom kúpeli 5 minút, kým sa suroviny nespoja a dresing nezačne hustnúť. Dosoľte, odstavte a prilejte citrónovú šťavu. Po vychladnutí primiešajte smotanu. Dresing zmiešajte so zeleninou a servírujte s pečivom alebo ako prílohu k hlavnému chodu.

Detoxikácia s kapustou

Na prečistenie organizmu je kapusta ideálna v teplejších jarných dňoch. Obsahuje až vyše 90 percent vody a je prirodzene močopudná, takže spolu s močom odstraňuje z tela toxíny.

Druhy kapusty

Kapusta obyčajná je zelená zelenina podobná kelu kučeravému, tvoriaca pevnú hlávku. Mangold nevytvára hlávku, jeho listy tvoria prízemnú ružicu, sú hladké, zelené a lesklé s výraznou žilnatosťou, zelenkavej farby.

Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba

Vitamíny a minerály v kapuste

Kapusta obsahuje vitamín K (až 2777 % ODD), vitamín C, provitamín vitamínu A, vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Obsahuje tiež vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev a znižuje krvný tlak. Kapusta pomáha organizmu premôcť vírusy a infekcie.

*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g.

Červená vs. biela kapusta

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, ktorá obsahuje pigment antokyán, silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová a obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Vitamíny skupiny B a betakarotén

Kapusta obsahuje veľa druhov vitamínu B, vrátane inositolu, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Obsahuje aj betakarotén - provitamín A, ktorý chráni pokožku pred poškodením pri nadmernom opaľovaní.

Vitamín E a K

Vitamín E, ktorý sa nachádza v kapuste, chráni bunky pred oxidačným stresom, spomaľuje starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu. Vitamín K pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi.

Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?

Vláknina a trávenie

Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.

Kapusta a chudnutie

Kapusta má v surovom stave len 105 kJ na 100 g, a preto je výborným pomocníkom pri chudnutí. Spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok. Známe sú aj očistné účinky kapusty. Stačí ráno alebo 3 hodiny po hlavnom jedle vypiť 20 ml čistej šťavy z kyslej kapusty.

Kapusta v kozmetike

Kapustu je možné použiť aj ako domáci kozmetický prípravok. Rozmeľte 70 g kapusty na mlynčeku na mäso, pridajte jeden žĺtok, 5 kvapiek vitamínu E a 2 lyžice otrúb. Všetky prísady zamiešajte a naneste na čistú pleť. Nechajte pôsobiť 20 minút a umyte teplou vodou. Potom ešte tvár striedavo opláchnite teplou a studenou vodou a natrite ju ricínovým olejom.

Červená alebo biela kapusta - ktorá je zdravšia?

Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na zdravie príliš veľký rozdiel. Červená kapusta má viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky.

Kyslá kapusta - najzdravšia forma

Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení, zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek.

Voda v kapuste a hydratácia

Skvelých 93 % vody ukrýva aj hlávková kapusta. Doprajte si ju ako snack alebo oblohu ku každému slanému jedla dňa.

Mliečne kvasenie kapusty

Podľa historických záznamov robotníci, ktorí stavali Veľký čínsky múr, jedli kvasenú kapustu pravidelne, keď nebolo k dispozícii ovocie. Cook kŕmil kyslou kapustou námorníkov na lodi Endeavour, aby zabránil skorbutu, chorobe, ktorú spôsobuje nedostatok vitamínu C. Soľ sa k rezanke pridáva v množstve jeden a pol percenta - dve percentá. Kapustová šťava je teda dôležitým prostredím, kde sa začnú rozmnožovať baktérie mliečneho kvasenia a zároveň sa pri utláčaní kapusty v kvasnej nádobe spolupodieľa na vytvorení anaeróbneho prostredia, čiže prostredia bez kyslíka. Bezprostredne po naplnení nádoby nasolenou kapustou dochádza k uvoľneniu šťavy a následne k rozvoju baktérií mliečneho kvasenia. V prvých fázach kvasenia sa uplatňuje Leuconostoc mesenteroides subsp. mesenteroides, ktorý dokáže produkovať veľké množstvo kyseliny mliečnej v krátkom časovom intervale.