História čokolády: Od božského nápoja po obľúbenú pochúťku

Rate this post

Čokoláda, táto lahodná pochúťka, vyvoláva v ľuďoch vášeň, zlepšuje náladu a prináša príjemné pocity. O jej výnimočnosti svedčí aj množstvo legiend. Vyrába sa z kakaových bôbov, má povzbudzujúce účinky a je považovaná za jeden z najzdravších cukrárenských výrobkov. Ako sa však táto obľúbená sladkosť dostala na svetlo sveta a akou cestou prešla, kým získala svoju dnešnú podobu?

Počiatky v Strednej Amerike

História čokolády sa začala písať už pred tisícročiami. Prvé zmienky o kakaových bôboch pochádzajú z obdobia okolo roku 1200 pred n. l. a spájajú sa s Olmékmi, ktorí žili na území dnešného Mexika. Práve oni objavili kakaovník v dažďových pralesoch a začali spracovávať jeho plody. Po zániku Olmékov prevzali ich tradície Mayovia a Aztékovia. Tí považovali nápoj z kakaových bôbov za posvätný božský pokrm a používali ho pri rôznych rituáloch a obradoch. Nie nadarmo bol kakaovník pomenovaný latinským názvom Theobroma cacao, čo v preklade znamená "pokrm bohov". Mayovia verili, že im kakao daroval Boh v podobe opereného hada, po tom, čo stvoril ľudí z kukurice.

Xocolatl - horký nápoj bohov

Starí Aztékovia si vyrábali lahodný čokoládový nápoj s názvom "xocolatl". Slovo čokoláda má pôvod v aztéckom výraze xocolatl (horké pitie). Bol to horký a penivý nápoj, ktorého hlavnou surovinou boli rozdrvené kakaové bôby s pridaním chilli, jazmínu a vanilky. Namiesto cukru používali na vylepšenie chuti vanilku, chilli alebo klinček. Pre svoje povzbudzujúce účinky bol nápoj z kakaovníka považovaný za vzácny po mnohé tisícročia. Posledný aztécky vládca Montezuma pil denne údajne až štyridsať šálok horúcej čokolády. Kakao bolo pre nich potravou bohov. Kakaové bôby plnili funkciu platidla, používali sa pri rôznych rituáloch a obradoch a varil sa z nich horúci nápoj, na ktorom si pochutnávali šľachtici a panovníci. Pôvodná receptúra spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, následným zahustením kukuričnou múkou a dochutením vanilkou a čili korením.

Čokoláda prichádza do Európy

Objav lahodnej čokolády pre európsky civilizovaný svet možno datovať do čias kolonizácie Ameriky, kedy ju v 15. storočí objavil Krištof Kolumbus. Práve Kolumbus bol prvým Európanom, ktorý sa s čokoládou stretol. Na svojej štvrtej a poslednej ceste do Ameriky v roku 1502 uvidel na brehu Hondurasu obrovské kanoe naplnené tovarom - čokoládovými bôbmi. Kolumbus a jeho tím nasadli do plavidla a nechali sa viesť „čokoládovou plavbou“.

Hernando Cortéz a španielsky dvor

O niekoľko desaťročí neskôr priniesol španielsky prieskumník Hernando Cortez postup výroby čokoládového nápoja, ktorý spoznal pri dobývaní Mexika. V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne. Španieli vymysleli úplne iný recept. Z pôvodnej receptúry zachovali vanilku a značne zredukované množstvo čierneho korenia, vynechali čili a ako novinku pridali cukor a iné korenia ako škoricu, klinčeky, mandle alebo aníz. K napeneniu nápoja používali drevenú miešačku Molinillo a k rozdrveniu kakaových bôbov kamennú dosku Metate. Kakao sa tak stalo obľúbeným po celom Španielsku a v jeho kolóniách. Na expanzii kakaa mali svoj podiel aj misionárky v Mexiku, ktoré v polovici 16. storočia takisto pridali do nápoja cukor, vďaka ktorému sa nápoj stal nielen výživným, ale aj chutným. V roku 1590 recept upravili španielski mnísi, ktorí do neho okrem surového cukru a vanilky pridali med.

Prečítajte si tiež: Ako vznikla Milka?

Čokoláda ako luxusný nápoj

Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách. Významnou udalosťou, ktorá čokoládový nápoj tiež dostala do povedomia Európanov v 16. storočí, bola svadba Anny Bretónskej s francúzskym kráľom Ľudovítom XII. Anna priniesla na francúzsky dvor čokoládový nápoj, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbenou pochúťkou šľachty. Keďže hodnota kakaových bôbov bola odjakživa veľká a ešte v 16. storočí boli kakaové bôby súčasťou výmenných obchodov, nižšia vrstva si nemohla dovoliť čokoládové pochúťky. V 17. storočí sa začali objavovať kaviarne s čokoládou. Prvý obchod s čokoládou bol údajne založený v roku 1657 v Londýne a prvá kaviareň s čokoládou vznikla v roku 1728. Založená bola Walterom Churchmanom a dodnes je súčasťou anglického koncernu Cadbury.

Od nápoja k tabuľke

Hoci prvý stroj na čokoládu, ktorý uľahčil jej výrobu a formovanie vznikol až v roku 1780 v Barcelone, prvá väčšia továreň na jej výrobu bola v Španielsku založená už v roku 1730. Postupne sa čokoláda dostávala aj do Ameriky a Nemecka. Americká čokoládovňa v štáte Massachusetts bola založená v roku 1765. Najviac však preslávil Ameriku v roku 1765 čokoládový nápoj Jamesa Bakera z kakaových bôbov. Dovtedy sa kakaové bôby predávali v Amerike iba v lekárňach na liečebné účely. Pomerne neskoro sa čokoláda dostala do Holandska a Švajčiarska. Prvou českou firmou na výrobu čokolády bola pražská Luna, ktorá vznikla v roku 1839.

Revolúcia vďaka vynálezom

Jedným z vynálezov, ktorý ovplyvnil postup výroby čokolády, bol lis na oddeľovanie kakaového masla od kakaovej hmoty, ktorý máme vďaka lekárnikovi Conradovi Van Houtenovi. Práve tento lis, ktorý v roku 1828 objavil holandský chemik Coenraad Johannes van Houten, spôsobil veľký zlom. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu. Vďaka tomuto vynálezu sa čokoláda vyrába v pevnej forme.

Prvá tabuľka čokolády vznikla v roku 1847. Anglická firma J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek. Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé. Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1913 začal čokoládu plniť Švajčiar Jules Séchaud.

Čokoláda dnes

V súčasnosti je čokoláda považovaná za celkom všedný produkt, avšak treba myslieť na to, čo a kto všetko za ňou stojí. Paradoxne masová výroba čokolád bola ovplyvnená 1. a 2. svetovou vojnou, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. Dnes sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. Čo sa týka pestovania kakaovníkov, prvenstvo si držia africké krajiny a Indonézia.

Prečítajte si tiež: Vývoj zmrzliny v priebehu času

Druhy čokolády

Na trhu existuje množstvo druhov čokolády, ktoré sa líšia zložením a chuťou:

  • Horká čokoláda: Obsahuje kakaové bôby, kakaové maslo a cukor. Tmavá čokoláda neobsahuje mlieko a musí spĺňať európsku normu - minimálne 35 % kakaovej sušiny.
  • Mliečna čokoláda: Obsahuje aj mlieko a viac cukru.
  • Biela čokoláda: Vyrába sa z kakaového masla, neobsahuje pevné kakaové zložky. Keďže neobsahuje kakaové bôby, je celkom diskutabilné, či vôbec ide o čokoládu.
  • Ruby čokoláda: Je prirodzene ružová, keďže pri výrobe sa vynecháva proces fermentácie a praženia kakaových bôbov.
  • Pochúťková čokoláda: Nie je čokoládou v pravom zmysle.

Pozitívne účinky čokolády

Čokoláda, najmä horká s vysokým obsahom kakaa, má preukázateľné pozitívne účinky na zdravie. Vďaka vysokému obsahu kofeínu má povzbudzujúce účinky a telu dodáva veľké množstvo energie. Horká čokoláda znižuje vysoký krvný tlak a obsahuje antioxidanty, ktoré pomáhajú v liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Látky v čokoláde zvyšujú činnosť endorfínov, preto má antidepresívne účinky. Pôsobí tiež ako afrodiziakum. Obsahuje minerály ako draslík, vápnik, fosfor, horčík a sodík. Jedenie čokolády je prospešné pre pokožku. Dokáže pomôcť znížiť váhu. Môže pomôcť predísť cukrovke. Ukázalo sa, že kakao zlepšuje citlivosť na inzulín. Je dobrá pre mozog.

Umenie čokolatierov

Niektorí ľudia povýšili výrobu čokolády dokonca na umenie. Sú to najmä čokolatieri, teda ľudia, ktorí sa profesionálne venujú práci s čokoládou. Vytvárajú z nej hotové umelecké diela, ktoré sú akousi alternatívou k sladkým tortám.

Fairtrade čokoláda

Aj výroby čokolády sa dotýkajú nekalé praktiky, za ktorými sa skrýva najmä veľmi zle platená práca či nehumánne pracovné podmienky. Riešením môže byť fairtrade čokoláda so zeleným certifikátom. Ide o výrobok, ktorý sa vyrába s dôrazom na spravodlivý obchod a dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že farmári a pracovníci v oblasti pestovania kakaa sú spravodlivo platení za svoju prácu a majú primerané pracovné podmienky. Taktiež sa pri tomto procese dbá na udržateľné pestovanie kakaa, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na životné prostredie.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde