Kapusta je všestranná a výživná zelenina, ktorá je obľúbená v mnohých kuchyniach po celom svete. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti si môžete dopriať bohatú úrodu. Tento článok vám poskytne komplexné informácie o tom, kedy a ako sadiť kapustu, aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky.
Príprava na pestovanie kapusty
Už na jeseň sa treba pripraviť na pestovanie kapusty. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín.
Vhodná pôda a podmienky
Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej však nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zasa zle rastie a hlávky sú zbytočne malé. Preto je dôležité, aby reakcia pôdy sa pohybovala v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.
Výber odrody kapusty
Odrody kapusty sa (okrem iných vlastností) delia na skoré, poloskoré a neskoré. Tie posledné vyžadujú až do 250 dní vegetácie. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.
Predpestovanie priesad alebo priamy výsev?
Kapusta sa do hriadok sadí zvyčajne vo forme predpestovaných priesad. Poloskoré a neskoré odrody môžeme sadiť aj priamo do pôdy. Skoré odrody si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia zbierať už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Neskoršie odrody môžeme priamo nariedko vysievať. A nariedko znamená skutočne nariedko - rastlinky by mali byť od seba vzdialené až pol metra, veľké neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Nesmieme zabudnúť, že ak sa aj rozhodneme pre výsev semienok priamo do hriadky (prípadne do výsevného záhonu), bude trvať ešte minimálne mesiac (skôr mesiac a pol), kým budú priesady vo veku a kondícii tých, ktoré je teraz možné kúpiť ako hotové priesady. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast).
Príprava pôdy na sadenie kapusty
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Ak nepotrebujete veľa kapusty, alebo máte obmedzený priestor, je najjednoduchšie siať do podnosov (jedno semienko na modul) a neskôr presadiť von. Mnohé odrody kapusty sú neuveriteľne odolné a znesú aj teploty pod bodom mrazu. Pre čo najzdravší rast potrebujú otvorené, slnečné stanovište a bohatú pôdu. Záhon vylepšený kompostom alebo dobre prehnitým maštaľným hnojom je ideálny pre týchto hladošov, ktorí ocenia ďalšiu vzpruhu v podobe organického univerzálneho hnojiva zahrabaného do zeme pri výsadbe. Pokiaľ nie je vaša pôda prirodzene zásaditá, posypte ju záhradným vápnom buď po prekopaní pôdy, alebo ho zahrabte do pôdy v čase výsadby. Nielenže budú rastliny lepšie rásť, ale tiež sa predpokladá, že to môže zabrániť vzniku plesňových chorôb koreňov.
Sadenie kapusty krok za krokom
Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.
Výsev semien
Semená čínskej kapusty môžete sadiť priamo na záhon v júli. Jarná výsadba nie je veľmi vhodná, nakoľko je pri rýchlom oteplení náchylná na vybiehanie do kvetu. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Keď už máte záhony pripravené a odburinené, môžete vysiať semienka. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny.
Predpestovanie priesad
Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Sadenie priesad do záhona
Sadenie priesad kapusty do pôdy by sa malo uskutočniť, keď sú rastliny dostatočne silné a vytvorili si pevné korene. Ideálny mesiac na to je máj alebo jún, keď už nehrozia nočné mrazy a pôda je dostatočne zohriata. Pri sadení je dôležité dobre zaliať rastlinku a prvé dni udržiavať pôdu vlhkú. Nezabudnite tiež na postupné navykanie priesad kapusty na vonkajšie podmienky.
Rozostupy pri sadení
Požiadavky na rozostupy sa líšia v závislosti od typu kapusty, ktorú sadíte:
- Jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami;
- Letnú kapustu 38 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami,
- Jesennú kapustu 45 cm od seba, so 45 cm medzi riadkami;
- Zimnú kapustu 45 cm od seba, s 60 cm medzi riadkami.
Rastliny sa v tomto bode môžu zdať malé, ale chcete, aby mali priestor na rast počas celej sezóny!
Starostlivosť o kapustu po vysadení
Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom). Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. A samozrejme v už spomenutom dostatočnom polievaní najmä v poslednej tretine pestovania. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy.
Zálievka
Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Hnojenie
Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.
Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov požite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny.
Odstraňovanie buriny
Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty je rotácia plodín.
Zber a skladovanie kapusty
Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene.
Kedy zbierať kapustu
Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie.
- Poloskorá odroda po 130 - 140 dňoch od výsadby
- Polo-neskorá odroda po 150 - 160 dňoch od výsevu
- Neskorú kapustu zberajte 180 dní od výsevu
Ako skladovať kapustu
Hlávky musia byť dobre vyzreté, pevné a suché, nesmú byť však namrznuté. Kapusta na uskladnenie sa zberá čo najneskôr a za suchého a chladného počasia. Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov.