Kapusta hlávková (Brassica oleracea) je jednou z najrozšírenejších a najpestovanejších druhov zeleniny na Slovensku. Patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae) a rodu kapusta (Brassica). Pochádza z pôvodnej planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Vďaka svojej univerzálnosti, výživovým hodnotám a rôznorodosti odrôd je obľúbená v domácnostiach aj v spracovateľskom priemysle. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania, odrody a využitia kapusty hlávkovej.
Charakteristika kapusty hlávkovej
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.
Odrody kapusty hlávkovej
Existuje mnoho odrôd kapusty hlávkovej, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou hlávky a dobou zberu. Medzi najznámejšie patria:
- Kapusta hlávková biela:
- Skoré odrody: Vhodné na priamu spotrebu a krátkodobé skladovanie.
- Neskoré odrody: Ideálne na kvasenie a dlhodobé zimné uskladnenie. Príkladom je odroda Kamenná hlava.
- Kapusta hlávková červená:
- Skoré až stredne skoré odrody: Vhodné na priamu spotrebu a zimné uskladnenie. Príkladom je odroda HACO.
- Špicaté odrody: Sú atraktívne pre svoj tvar a farbu, ideálne na zdobenie tanierov a prípravu zdravých jedál. Príkladom je odroda KALIBOS.
Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava
Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava je odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Kamenná hlava je neskorá odroda kapusty s mimoriadne pevnými a hustými hlávkami, ktoré výborne držia tvar. Vyznačuje sa výbornou skladovateľnosťou počas zimy pri vhodných podmienkach. Hlávky bývajú kompaktné, ťažké a odolné voči praskaniu. Odroda je obľúbená na kvasenie aj čerstvé spracovanie v kuchyni. Rast je spoľahlivý aj v chladnejších oblastiach, ak má rastlina dostatok vlahy a živín. Vďaka pevnej štruktúre listov poskytuje kvalitnú surovinu na kapustu alebo šaláty. Je vhodná do tradičných aj moderných záhrad a dobre znáša dlhšie vegetačné obdobie.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Kapusta hlávková PORTOZA F1
Kapusta hlávková PORTOZA F1 je výborná univerzálna odroda určená na výrobu kvasenej kapusty a dlhodobé skladovanie. Vytvára mierne vajcovité, tvrdé hlávky s hmotnosťou 3-5 kg. Hlávky majú malý vnútorný a vyšší vonkajší hlúb. Táto odroda vydrží dlho na poli, dobre znáša mrazíky a je odolná voči zahnívaniu a praskaniu. Kapusta hlávková PORTOZA F1 je hybridná odroda bielej kapusty, ktorá je vyšľachtená pre vysoké a vyrovnané úrody. Vytvára pevné, ťažké a dobre zavinuté hlávky, ktoré sú vhodné na čerstvú spotrebu aj tepelné spracovanie. Typická je dobrá odolnosť voči praskaniu hláv, čo je dôležité pri premenlivom počasí a nerovnomernej zálievke. Vďaka hybridnej vitalite má silný koreňový systém a spoľahlivo rastie aj v menej ideálnych pôdnych podmienkach. PORTOZA F1 je vhodná na pestovanie v klasickej záhradke aj na väčších plochách. Často sa využíva na varenie, dusenie, šaláty a tradičné recepty. Pri správnej agrotechnike poskytuje rovnomerné hlávky podobnej veľkosti, čo uľahčuje zber a spracovanie. Vyznačuje sa tiež veľmi dobrou chuťou a šťavnatosťou listov.
Kapusta červená hlávková HACO
Kapusta červená hlávková HACO je skorá až stredne skorá odroda určená na priamu spotrebu a zimné uskladnenie. Tvorí sférické hlavy strednej veľkosti, ktoré sú ideálne na použitie v kuchyni aj na skladovanie. Kapusta červená HACO je výnimočná nielen svojou krásnou farbou, ale aj výbornými chuťovými vlastnosťami.
Kapusta hlávková KALIBOS
Kapusta hlávková KALIBOS je stredne neskorá odroda špicatej červenej kapusty. Hlávky sú stredne pevné, vajcovitého tvaru s vrcholom do špičky a dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Kapusta KALIBOS je obľúbená pre svoj atraktívny tvar a výraznú farbu, ktoré ju robia ideálnou voľbou na zdobenie tanierov a prípravu zdravých jedál. Kalibos vytvára špičaté hlávky s jemnou štruktúrou a výrazne sladkastou chuťou. Vďaka nižšiemu obsahu vlákniny je krehkejšia ako mnohé okrúhle odrody. Vyniká v čerstvých šalátoch, coleslawo ch či rýchlom restovaní na panvici. Výborne sa hodí aj na kvasenie, kde dodá atraktívnu farbu a sviežu chuť. Pri tepelnej úprave si dobre drží textúru a nepadá. Hlávky sú stredne veľké, často kompaktnejšie, čo uľahčuje spracovanie v domácnosti. Oproti zimným skladovým typom je skôr na stredne skorú konzumáciu. Vďaka sladkosti ju obľubujú aj deti. Do miešaných jedál prináša nielen chuť, ale aj farbený efekt. Pri servírovaní podčiarkne pokrmy s orechmi a citrusmi.
Pestovanie kapusty hlávkovej
Kapusta hlávková je náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach Slovenska, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Výsev a výsadba
Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Neskorá kapusta potrebuje dlhšiu vegetáciu, preto neodkladajte termín výsadby. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou. Teplota pre klíčenie je 15-20 °C, mladé rastliny však krátkodobo zvládnu chlad. Po presadení doprajte výdatnú závlahu na uľahčenie zakorenenia. Skorší výsev aj výsadba podporia vyššiu hmotnosť hláv a lepšie vyfarbenie listov.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Semená kapusty PORTOZA F1 je ideálne predpestovať v sadbovačoch alebo v parenisku, aby ste získali silné a zdravé priesady. Výsev robte plytko, približne 0,5-1 cm hlboko, do jemného, priepustného a výživného substrátu. Po výseve udržujte substrát mierne vlhký, nie premočený, aby semená nehnili. Nádoby s výsevom umiestnite na svetlé a teplejšie miesto, kde budú mať rastlinky dostatok svetla a rovnomernú teplotu. Po vzídení sa odporúča mierne znížiť teplotu, aby sa priesady nevyťahovali do výšky. Rastlinky pravidelne zalievajte menšími dávkami vody a prípadne jednorazovo prihnojte slabým roztokom hnojiva. Priesady sú pripravené na výsadbu, keď majú 4-6 pravých listov a pevný koreňový bal. Pred výsadbou ich otužujte postupným zvykaním na vonkajšie podmienky.
Kapustu vysievame v apríli do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín ich presádzame na záhon v máji až júni. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 50-60 cm x 60 cm. Kapusta červená hlávková sa pestuje podobne ako biela, no vyžaduje o niečo teplejšie a slnečnejšie stanovište. Semená môžete vysievať do pareniska alebo sadbovačov v marci až apríli a po vytvorení niekoľkých pravých listov rastlinky prepikírujete. Na vonkajší záhon sa priesady vysádzajú po pominutí silnejších mrazov, do dobre prekyprenej a živinami bohatej pôdy.
Kalibos je špičatá odroda kapusty s fialovočervenými hlávkami, ktorú je vhodné predpestovať od februára až marca a vysádzať na záhon v apríli až máji.
Stanovisko a pôda
Kapusta hlávková PORTOZA F1 preferuje slnečné až mierne polotienisté stanovisko s dostatkom svetla počas väčšiny dňa. Pôda by mala byť stredne ťažká, úrodná, bohatá na humus a dobre zadržiavajúca vlahu. Zároveň musí byť priepustná, aby voda pri výdatných dažďoch nestála okolo koreňov. Ideálne je neutrálne až mierne zásadité pH, keďže v kyslých pôdach sú kapustoviny náchylnejšie na choroby koreňov. Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť a obohatiť kompostom alebo vyzretým maštaľným hnojom. Neodporúča sa čerstvé hnojenie tesne pred výsadbou, ktoré môže spôsobiť príliš bujný a mäkký rast. Dôležité je aj striedanie plodín a vyhnúť sa pestovaniu kapusty po iných kapustovinách. Správne pripravené stanovisko je základom pevne zavinutých a zdravých hláv.
Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Kapusta červená hlávková potrebuje dostatok priestoru, aby sa hlávky netlačili a rovnomerne dorastali. Najčastejšie sa odporúča spon približne 60 × 40 až 60 × 50 cm, podľa úrodnosti pôdy a sily rastu. Ideálna je hlboká, humózna a mierne vlhká pôda, ktorá dokáže dobre zadržiavať vodu, ale nezamokáva. Pôda by mala mať neutrálne až mierne zásadité pH, preto je prospešné občasné vápnenie záhona. Pred výsadbou sa oplatí zapracovať do pôdy kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj, ktorý zabezpečí dostatok živín. Pri príliš tesnom sponu môžu byť hlávky menšie a náchylnejšie na choroby. Správne zvolený spon a kvalitná pôda sú základom pre pevné a dobre skladovateľné hlávky.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Kalibos vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú, výživnú pôdu s pH okolo 6,5-7,2. Pôdu obohaťte kompostom, čerstvý hnoj pred výsadbou nepoužívajte.
Spon, zálievka a starostlivosť
Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší. Sadenice vložte o niečo hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu. Odstraňujte buriny, ktoré odoberajú vodu a živiny. Veterné miesta vyžadujú pevné zakorenenie a občasné prihrnutie pôdy k báze rastlín.
Najdôležitejšia je pravidelná a rovnomerná zálievka, pretože prudké striedanie sucha a premokrenia výrazne zvyšuje riziko praskania hláv. Zalievať je lepšie menej často, ale výdatne, aby voda prenikla do väčšej hĺbky. V období tvorby a dozrievania hláv sa snažte vyhnúť dlhším obdobiam bez vody, po ktorých nasleduje silný dážď alebo intenzívna zálievka. Pomôcť môže aj mulčovanie pôdy, ktoré stabilizuje vlhkosť a teplotu v koreňovej zóne. Kapustu priebežne prihnojujte skôr organickými hnojivami, nie nadbytočným dusíkom, ktorý podporuje rýchly a mäkký rast. Pravidelné pletie a okopávanie zlepšuje prevzdušnenie pôdy a podporuje zdravý rast koreňov. Pri dlhodobo daždivom počasí môžete zálievku obmedziť a pôdu ľahko prekypriť, aby lepšie odvádzala vodu. Vyrovnaná starostlivosť sa odmení pevnými, nepraskajúcimi hlávkami.
Odporúčaný spon je približne 50-60 cm medzi riadkami a 40-50 cm medzi rastlinami. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú, aby sa predišlo praskaniu hlávok.
Hnojenie
Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania. Listové doplnenie mikroprvkov (B, Mo) podporí viazanie hláv. Posledné prihnojovanie ukončite 3-4 týždne pred zberom. Vyvážená výživa spolu s rovnomernou zálievkou prináša ťažké a kompaktné hlavy.
Pri príprave záhona zapracujte vyzretý kompost a počas sezóny dopĺňajte živiny s dôrazom na draslík a vápnik. Nadbytok dusíka vedie k bujnej listovej hmote na úkor kvality hlávok.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Červenú hlávkovú kapustu napádajú podobní škodcovia a choroby ako ostatné hlávkové kapusty. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, bielok kapustový, slimáky a rôzne druhy chrobákov, ktoré požierajú listy. Proti nim pomáha použitie netkanej textílie, ručný zber škodcov, mechanické bariéry a podpora prirodzených predátorov v záhrade. Z chorôb sa často objavuje kýl kapustový, plesne a bakteriálne choroby, ktorým predchádzate striedaním plodín a vyhýbaním sa ťažkým, premokreným pôdam. Dôležitá je tiež správna vzdialenosť medzi rastlinami, aby porast nebol príliš hustý a dobre prevzdušnený. Pravidelná kontrola rastlín pomôže zachytiť problémy včas a rýchlo zasiahnuť. Pri dobrej prevencii zostáva červená hlávková kapusta zdravá a poskytne bohatú úrodu.
Najčastejšími škodcami bývajú vošky, mníška kapustová a kvetárka kapustová, proti ktorým pomáha ochranná sieť a včasné mechanické zásahy. Z chorôb hrozí kýl kapustový, preto dodržujte rotáciu a v kyslých pôdach zvyšujte pH vápnením. Prevenciou je aj kvalitná drenáž a vyhýbanie sa premokreniu. Pravidelná kontrola spodných listov umožní včas odstrániť napadnuté časti a znížiť tlak hnilôb. Pri výskyte húseníc pomáha ručný zber a biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Nezabúdajte na správny spon pre lepšie prúdenie vzduchu. Mulč obmedzí odskok pôdnych patogénov pri daždi a šetrí vlhkosť. Vyvážené hnojenie znižuje stres rastlín a zvyšuje ich prirodzenú odolnosť. Zavlažujte ku koreňom, nie na list, aby sa nešírili huby.
Na ochranu hlúbovej zeleniny sa používa insekticíd Benevia®, ktorý obsahuje cyantraniliprole. Ide o kontaktný a požerový insekticíd zo skupiny antranildiamidov s novým mechanizmom účinku (IRAC skupina 28). Benevia® aktivuje ryanodinové receptory cieľového hmyzu, blokuje svalovú reguláciu a spôsobuje rýchlu paralýzu a úhyn. Expozícia toxickej dávky vedie v dôsledku ochrnutia k bezprostrednému zastaveniu príjmu potravy (do niekoľkých hodín po ošetrení) s plným úhynom za 3-6 dní po aplikácii. Benevia® účinkuje ovicídne a ovi-larvicídne a ničí všetky larválne štádia a dospelých jedincov citlivých druhov hmyzu. Rýchly nástup účinku znamená vynikajúcu ochranu plodiny proti poškodeniu.
Prípravok Benevia® aplikujte ako foliárny postrek v odporúčaných dávkach na začiatku vývoja populácie hmyzu, optimálne po dosiahnutí prahov ekonomickej škodlivosti. Používajte dostatočné objemy vody na zaistenie dôkladného a rovnomerného pokrytia. Pre optimalizáciu účinku používajte vhodné zmáčadlo na báze oleja (napr. Pridanie adjuvantu MERO vo forme rastlinného oleja, vo vybraných prípadoch, zlepšuje pohyb účinnej látky cez povrch kutikuly a napomáha účinnej látke presunúť sa do listov a cievnych zväzkov rastliny. Z hľadiska účinnosti prípravku Benevia® je to veľmi dôležité, pretože primárny spôsob účinku je zabezpečený požitím účinnej látky. Žraví škodcovia (Lepidoptera, Coleoptera) požívajú produkt, aj keď účinná látka zostáva na povrchu ošetrenej rastliny. Pri niektorých škodcoch nie je povinné pridávať adjuvant, hoci tento môže pomôcť zvýšiť účinnosť, najmä v prípade vysokého tlaku škodcov.
Aplikácia v čase kvitnutia plodín je možná len v mimoletovom čase včiel v neskorších večerných hodinách! Vstup do ošetrených porastov je možný na druhý deň po aplikácii. Použitie prípravku Benevia® podľa návodu na použitie nemá negatívne dopady ani riziká na následné a na náhradné plodiny. V prípade nutnosti zaorania ošetreného porastu nie sú žiadne časové obmedzenia na zaradenie náhradných plodín.
Zber a skladovanie
Zberajte, keď sú hlavy pevné, ťažké a plne vyvinuté, no ešte nepraskajú. Režte so skráteným pníkom a ponechajte niekoľko krycích listov. Na uskladnenie vyberajte len zdravé hlavy bez poškodenia a chorôb. Skladujte pri 0-2 °C a vysokej vlhkosti v dobre vetranom priestore.
Červená hlávková kapusta dozrieva väčšinou na jeseň, podľa odrody od septembra až do prvých mrazov. Zberáme ju vtedy, keď sú hlávky pevné, ťažké a dobre zaplnené. Pri zbere odrežeme hlávku s krátkym kúskom koča a odstránime poškodené vonkajšie listy. Na skladovanie je ideálny chladný, tmavý a dobre vetraný priestor s vyššou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pivnica. Hlávky môžeme ukladať do debien, na police alebo zavesiť za koče, aby sa navzájom príliš netlačili. Dôležité je, aby do skladu nešli príliš mokré alebo poškodené kusy, ktoré by mohli urýchliť hnilobu. Pri správnych podmienkach vydrží červená kapusta niekoľko mesiacov a je dostupná na čerstvú spotrebu aj ďalšie spracovanie počas celej zimy.
Zberajte, keď sú hlávky pevné na dotyk a majú typický špicatý tvar s plnou farbou. Režte s dlhším koreňovým krčkom a vonkajšie uvoľnené listy nechajte ako ochranu. Kalibos nie je typická dlhodobo skladovacia odroda, no v chlade 0-2 °C a vysokej vlhkosti vydrží niekoľko týždňov. Na kratšie uskladnenie využite tienisté a vzdušné miesto bez prievanu. Praskaniu hlávok predídete rovnomernou zálievkou a včasným zberom. Na spracovanie je vhodné rýchle kvasenie alebo blanšírovanie a mrazenie. Pri manipulácii s hlávkami postupujte jemne, aby sa nepoškodili listové vrstvy. Skladujte oddelene od plodov, ktoré uvoľňujú etylén. Ak hrozia prízemné mrazy, úrodu radšej zoberte v predstihu. Po zbere zvyšky rastlín odstráňte a dodržte rotáciu plodín.
Využitie v kuchyni
Kapusta hlávková je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých jedlách. Môže sa konzumovať surová, varená, dusená, pečená alebo nakladaná. Je vhodná do šalátov, polievok, prívarkov, ako príloha k mäsu alebo ako hlavné jedlo.
Kapusta PORTOZA F1 je veľmi univerzálna odroda, ktorá sa hodí na čerstvé šaláty, varenie, dusenie aj zapekanie. Listy sú šťavnaté, ale pevné, takže sú vhodné aj na prípravu plnených kapustných listov a tradičných jedál. Vďaka jemnej chuti ju oceníte v polievkach, prívarkoch alebo ako zeleninovú prílohu k mäsu. Časť úrody je možné použiť aj na krátkodobé kvasenie a domáce kapustové zmesi.
Kapusta červená hlávková je veľmi obľúbená pre svoju intenzívnu farbu a jemne sladkastú chuť. Výborne sa hodí do čerstvých šalátov, kde vynikne jej farba v kombinácii s jablkami, orechmi či cibuľou. Často sa používa ako dusenej príloha k pečenému mäsu, kde dodá jedlu výraznú chuť a farbu. Je vhodná aj na nakladanie či kratšie kysnutie, hoci na tradičnú kyslú kapustu sa častejšie používa biela. Zaujímavá je aj v teplých zeleninových zmesiach alebo ako súčasť sviatočných jedál. Vďaka vysokému obsahu vitamínov, vlákniny a antioxidantov podporuje zdravé trávenie a obranyschopnosť. Pravidelné zaradenie červenej kapusty do jedálneho lístka spestrí jedlá a dodá im výživovú hodnotu.
Výživové hodnoty a liečivé účinky
Hlávková kapusta je dôležitým zdrojom vitamínu C. Biela kapusta je zásobárňou kyseliny listovej, čo ocenia všetci, ktorí sú vystavení stresovej záťaži. Kapusta znižuje vysoký krvný tlak, upokojuje náš nervový systém a lieči nespavosť, nervozitu a napätie. Najviac liečivých účinkov vykazuje čerstvá kapustová šťava. Hojí vredy a zápaly v tráviacom ústrojenstve, najmä v žalúdku a dvanástorníku, skvelý je aj jej účinok detoxikačný.
Kapusta obsahuje dostatok látok, ktoré sú významné vo výžive ale aj v prevencii a terapii viacerých chorôb. Z biologicky aktívnych substancií je v nezanedbateľnom množstve zastúpený provitamín A, vitamíny /B1, B2, C a tzv. U/ ale tiež kyselina listová. Z aminokyselín je dôležitý tryptofán, metionín a tyrozín. Prítomné sú soli kyseliny fosforečnej; z enzýmov je dôležitý aj superoxid dismutáza, známy je aj myrozín, glykozidy /indolový derivát glukobrasicín, glukorapiferín - progoitrín/, soli draslíka, horčíka, vápnika, fosfor, železo, zinok, kobalt, selén. Hojné sú flavonoidy. Čerstvé listy /prípadne šťava/ boli oddávna známe ako antiskorbutikum /pri nedostatku vitamínu C/. Konzumenti kapusty netrpeli natoľko na črevné parazity ako tí čo sa jej vyhýbali. Odvar pôsobil ako expektorans. Zistil sa veľmi dobrý účinok rastliny v prevencii a liečbe žalúdočných i dvanástnikových vredov. Má aj protektívny vplyv na sliznicu. Antiulkusový faktor, tzv. vitamín U, tvoria určité aminokyseliny. Kapusta reguluje trávenie, normalizuje črevnú flóru a celkove posilňuje organizmus. Superoxid dismutáza pôsobí ako antioxydant. Regeneruje bunky, chráni cytoplazmu pred voľnými radikálmi - teplom sa znehodnocuje, preto je účinné konzumovanie surových listov. Na prísun vitamínov je veľmi vhodná aj kvasená kapusta, ktorá je ešte bohatšia na vitamíny skupiny B. Aminokyselina tryptofán je dôležitá pri syntéze serotonínu, ktorý hrá dôležitú úlohu v metabolizme mozgových buniek. Stimuluje psychomotorickú aktivitu, koncentračnú schopnosť. Zásadne vplýva na zlepšenie nálady.
Pri črevných parazitoch sa užíva denne 20-50 g šťavy, respektíve primerané množstvo čerstvých listov. Desaťpercentný odvar z listov, alebo 2-3 šálky odvaru denne, účinne pôsobia ako vitaminiferum / týka sa vitamínu B, vitamín C je varom redukovaný/ i expektorans. Na doplnenie vitamínov aj fermentových zložiek je dostatočných 50 ml vylisovanej tekutiny. Vhodná je aj šťava z kvasenej kapusty, ale pri obmedzenom príjme sodíka treba brať zreteľ na prítomnú kuchynskú soľ. Preventívne je vhodné, najmä u starších ľudí, na zlepšuje metabolizmu a celkovú roboranciu užiť ráno 1 likérový pohárik /20 ml/ až ? pohárika /50 ml/ surovej kapustnice pred raňajkami.
Aj keď je kapusta našim národným jedlom, jej nadmerné a dlhodobé konzumovanie môže byť určitým zdravotným rizikom. Nadužívanie kapusty môže zabrzdiť tvorbu metabolicky aktívnych hormónov štítnej žľazy. Pri enzymatickej hydrolýze glykozidu glukorapiferínu /progoitrínu/ na goitrín /5-vinyl-2-tiooxazolidon/ vznikajú rodanidové zlúčeniny tzv. brasikové faktory, ktoré zabraňujú ukladaniu jódu v štítnej žľaze, a tým brzdia tvorbu hormónov; tiooxazolidíny znižujú oxidáciu na jód. Tieto látky sa nachádzajú aj v iných druhoch kapustovitých rastlín, napr. v keli /tu na 100 g listov pripadá 30 mg rodanidov/. Nebezpečenstvo pre organizmus vzniká pri dlhodobom príjme presahujúcom 300 g rodanidov denne. Nebezpečenstvo preto hrozí výnimočne. Pri normálnom stravovaní ho možno vylúčiť. Aj pri mnohých iných potencionálne nebezpečných látkach v potravinách a liečivách, ktorých príjem nie je určený iba biochemickou skladbou otáznej zložky, ale jej prijatým množstvom, nie je problém je v kvalite, ale v kvantite. Pri rešpektovaní základnej skutočnosti, že patríme medzi všežravce, treba prijať aj fakt, že sme skonštruovaní, aby sme mali čo najpestrejšiu stravu a aby sme dodržiavali správne proporcie medzi jednotlivými živinami. Každá jednostrannosť v stravovaní je potencionálne zdraviu škodlivá.
Šťava sa spracúva farmaceuticky na liečivé účely. Kapusta a jej variety kvitnú druhý rok. Vtedy poskytujú hojnosť svetložltého medu a svietivo žltého peľu. Celé byle, ale najmä listy, sú výdatným pokrmom bylinožravcov ale aj viacerých hlodavcov a hmyzu.