Hlávková kapusta Bora je obľúbená odroda, ktorá sa pestuje pre svoje nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie tejto zeleniny, od výberu odrody až po zber a skladovanie.
Charakteristika hlúbovej zeleniny
Hlúboviny, kam patrí aj hlávková kapusta, sú rastliny z čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Táto čeľaď zahŕňa širokú škálu zeleniny, ako je kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý a kaleráb. Všetky tieto druhy majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá dodnes rastie divo v oblastiach Stredomoria, západnej, strednej a východnej Európy a vo východnej Ázii.
Hlúboviny vytvárajú rôzne vysoké hlúby, na ktorých sa tvoria hlávky alebo ružice listov, prípadne zdužnatené súkvetia (karfiol) alebo byľové hľuzy - buľvy (kaleráb). Sú cenným zdrojom vitamínov (C, skupiny B, K), minerálov (vápnik, draslík, železo), vlákniny a fytonutrientov.
Kapusta hlávková Bora
Popis odrody
Kapusta hlávková Bora (Brassica oleracea L. var. capitata L. f.) sa odlišuje od bielej kapusty hlávkovej červenými listami a menšími hlávkami. Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bledožltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov.
Pestovateľské podmienky
Kapusta hlávková nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito-ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V osevnom postupe zaraďujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Pestovateľské postupy
Príprava pôdy
Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy. Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (hnojivo, ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty, pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. To samozrejme znamená ešte jedno rýľovanie navyše počas jari, čo v suchších oblastiach nie je žiadúce. Na jar pozemok povrchovo obrobíme a rozhodíme základné dávky priemyselných hnojív.
Predsejbová príprava osiva
Pred sejbou vyskúšame klíčivosť semena a moríme ho bežným spôsobom: odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať. Jarovizácia je proces, ktorým môžeme urýchliť vývin niektorých druhov zeleniny. Semená vystavíme nízkym teplotám (0 až 2 °C) počas 7 až 14 dní. Keď na napučaných semenách praskne osemenie a na 5 až 10 % prerazia klíčky, osivo vysejeme.
Výsadba
Skoré odrody môžeme sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 x 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách môžeme použiť aj priamu sejbu. Predpokladom je dobre pripravený a úplne čistý pozemok.
Ošetrovanie počas vegetácie
Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojujeme na list.
Zber
Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií.
Prečítajte si tiež: Chutný obed: Kapusta a mäsové guľky
Neskorú kapustu zberáme čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Preto podľa polohy zberáme od polovice septembra do konca októbra. Neskorší zber býva už ohrozený silnejšími mrazmi, ktoré by úrodu mohli zničiť. Triedime podľa kvality dopestovaných hlávok. Skorú kapustu čo najskôr konzumujeme. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom.
Ďalšie druhy hlúbovej zeleniny a ich pestovanie
Kel hlávkový
Kel má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužinatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky. Na druhý rok vyrastá z tejto hlávky rozkonárené súkvetie so žltými kvetmi. Plody i semená majú rovnaké vlastnosti ako plody a semená kapusty. 1 gram obsahuje približne 340 semien. Klíčivosť si udržuje veľmi dlho približne 4-5 rokov.
Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý. Pre zber skoro na jar sa môže vysievať v teplých oblastiach aj na jeseň. V krajinách s miernym podnebím ho môžeme vysievať alebo vysádzať v jeseni, a môžeme ho prezimovať aj na voľnej hriadke. Stačí trochu chránené miesto a prihrnutie záhradnou zeminou.
Nenáročnosť kelu na pôdu a polohu zvádza niekedy k domnienke, že kel je rastlina nenáročná aj na hnojenie. To však nie je pravda. Mohli by sme sa dočkať úplného nezdaru. Zaraďujeme ho rovnako ako aj kapustu do prvej trate. Skoré odrody vysievame už koncom januára alebo začiatkom februára do rašelinových alebo plastových sadbovačov. Po vyklíčení a vytvorení klíčnych lístkov väčšinou rozsádzame na jednotlivé rastlinky. Tiež ho môžeme vysievať až v polovici júna a pestovať ako následnú plodinu. Za priaznivých podmienok sa do zimy vytvoria ešte pekné hlávky. V tomto prípade ho vysádzame až v prvej polovici augusta. Poloneskoré odrody kelu vysievame až koncom marca, neskoré v druhej polovici apríla. Čas vysádzania je taký ako pri kapuste. Rozdiely sú len vo vzdialenostiach. Ošetrovanie počas rastu je rovnaké ako ošetrovanie kapusty.
Vegetačné obdobie kelu je kratšie ako kapusty, takže kel sa zberá skôr. Zberá sa v prvej polovici júna, a to na kusy. Hlávky sa odrezávajú s krycími listami. Pri neskoršom zbere na uskladnenie ponechávame len niekoľko krycích listov. Posudzovanie hlávok a akostné triedenie je také isté ako pri kapuste. Nevyžaduje sa však taká veľkosť a tvrdosť hlávok. Stačí, najmä pri skorých odrodách, aby boli hlávky dobre zaviazané. Hlávky skorého i neskorého kelu sú veľmi krehké. Manipulujeme s nimi pozorne. Kel prezimujeme priamo vonku na záhone, alebo ho uchovávame ako kapustu.
Prečítajte si tiež: Koložvárska kapusta na Slovensku
Kel ružičkový
Je to dvojročná zelenina so silnými koreňmi, ktoré vnikajú do dosť veľkej hĺbky. Z koreňov vyrastá hlúb, vysoký 50 - 100 cm. Na hlúbe vyrastajú listy s dlhými stopkami. V ich pazuchách sa tvoria guľaté osné púčiky ružičky s priemerom 2 - 4 cm. Z týchto ružičiek vyrastajú v druhom roku kvetné osi a na nich kvety. Kvety, plody i semená majú vlastnosti kapustovitých zelenín. 1 gram obsahuje asi 350 semien, ktoré si udržiavajú klíčivosť 4 - 5 rokov.
V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok. Preto po keli ružičkovom zaraďujeme v budúcom roku také zeleniny alebo plodiny, ktorým jarná príprava pôdy neškodí, napríklad cibuľu, rajčiaky, uhorky, ale aj zemiaky a strukoviny. Ako medzi kultúru sadíme kel ružičkový do poľných uhoriek, chráni ich proti vysušujúcim vetrom a pred slnečným úpalom.
Príprava pôdy je taká istá ako pri ostatných hlúbovinách, to znamená pôdu hlboko prerýľovať a dôkladne plošne spracovanie do rovna. Táto základná úprava sa robí už k predchádzajúcej plodine, po zbere ktorej pozemok už len povrchovo upravíme na vysadenie kelu ružičkového. Na jeseň pri rýľovaní zapracujeme do pôdy dostatok vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar asi 3 týždne pred vysadením draselnú soľ.
Kel ružičkový sejeme asi v druhej polovici apríla do polo teplého alebo studeného pareniska. Na vypestovanie priesad na 10 m2 potrebujeme asi 400 mg semena. Po vzídení raz rozsádzame, pri riedkom výseve rozsádzať nemusíme. Len čo sa pozemok po predplodine uvoľní, vysádzame do sponu 70 x 50 cm. Sadíme o niečo hlbšie, než bola priesada v parenisku. Pred vysadením namáčame korene do kaše z hliny. Po vysadení dôkladne zalejeme a asi za 10 - 14 dní prvýkrát prihnojujeme. Plečkujeme a okopávame podľa potreby, pričom ku hlúbu prihŕňame zem.
Kel ružičkový zberáme, len čo sa vytvoria kompaktné tvrdé ružičky. Môžeme ho zberať na jeseň i cez celú zimu. Menšie mrazy mu určite neuškodia, ba naopak, po primrznutí je chutnejší. Ak pestujeme kel ružičkový na väčšej ploche, obyčajne ho zbierame v jeseni, aby sme ešte do zimy mohli pôdu zorať. Zberáme obvykle celé rastliny. Rastlina má tvrdý hlúb, ktorý sa da dosť ťažko odrezať alebo odseknúť. Ružičky z rastlín oberieme alebo odrežeme. Odrezávanie je nevyhnutné najmä po namrznutí, pretože pri oberaní by sa ružičky ľahko otlačili a skoro sčerneli. Obraté ružičky môžeme uskladniť len krátky čas v chladnejších miestnostiach, lebo ľahko hnijú. Kel ružičkový vydrží za miernej zimy vonku. V horších klimatických podmienkach môže ho mráz poškodiť, preto sa odporúča zazimovať ho. Kel ružičkový sa ukladá do hlbších jám, ktoré sa prikryjú len hrubým izolačným materiálom, alebo ho uskladňujeme v pivniciach a v kôlňach. Ak nie sú ružičky úplne vyvinuté, môžeme ho uložiť v pivnici, kde ešte čiastočne dorastá.
Kaleráb
Koreň je zväzkovitý, nerastie priveľmi hlboko pokračuje krátkou osou. ktorá zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, značne dužnatá, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová. Listy majú dlhé stopky. Kvitne až v druhom roku. Semená sú guľaté, kávovej farby, veľkosti špendlíkovej hlavičky: plod je šešuľa. 1 gram obsahuje 300 zŕn. Klíčivosť si udržuje tiež relatívne dlho a to 4 - 5 rokov, v štvrtom až platom roku však silno klesá. Biele odrody majú jemnejšiu chuť než modré, ale i tieto majú svoje prednosti.
Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické. Znesie i ľahšie pôdy pod podmienkou, že sú výživné a že bude zabezpečená výdatná zálievka. Predplodinou môžu byt paradajky, uhorky, jačmeň, zemiaky, ďatelinotrávne miešanky. Nevhodná je repka a všetky kapustovité plodiny. Štandardne ho zaraďujeme do prvej trate, alebo ak je pozemok v dobrej sile i do druhej trate.
Pre krátke vegetačné obdobie vyžaduje kaleráb dostatočné množstvo pohotových živín. Čerstvý maštaľný hnoj dobre nevyužije, a preto radšej hnojíme kompostom priamo ku koreňu. Z priemyselných hnojív dávame do pôdy pred vysadením síran amónny, superfosfát a draselnú soľ. Okrem toho v období vegetácie prihnojujeme liadkom.
Čas sejby sa riadi dĺžkou vegetačného obdobia odrody a termínom vysadenia. Skoré odrody vysievame asi v druhej polovici februára, skoré odrody pre neskorý zber asi v druhej polovici júna, poloskoré odrody v prvej polovici apríla, neskoré odrody v druhej polovici apríla. Skoré odrody vysievame väčšinou do debničiek, ostatné odrody do studeného pareniska alebo na výsevný záhon. Na vypestovanie sadiva na 1 m2 potrebujeme pri skorých odrodách 9 - 10 mg semena, pri neskorých 6,5 - 7,7 mg semena. Skoré odrody väčšinou tiež balíčkujeme, neskoré len rozsádzame. Priesady sa ošetrujú ako priesady ostatných hlúbovín. Sadivo väčšiny odrôd nesmie nachladnúť, lebo ľahko vyrastá do kvetu.
Skoré odrody sadíme za priaznivých podmienok do voľnej pôdy asi v polovici apríla do sponu 25 x 25 cm, poloskoré odrody do sponu 30 x 30 cm. Neskoré odrody sadíme neskoršie, a to do sponu až 40 x 40 cm (pri spone 25 x 25 asi 16 priesad na 1 m2, 30 x 30 asi 11 priesad, 40 x 40 asi 6). Sadíme podľa možnosti plytko, kaleráb neznáša ,,utopenie". Rastlinky asi o 10 dní po vysadení okopeme, ostatné okopávky robíme podľa potreby. Potrebné je aj sústavné zalievanie, ináč kaleráb drevnatie a po prudkom daždi sa ľahko popraská. Ak je potrebné, počas vegetácie dva razy prihnojujeme liadkom.
Pri správnej starostlivosti zberáme prvé kaleráby o 5 týždňov po vysadení. Zber trvá asi 3 týždne. Zo začiatku zberáme dvakrát až trikrát týždenne, neskoršie, závisí to od počasia, robíme asi každých 5 dní prebierku. Priemerne počítame 5 - 7 čiastkových zberov. Zberáme preberaním, len čo buľvy dosiahli príslušnú veľkosť. Ponechávame im niekoľko mladších listov. Skoré odrody sa zbierajú s priemerom buľvy najmenej 6 - 10 cm. Uskladňujeme ich krátkodobo s listami. Uskladňovanie cez zimu je jednoduché. Buľvy ukladáme do čistej, vzdušnej pivnice alebo pareniska. Odpadnuté zvyšky listových stopiek zo uskladnených buliev starostlivo odstraňujeme, aby sa nešírili choroby, najmä hniloba.
Karfiol
Karfiol je dvojročná zelenina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá krátka zhrubnutá byľ hlúb. Listy v porovnaní s ostatnými hlúbovinami sú dlhé a úzke. V strede listov vyrastá dužnaté súkvetie, pre ktoré karfiol pestujeme. V druhom roku vyrastú z ružíc postranné výhonky s kvetmi a plodmi. Semená na rozdiel od ostatných hlúbovín sú tmavšie a väčšinou menšie. Jednotlivé odrody rozdeľujeme len podľa dĺžky vegetačného obdobia na skoré a neskoré odrody. Skoré odrody majú vegetačné obdobie asi 100 - 150 dní, neskoré až 200 dní. U nás sa však neskoré odrody nepestujú.
Na pôdny typ karfiol nie je náročný, potrebuje však pôdy bohaté na humus, zásobené živinami a biologicky činné. Znesie aj ťažšie pôdy, okrem celkom ťažkých, mokrých a kyslých pôd. Má veľké nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Neobľubuje suché pôdy. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší, a preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ako predplodiny sú dobre hnojené okopaniny. Karfiol pre letný a jesenný zber zaraďujeme po predplodinách s krátkym vegetačným obdobím (jarné miešanky, šaláty).
Odrody vhodné pre pestovanie
- Skoré odrody: ‘Juna F1’, ‘Sláva F1’, ‘Lena F1’, ‘Zora’, MEGATON, RAPID F1 SM, Modrý poľný kaleráb, Skorá, modrá odroda na skoré poľné pestovanie.
- Poloskoré odrody: Záhradný hrach Cetris, Hybridná, biela, poloskorá odroda na poľné pestovanie.
- Neskoré odrody: Hrach neskorý Dalila, Neskorá, modrá odroda vhodná aj na krátkodobé skladovanie.
Praktické tipy pre úspešné pestovanie
- Výber stanovišťa: Pre kapustu hlávkovú vyberte slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou.
- Závlaha: Pravidelná závlaha je kľúčová, najmä v období sucha.
- Hnojenie: Hlúbová zelenina vyžaduje pôdu bohatú na živiny, preto nezabudnite na pravidelné hnojenie.
- Ochrana pred škodcami: Pravidelne kontrolujte rastliny a v prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu pred škodcami.
- Prevencia chorôb: Dbajte na správny osevný postup a vyhnite sa pestovaniu hlúbovej zeleniny na rovnakom mieste po sebe.