Kačacia fontána, situovaná na rušnom Šafárikovom námestí v Bratislave, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických fontán v meste. Jej príbeh je spojený s urbanistickým vývojom námestia, starou povesťou a umeleckým talentom sochára Roberta Kühmayera.
Vznik Šafárikovho námestia a umiestnenie fontány
Šafárikovo námestie, do roku 1926 známe ako Námestie kráľa Ondreja, vzniklo v 90. rokoch 19. storočia po postavení pevného cestného a železničného mosta cez Dunaj v roku 1891. Vytvorila sa nová mestská štvrť s pravouhlo sa pretínajúcimi ulicami a pravidelnými blokmi obytných domov. Námestie vzniklo rozšírením priestoru pred Landererovým palácom, ktorý stál od 60. rokov 18. storočia na dnes prázdnom mieste oproti nájazdu na most.
Historik Štefan Holčík v knihe Bratislavské fontány uvádza, že fontána bola inštalovaná v roku 1914. Na začiatku minulého storočia bolo toto miesto príjemné a romantické, no dnes je skôr dopravným uzlom.
Autor a inšpirácia
Autorom Kačacej fontány je bratislavský sochár Robert Kühmayer, ktorý sa preslávil aj ako autor sochy Barlolamača v Piešťanoch. Ohrada fontány má kruhový pôdorys s priemerom až 5,8 metra. V strede sa nachádza viacero neopracovaných pieskovcových a žulových kameňov, ktoré majú pripomínať breh Dunaja.
O tom, čo viedlo Kühmayera k motívu chlapcov s kačkami, neexistuje hodnoverné svedectvo. Rozšírený je názor, že sa inšpiroval starou povesťou.
Prečítajte si tiež: Delikatesa z kačacej pečene
Povesť o pastierikoch kačiek a vodníkovi
S fontánou je spojená povesť o pastierikoch kačiek a vodníkovi. Príbeh, ktorý spracovala spisovateľka Mária Ďuríčková, hovorí o chlapcoch, ktorí sa skamarátili s vodníkom. Ten ich zaviedol do podvodnej ríše, no v nešťastnom slede udalostí ich dunajská ropucha zakliala na kameň aj s ich kačkami.
Ďuríčková opisuje výjav fontány v úvode k povesti: "Prvý z nich stojí na najvyššom kameni, kačica sa mu v náručí trepoce, krídlami plieska, po tvári ho šibe, už-už sa mu vymykne z rúk. Kamaráti sa smejú, čosi kričia, jeden sa v náhlivosti potkol a rozpleštil na zemi. Výjav plný šantivosti sa ligoce v prúdoch striekajúcej vody."
Historik Holčík však tvrdí, že povesť vznikla neskôr ako literárne dielo inšpirované fontánou.
Hodnota a obnova
Fontána má úžasnú hodnotu, no jej cena vyčíslená v zozname fontán Mestského investora pamiatkovej obnovy - Pamingu je 350-tisíc korún, čo sa zdá byť smiešne málo. Skutočná hodnota fontány spočíva v jej inšpiratívnosti a príbehoch, ktoré sa k nej viažu.
V okolí roku 1900 Prešporský okrášľovací spolok zriadil park, do ktorého stredu v roku 1914 pribudla Kačacia fontána. Okolo parku inštalovali ornamentálne železné zábradlie, ktoré z pásového železa vyrobila pravdepodobne firma Marton na blízkej Grösslingovej ulici.
Prečítajte si tiež: Recepty a tipy pre bielu kačaciu pečeň
Obnova parku na Šafárikovom námestí bola potrebná, ale mala zachovať zásady, ktoré použili jeho zakladatelia. Zmena chodníkov či rozsahu trávnatej plochy nie je rekonštrukciou urbanisticko-architektonického útvaru zo začiatku 20. storočia, ale jeho ničením. Zachované malo ostať originálne oplotenie parčíku v strede Šafárikovho námestia.
Bratislavské fontány
V Bratislave sa nachádza množstvo čarovných fontán, ktoré sú počas zimnej sezóny vypnuté. Hlavné mesto pravidelne spúšťa 38 fontán a desať pitných fontánok približne do konca septembra. K najobľúbenejším patrí práve Kačacia fontána.
Medzi ďalšie známe bratislavské fontány patria:
- Fontána pred Prezidentským palácom (Fontána mieru/Planéty mieru) odhalená v roku 1982, ktorej jedným z autorov je Tibor Bártfay.
- Fontána Radosť zo života v záhrade Prezidentského paláca odhalená v roku 1978, ktorú vytvorili Tibor Bártfay a Karol Lacko.
- Ganymedova fontána pred budovou Slovenského národného divadla od Viktora Tilgnera z roku 1888.
- Renesančná fontána na Hlavnom námestí (Maximiliánova fontána/Rolandova fontána) z roku 1572.
Prečítajte si tiež: Kontroverzie okolo foie gras