Tento článok sa zameriava na životopisy významných osobností, ktoré pôsobili v Trenčíne a jeho okolí, so zameraním na duchovné osoby a osobnosti, ktoré sa významne podieľali na rozvoji mesta a regiónu. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o ich živote a diele, s využitím dostupných prameňov a informácií.
Duchovné osoby pôsobiace v Trenčíne
Zoznam farárov a kňazov
V Trenčíne pôsobilo mnoho významných duchovných osôb. Zoznam farárov mesta Trenčín bol v minulosti spracovaný niekoľkokrát, no jeho dostupnosť sa časom znižovala. Uvádzame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom.
Pred rokom 1990 menovanie kňaza do akejkoľvek duchovnej služby podliehalo štátnej kontrole a udeleniu tzv. štátneho súhlasu, bolo veľmi rozšíreným javom menovanie tzv. Keď farnosť práve nemá farára, alebo keď sa farárovi prekáža vo vykonávaní jeho úlohy uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu, diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho.
Novodobú, najmä povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons.
Chronologický prehľad farárov a administrátorov farnosti Trenčín (po 1937)
- 1937 - 1938 Dr.
- 1938 - 1940 Ján Milo (básnické meno: M. J.
- 1945 - 1950 Dr.
- 1950 - 1954 Dr.
- 1950 - 1959 p.
- 1955 - 1959 p.
- 1968 - 1970 Dr.
- 1990 - 1991 Dr.
- 1991 - júl 2004 Mons.
- 2004 - 30.6.2019 Mons.
- 7.7.2019 - PaedDr.
Ďalšie duchovné osoby pôsobiace v Trenčíne
- 1998 - 1999 Ing.
- 1999 - 2005 Juraj Križan (správca duch.
- 1999 - 2000 Ing.
- 2000 - 2002 Martin Michalíček (kaplán duch.
- 2002 - 2004 Ing.
- 2002 - 2004 Eugen Rybanský (kaplán duch.
- V Trenčianskych Biskupiciach bola farnosť novozriadená dňa 1. júla 2007, farským administrátorom sa stal vdp. Mgr. Peter Knapec (v r. 2004 - 2005 bol kaplánom trenčianskej farnosti); v lete 2019 došlo k zmene osoby.
Významní farári a kňazi
Ľudovít Stárek
Narodil sa 30. marca 1803 v Bratislave a zomrel 22. marca 1858 v Trenčíne. Pochovaný bol na starom trenčianskom katolíckom cintoríne. Nižšie gymnázium absolvoval v Trenčíne a v štúdiách pokračoval v Nitre. Filozofiu a teológiu študoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre. Bol vynikajúcim študentom, a preto štúdiá dokončil už roku 1824. Keďže však nemal predpísaný vek, diakonské svätenie mu udelili až v roku 1825 a kňazské svätenie prijal až 22. augusta 1826.
Prečítajte si tiež: Haščákovci a lukratívne pozemky
Už pred vysviackou a krátko aj po nej bol zástupcom riaditeľa diecéznej kancelárie a v roku 1827 sa stal kaplánom v Žiline a od roku 1833 zasa riaditeľom tunajšieho novo vytvoreného Biskupského sirotinca. V r. 1836 ho povýšili na titulárneho opáta, stal sa aj honorárným kanonikom. V roku 1845 ho slobodné kráľovské mesto Trenčín zvolilo za svojho farára, kde pôsobil až do svojej smrti. V Trenčíne sa stal aj dekanom a v roku 1855 ho vymenovali za titulárneho cikádorského opáta. Krátko bol aj riaditeľom trenčianskeho gymnázia.
V Žiline usporiadal mestský archív a vypracoval jej prvé syntetické dejiny - Historia civitatis Solna ex actis archivi exarata ac deducta (Dejiny mesta Žilina vypísané a zostavené z archívnych listín). Ostali v rukopise, podobne aj jeho dejiny Trenčína, z ktorých vydal iba časť - Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der k. Freistadt und Burg Trentschin (Sprievodca po trenčianskej hradnej zrúcanine a obrysy kráľovského slobodného mesta a hradu Trenčín, Bratislava 1852). Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu bol známy dávno, ale upadol do zabudnutia, práve on ho znovuobjavil 11. apríla 1852, keď sa zrútil mohutný topoľ.
Dva spisy venoval Mariánskej spoločnosti, ktorú obnovil v rámci trenčianskeho gymnázia - Historia sodalitatum B. Mariae virginis (Dejiny spoločnosti Blahoslavenej Márie Panny, Bratislava 1855) a Orationes dum sodalitas immaculatae conceptionis B. Bol veľkým ctiteľom benediktínskych pustovníkov sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta. Vydal aj prácu o sv. Benediktovi - Píseň o Benediktovi, pustevníkovi a mučedlníkovi trenčanském (Bratislava 1852). Usporiadal zbierku a z jej výnosu dal na Skalke postaviť kaplnku v susedstve jaskyne sv. Jeho život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno. Portrét opáta Stárka maľovaný mne neznámym autorom je v dobrom stave na trenčianskej fare.
Rudolf Anton Misz
Narodil sa v Nitre dňa 2. januára 1871 v nitrianskej meštianskej, zrejme kupeckej rodine, rodičom Rudolfovi a matke Jozefíne, rodenej Szinghoffer. Gymnázium vyštudoval a zmaturoval u piaristov v Nitre. Bol dobrým žiakom. Teológiu študoval prvé dva roky na univerzite vo Viedni v r. 1889 - 1891. V tomto období býval v známom seminári Pázmáneum. Ďalšie dva roky štúdia teológie absolvoval v kňazskom seminári v Nitre v rokoch 1892 - 1893. Na katolíckeho kňaza bol vysvätený tiež vo svojom rodisku v Nitre 30. júna 1893.
Na svoje prvé kaplánske miesto nastúpil v Bošanoch. V roku 1894 bol menovaný administrátorom, a to najskôr v Nitrianskych Žabokrekoch, potom od r. 1895 v Nitrianskych Diviakoch. Do Trenčína prišiel v roku 1896. Pôsobil tu ako kaplan. Potom dva roky (1902 - 1904) pôsobil ako kaplan v Košeci, odtiaľ sa však opäť vrátil do Trenčína. V máji 1904 ho zvolili za trenčianskeho farára. V roku 1906 bol menovaný trenčianskym dekanom, v roku 1913 titulárnym (t. j. čestným; skalským) opátom. Od 6. novembra 1924 do 22. marca 1928 bol starosta mesta Trenčín.
Prečítajte si tiež: Judr. Lucia Hríbová: Právnička a politička
Rudolf Misz bol za monarchie významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tis. korún. Ako starosta Trenčína podnietil koncom roku 1924 dva ženské spolky, evanjelický a katolícky, založiť v Trenčíne kuchyňu pre chudobných - istý čas sídlila neďaleko budovy gymnázia a varili v nej pre 150 ľudí. Zaslúžil sa o to, že bratia Tiberghien založili v roku 1905 svoju továreň na výrobu látok (dnes Merina) práve v našom meste.
Pričinil sa o zavedenie mnohých technických noviniek do verejného života Trenčína, ktoré nám slúžia dodnes - napríklad výstavba nového bitúnku, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, úpravy ulíc, rekonštrukcia hlavného námestia do jeho nedávnej podoby, t. j. jeho vydláždenie a úprava parku na námestí. Zasadil sa o zamietnutie plánu, aby výškové rozdiely na hlavnom námestí boli prekonané akýmisi schodmi - výškovými stupňami. Ako starosta mesta dal v r. 1924 - 1928 na všeobecnom cintoríne postaviť kaplnku.
V Trenčíne založil katolícky spolok Orol, protipól Sokola, tiež bol členom Slovenského kruhu a veľmi známou osobnosťou mesta. Mal rád spoločnosť. Príležitostne na verejnosti hrával na klavíri. Trenčania ho už zdiaľky poznali podľa jeho mohutnej postavy a fialovej šerpy okolo pása. Masívny zlatý prsteň nosil ako odznak svojej hodnosti. Veriaci nemohli rátať s jeho zhovievavosťou, svojím silným hlasom z kazateľne kostola odsúdil všetky poklesky. Potrpel si na dobré jedlo, čo sa odzrkadlilo aj na jeho postave. Bol predsedom Mestského ženského spolku v Trenčíne.
Býval v cirkevnom dome pod farskými schodmi. Neskôr, už na odpočinku, býval vo vtedy novopostavenej (1937) budove Mestskej sporiteľne (na rohu hlavného námestia a Farskej ulice) o výstavbu ktorej sa zaslúžil, a rád sedával na námestí na lavičke pred piaristickým gymnáziom, pozorujúc život v meste. Zomrel 83 ročný v Trenčíne 6. júna 1954. Opát Rudolf Misz bol svojho času známou osobou nášho mesta a jeho významným verejným činiteľom.
Mons. ThDr.
Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons. Vďaka už nežijúcej pani Dr. Nar. Otec František remeselník sedlár; matka Anna rod. Terešová, krajčírka. Brat Alojz. 1909 vysvätený. Od r. 1931 pápežský prelát v Trenčíne, od r. Dňa 7.dec.1935 bol v hoteli Tatra slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára. Od nov. Počas Homolovho puču 9. Blízky spolupracovník J. Na zjazde HSĽS v Trenčíne 30. sep. - 1. okt. 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany A. Zomrel v rehoľnom charitnom domove v Beckove 12. 10.
Prečítajte si tiež: Ako kontaktovať exekútora Pečeného
Gejza Luky
Narodil sa 13. septembra 1924 v Rudne nad Hronom rodičom Viliamovi Lukymu a matke Alžbete Lukyovej rod. Duchajovej. Rodičom sa narodilo 8 detí. Dve Dcéry a 6 chlapcov. Gejza sa narodil v poradí druhý. V rokoch 1930 - 1935 vychodil 5 tried obecnej školy v rodnej obci Rudno nad Hronom. V rokoch1935 až 1938 absolvoval 3 ročníky gymnázia v Leviciach. V školskom roku 1938/39 absolvoval 1. ročník gymnázia v Zlatých Moravciach a v rokoch 1939 až 1943 absolvoval 4 ročníky gymnázia v Nitre. Po vysviacke od 1.7.1948 nastúpil ako kaplán v obci Bošáca, okr. Trenčín, kde pôsobil do 30.11.1951.
Od 1.12.1951 do 07.05.1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP). Od 1.6.1954 do 28.2.1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. Od 01.03.1956 do 30.4.1958 pôsobil ako kaplán v Žiline II. Od 01.05.1958 do 30.06.1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine, okr. Žilina, kedy bol preložený do obce Nemšová, okr. Trenčín, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku. Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a bolo veľmi príjemné a pozbujúce viesť s ním rozhovor. Zomrel v Trenčíne 11.05.1993. Pohreb mal za veľkého počtu veriacich a kňazov.
Ján Ondrisík
Pseudonymy: Ivan Rimanov, Ivan Rovín, Ivanovič, Otvorený, Tritinov, Upravdov, tiež Prostovravec; aj značky -ský, , J. O., J. Narodil sa 5. júla 1820 v obci Veľké Rovné (pri Bytči) ako prvorodený syn v roľníckej rodine, otec Ján Ondrisík, matka Katarína rod. Vysvätený za kňaza bol 2. augusta 1844. Pôsobil ako kaplán v Turzovke (sept. 1844 - marec 1846), Bošáci (zač. Na Kysuce sa vrátil koncom marca 1847. Prežil ťažké časy - hladomor (dôsledok veľkých povodní v r.
Po potlačení maďarskej revolúcie sa Ondrisík zúčastnil na jesennom (sept. a okt. 1849) petičnom hnutí, ktoré malo za cieľ silou verejnej mienky dokázať Viedni oprávnenosť slovenských politických akcií a potrebu odčlenenia Slovenska od Uhorska a vytvorenie Slovenskej korunnej krajiny. Za to ho biskup preložil na iné pôsobisko, a tak musel (pravdepodobne koncom októbra 1849) Kysucké Nové Mesto opustiť. V rokoch 1850-1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplan a kurátor kostola sv.
Po Trenčíne, kde zotrval takmer 30 rokov, sa jeho ďalším pôsobiskom stala obec Nová Ves nad Váhom, kde bol od r. Národne sa začal angažovať v polovici 40. rokov 19. storočia. V rokoch 1846-1848 uverejňoval v Slovenských národných novinách v rubrike Dopisy krátke správy s miestnou tematikou. V revolúcii 1848-1849 bol podporovateľom slovenských dobrovoľníckych výprav, počas druhej dobrovoľníckej výpravy na prelome rokov 1848-1849 ho na krátky čas dosadili aj za člena výboru, čo bol výsledok snáh cisárskeho dvora o spravodlivejšie zastúpenie Slovákov v štátnej správe na Slovensku.
Po potlačení revolúcie 1848-1849 v mesiacoch september a október 1849 aktivizoval obyvateľstvo Kysúc na zapojenie sa do masových národnopolitických akcií, vyvolaných Ľudovítom Štúrom. Cieľom tohoto petičného hnutia bola snaha o splnenie oprávnených požiadaviek slovenského národa, spojených s vyriešením sociálnych problémov obyvateľstva. V Trenčíne pôsobil v období, keď farský úrad zastával Ľudovít Stárek a ako mestský úradník pôsobil Jozef Kamin, obaja boli priaznivci histórie; prvého poznať musel, druhého mohol, a je pravdepodobné, že aj pod ich vplyvom svoju spisbu smeroval Ondrisík (okrem prevažne cirkevnej oblasti) aj do histórie, čoho vrcholným prejavom je jeho jediné samostatne tlačou vydané dielo (Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne) v r.
Takmer tridsať rokov vykonával funkciu kaplána v Trenčíne, bol kurátorom kostola sv. Anny, a pri príležitosti 90. výročia založenia spomenutého kostola, v časopise Cyrill a Method v článku V Trenčíne (1858, r. 9, č. 28, s. 223-224) informoval o jej pôvode a záchrane pred zrútením. Tlačou vydal text Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne… (Trenčín 1868), venovaný 100. V r. 1865 ho zvolili za člena výboru Matice slovenskej. Finančne podporoval prvé slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom, bol aj členom Spolku sv. Vojtecha, kde od r. Svoje básne a články s vlasteneckou, vzdelávacou a náboženskou tematikou uverejňoval v periodikách Slovenské národné noviny, Slovenské noviny, Cyrill a Method, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenský letopis, Orol, Sokol, Obzor, Kazateľ, Kazateľňa, Poklady kazateľského rečníctva a Vojtech. Zomrel 26. decembra 1883 v obci Nová Ves nad Váhom (pri Novom Meste nad Váhom - poniže Kočoviec).
Rabíni trenčianski
Rabínov trenčianskych súpis a krátke životopisné údaje (všetky ktoré boli dostupné) som už dávno zverejnil v mojom článku o trenčianskom židovstve; dnes už prameň, z ktorého som vtedy čerpal, je nezvestný.
Osobnosti spojené s kostolom sv. Anny
V Trenčíne sa nachádza starodávny kostol sv. Anny. Starodávny kostol, ktorý (ako o tom píše Branecký) kedysi (povedzme okolo r. 1900) vymaľoval môj pradedo Franz Brabenetz, v novšej dobe dostal (z hľadiska pamiatkového veľmi prekvapujúco) štýlovo celkom odlišnú predstavbu ktorá mala byť začatá v r. 1971 a skončená v r. 1973, ktorá je tam doteraz.
Zoznam kurátorov sv. Anny v Trenčíne
- 1949 - 1959 Dr.
- 1959 - 1965 Dr.
- 1969 - 1996 Dr.
- 2004 - 2005 Ing.
- 1951 - 1972 Dr.
- 1972 - 1998 p.
- Ján Ondrisík (v rokoch 1850-1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplan a kurátor kostola sv. Anny)
Ostatné osobnosti spojené s Trenčínom
Andrej Pagáč
Andrej Pagáč je významnou osobnosťou v slovenskom poľnohospodárstve, predovšetkým v oblasti chovu hospodárskych zvierat a včelárstva. Jeho životopis je úzko spätý s rozvojom týchto odvetví na Slovensku.
Chov hospodárskych zvierat
Na Slovensku sa chová rôznorodý dobytok, pričom medzi najčastejšie chované druhy patrí hovädzí dobytok, kone, ovce, kozy a ošípané. Niektorí chovatelia sa špecializujú na konkrétne druhy zvierat.
Včelárstvo
Včelárstvo má na Slovensku dlhú tradíciu a včelári zohrávajú dôležitú úlohu v udržiavaní biodiverzity a opeľovaní plodín.
JUDr.
Právna veta: Podľa čl. 1 základných zásad Zák. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni, napomáha jeho dobru, preto podľa § 22 Zák. o rodine k zrušeniu manželstva možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch. Podmienky zrušenia manželstva rozvodom upravuje ust. § 23 Zák. o rodine, podľa ktorého súd môže na návrh jedného z manželov manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželstva nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri skúmaní, či vzťahy medzi manž …
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.
Právna veta: V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V zmysle ods. 4 tohto ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody ro …
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.
Právna veta: Podľa § 23 ods.
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.
Právna veta: Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva to na úvahe súdu. Jeho vypracovanie prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku.
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.
Právna veta: Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Citované zákonné ustanovenie dáva rodičom možnosť dohodnúť sa na úprave styku s maloletým dieťaťom. Úprava styku rodičov s di …
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.
Adam Puškár
Prípad vraždy Daniela Tupého sa po dlhých rokoch konečne začína rozmotávať. Národná kriminálna agentúra obvinila známeho advokáta Adama Puškára (39), ktorý zastupuje obžalovaného extrémistu Jaroslava „Reborn” Pagáča. Puškár v minulosti pôsobil aj na Najvyššom súde pod Štefanom Harabinom (65) a učil tiež na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.
Obvinený advokát má viac ako pestrú minulosť. V mladosti študoval na rovnakej škole ako Daniel Tupý. Bol však o rok starší. Krátko po ukončení štúdia sa zamestnal ako vyšší súdny úradník na Najvyššom súde, kde pracoval v rokoch 2008 až 2011. V tom čase bol predsedom súdu Štefan Harabin (65).
Oveľa závažnejšia situácia okolo Puškára sa však odohrala v roku 2009. Vtedy totiž od Národného bezpečnostného úradu získal oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň „prísne tajné”. Už v roku 2008 však mohol byť pritom v hľadáčiku polície práve pre podozrenie z vraždy Tupého, ktorá sa stala 4. novembra 2005.
Puškár sa stal neskôr advokátom a aj tu vytŕčal z radu. Okrem iných zastupoval fekálneho fantóma - fitnestrénera Dušana Seligu, aktéra kauzy Očistec Martina Fleischera (51) a aktuálne zastupuje aj známeho hudobníka obžalovaného z držby a výroby extrémistických materiálov Jaroslava „Reborn” Pagáča, ktorého Špecializovaný trestný súd (ŠTS) už aj odsúdil na štyri roky. Najvyšší súd však rozsudok zrušil a prípad vrátil na ŠTS. Pagáč pritom má mať najbližšie pojednávanie už najbližší utorok.
Podľa Eduarda Burdu si Puškárovi kolegovia na fakulte nevšimli jeho sklony k extrémizmu: „Osobne som ho nepoznal, ale pýtal som sa kolegov, s ktorými pracoval. Tí ho vždy považovali za mimoriadne slušného človeka. S našou fakultou spolupracuje tri až štyri roky. Podľa toho, čo mi povedali kolegovia, sa nikdy nejavil ako extrémista,“ prezradil Burda.
Obvinený sa podľa dekana zaujímal o dejiny, a tak sa stal externým doktorandom na študijnom programe Teória dejín štátu a práva. Keďže bol Puškár externý doktorand, nemusel v škole učiť, ale podľa slov Burdu to obvinený chcel: „Vzhľadom na aktuálne okolnosti sme ho stiahli z výučby až do uzavretia tohto prípadu. Nepovažujem totiž za vhodné, aby vyučoval.