Gastronómia je neoddeliteľnou súčasťou kultúry každého regiónu a Slovensko nie je výnimkou. Tradičné jedlá odzrkadľujú históriu, sociálne podmienky a dostupné suroviny danej oblasti. V tomto článku sa zameriame na jedlá, ktoré boli v minulosti bežné medzi chudobnejšími vrstvami obyvateľstva, a pozrieme sa na ich históriu a regionálne variácie.
Tradičné recepty Trnavského kraja
Trnavský kraj je známy svojou rozmanitou gastronómiou, ktorá sa líši v závislosti od lokality. Na propagáciu tohto bohatstva vydala krajská samospráva kuchársku knihu "Tradičné recepty Trnavského kraja". Táto publikácia obsahuje 26 receptov, ktoré boli starostlivo vybrané v spolupráci s etnológmi a regionálnymi organizáciami cestovného ruchu. Pri výbere sa kládol dôraz na lokálne suroviny a tradičné postupy prípravy.
Medzi recepty, ktoré kniha obsahuje, patria aj jedlá, ktoré boli typické pre chudobných. Jedným z nich je cibuľová polievka so šmidkami, ktorá sa varila pre ľudí pracujúcich na poliach. Ďalším príkladom sú makové pagáče zo Žitného ostrova. Okrem toho kniha obsahuje aj recepty na scískance, starodávne jedlo z okolia Trnavy, a mrváň, vianočný recept, ktorý je časovo náročný na prípravu.
Hotelová škola v Piešťanoch, kde sa jedlá pre knihu pripravovali a fotografovali, niektoré recepty inovovala a prispôsobila dnešným potrebám. Kniha okrem receptov obsahuje aj zaujímavosti o jedlách, napríklad o pôvode langoša, ktorý bol pôvodne zvyškom chlebového cesta.
Scískance: Starodávny recept z okolia Trnavy
Scískance sú tradičné jedlo z okolia Nižnej a Veľkých Kostolian pri Trnave. Na ich prípravu potrebujeme:
Prečítajte si tiež: Príprava kvalitnej čiernej klobásy
- 1 - 2 kg zemiakov
- Hladkú múku podľa potreby
- Soľ
- Hrnček kačacieho tuku (alebo oleja)
- Rascu
Uvarené a vychladnuté zemiaky sa nastrúhajú najemno, pridá sa soľ a múka, aby vzniklo vláčne cesto. Cesto sa vyvaľká na rovnaké kúsky ako na lokše, omastí sa, posolí a zvinie alebo zloží ako šatôčky. Ukladajú sa na vymastený plech, znovu sa omastia, posolia a posypú rascou. Pečú sa do zlatista.
V obci Kátlovce sa scískance pripravovali aj v sladkej podobe, s makom alebo tvarohom, a do masti sa pridával cesnak.
Stravovanie na Horehroní v minulosti
Stravovanie na Horehroní v minulosti bolo ovplyvnené geografickými podmienkami a sociálnym postavením obyvateľstva. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa. Základom boli obilniny, ako čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. V období neúrody sa ako alternatívny zdroj múky používali žalude.
Zelenina sa konzumovala hlavne divo rastúca, ako napríklad cesnak medvedí. V neskoršom stredoveku sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Dôležitým zdrojom potravy boli aj lesné plody a huby. Med bol jediným sladidlom, z ktorého sa vyrábala aj medovina. Mlieko, žinčica a srvátka boli bežnými nápojmi.
Príprava a konzumácia jedál
Raňajky boli najdôležitejším jedlom dňa. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Varilo sa na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky sa varili len v polievke. Mäso sa konzumovalo najčastejšie baranie alebo hydinové.
Prečítajte si tiež: Eucharistia: Chlieb a Víno
Počas fašiangov sa robili zabíjačky. Potraviny z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka, ako syr a oštiepky. Bryndza bola najdôležitejším produktom z ovčieho syra. Na všetky významné sviatky a udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá, ako napríklad polievky zo šošovice, fazule alebo hrachu, záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi, a plnené pirohy.
Spôsob stravovania
Spôsob stravovania bol skromný, striedmy a spoločný. Jedlo bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Používali sa jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov.
Zemiaky sa stali základom stravy v 17. storočí. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky, placky, chlieb i koláče. Príbor bol v 17. storočí vzácnosťou, jedlo sa rukami.
Regionálne rozdiely v tradičných jedlách
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí zasa bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi.
Cestoviny v slovenskej kuchyni
Cestoviny zohrávajú významnú úlohu v tradičnej slovenskej kuchyni. K tradičným múčnym jedlám patria varené cestoviny, ako trhance, slíže a rezance. Z varených cestovín sa zachovali aj rôznymi plnkami plnené cestoviny, známe ako pirohy alebo perky.
Prečítajte si tiež: Kronika udalostí a osobností Handlovej
Vianočné jedlá a cestoviny
Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Ryba nechýbala na žiadnom štedrovečernom stole.
Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, ktorá sa líši v závislosti od regiónu. Na západe Slovenska sa podáva šošovicová na kyslo so sušenými slivkami, pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. Na východe nájdeme až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou.
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac.
Zaujímavosti o stravovaní v minulosti
- Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon.
- Na Slovensku sa začal piecť chlieb už v 14. storočí.
- Zemiaky sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne až v 19. storočí.
- Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob.
- Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie.
- Na prípravu tradičného rómskeho jedla gója sa používa hrubé črevo z ošípanej, zemiaky, ryža a koreniny.