Chlieb daromne význam: Hľadanie zmyslu v biblických textoch a teologických úvahách

Rate this post

Pojem "chlieb daromne" môže na prvý pohľad pôsobiť zvláštne, no v kontexte biblických textov a teologických úvah získava hlbší význam. Tento článok sa pokúsi preskúmať tento význam prostredníctvom analýzy symbolických úkonov o pohrome Izraela, obliehaní Jeruzalema, a rôznych interpretácií blahoslavenstiev.

Symbolické úkony o pohrome Izraela a obliehanie Jeruzalema

Kniha Ezechiel v Starom zákone obsahuje silné symbolické úkony, ktoré prorok Ezechiel vykonal na príkaz Boha, aby znázornil budúcu pohromu Izraela a obliehanie Jeruzalema. Tieto úkony mali slúžiť ako varovanie a výzva na pokánie.

Obliehanie Jeruzalema v symbolike

Ezechiel mal vziať tehlu, vyryť do nej mesto Jeruzalem a postaviť proti nemu obliehanie, val, násyp a tábory (Ezechiel 4,1-3). Táto akcia symbolizovala blížiace sa obliehanie Jeruzalema babylonským vojskom. Ezechiel mal tiež položiť železnú misu medzi seba a mesto ako železný múr, čo symbolizovalo neodvratnosť obliehania a Božieho súdu.

Doba zajatia a hlad

Prorok mal ležať na ľavom boku 390 dní, aby niesol hriechy Izraelovho domu, a potom 40 dní na pravom boku, aby niesol hriech Júdovho domu (Ezechiel 4,4-6). Táto dlhá doba ležania symbolizovala dlhé obdobie zajatia a utrpenia Izraela. Ezechiel mal jesť chlieb z pšenice, jačmeňa, bôbu, šošovice, prosa a rasce, a piť vodu podľa miery (Ezechiel 4,9-11). Obmedzené množstvo jedla a vody symbolizovalo hlad a smäd, ktoré budú sužovať Jeruzalem počas obliehania. Ľudia budú hynúť a scvrkávať sa pre svoj hriech (Ezechiel 4,17).

Vlasy a národ

Ezechiel mal vziať ostrý meč a prejsť si ním po hlave a brade ako holičskou britvou (Ezechiel 5,1). Potom mal vlasy rozdeliť na tretiny: jednu tretinu spáliť v ohni, druhú tretinu ťať mečom a tretiu tretinu roztrúsiť do vetra (Ezechiel 5,2). Trochu vlasov mal zaviazať do okraja svojho rúcha a potom ich hodiť do ohňa (Ezechiel 5,3-4). Tieto úkony symbolizovali rôzne spôsoby, akými bude národ zničený: morom, hladom, mečom a rozptýlením do vyhnanstva. Jeruzalem sa vzbúril proti Božím právam a bol horší ako pohania (Ezechiel 5,6). Preto Boh vykoná súdy a roztrúsi zvyšky do všetkých vetrov (Ezechiel 5,10).

Prečítajte si tiež: Je polievka skutočne zdravá?

Hlad ako trest

Boh pošle proti Izraelu zlé strely hladu, aby ich vyhubil a zlomil im oporu chleba (Ezechiel 5,16). Hlad a záškodná zver vyľudnia krajinu a mor a krv prejdú cez mesto (Ezechiel 5,17).

Vrchy Izraela a koniec

Prorok mal obrátiť svoju tvár proti vrchom Izraela a prorokovať proti nim (Ezechiel 26,2). Boh privedie na vrchy meč a zničí ich výšiny. Oltáre spustnú, chamány sa dolámu a pozabíjaní budú pohádzaní pred modly (Ezechiel 26,4). Mŕtvoly synov Izraela budú položené pred modly a kosti roztrúsené okolo oltárov (Ezechiel 26,5). Mestá sa porúcajú a výšiny spustnú (Ezechiel 26,6). Uniknutí si spomenú na Boha medzi národmi a budú sa hnusiť sami sebe pre svoje ohavnosti (Ezechiel 26,9). Kto je ďaleko, zomrie na mor, kto je blízko, padne pod mečom a kto zostane a bude obliehaný, zomrie od hladu (Ezechiel 26,12).

Koniec prichádza na štyri končiny krajiny (Ezechiel 27,2). Boh vyšle svoj hnev a uvalí na Izrael všetky jeho ohavnosti (Ezechiel 27,3). Nešťastie prichádza a deň lomozu je blízko (Ezechiel 27,7). Meč je vonku a mor a hlad vnútri (Ezechiel 27,15). Zachránenci budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby a pomrú pre svoj hriech (Ezechiel 27,16). Striebro vyhodia na ulicu a zlato sa obráti na nečistotu (Ezechiel 27,19). Boh vydá krajinu za korisť cudzincom a lúpežníci znesvätia jeho skvost (Ezechiel 27,21-22).

Vina a trest Jeruzalema: Modlárstvo v hlavnom meste

V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, sa vzniesla nad Ezechiela ruka Pána, Jahveho (Ezechiel 8,1). Prorok videl podobu, ktorá vyzerala ako človek, s ohňom oddola pása a žiarou od pása nahor (Ezechiel 8,2). Duch ho zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ho v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, kde bola socha žiarlivosti (Ezechiel 8,3). Bola tam sláva Izraelovho Boha (Ezechiel 8,4). Boh sa vzdiali od svojej svätyne pre ohavnosti, ktoré Izraelov dom vystrája (Ezechiel 8,6).

V múre bola diera a Ezechiel sa vlámal cez múr (Ezechiel 8,7-8). Videl rozličné zobrazenia plazov a zvierat a modly domu Izraela vyryté do múru (Ezechiel 8,10). Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu s kadidelnicami (Ezechiel 8,11). Starci robili ohavnosti v tme a hovorili: "Pán nás nevidí" (Ezechiel 8,12). Ženy oplakávali Tamúza pri vchode brány Pánovho chrámu (Ezechiel 8,14). Dvadsaťpäť mužov sa klaňalo slnku pri vchode do Pánovho chrámu (Ezechiel 8,16). Zem zaplňovali násilenstvom a opätovne popudzovali Boha (Ezechiel 8,17).

Prečítajte si tiež: Je bezpečné jesť sushi po dátume spotreby?

Usmrtenie obyvateľov mesta a vypálenie mesta

Šesť mužov prichádzalo cestou od Hornej brány s hubiacimi nástrojmi (Ezechiel 9,2). Medzi nimi bol muž oblečený do plátna s pisárskym náčiním (Ezechiel 9,2). Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov k prahu domu (Ezechiel 9,3). Boh prikázal mužom prejsť po meste a zabíjať bez zľutovania (Ezechiel 9,5). Mali zabíjať starcov, mladíkov, panny, deti a ženy, ale nedotknúť sa nikoho, kto má na sebe Tau (Ezechiel 9,6). Začali pri mužoch, starcoch, ktorí boli pred domom (Ezechiel 9,6). Dom poškvrnili a nádvorie naplnili zabitými (Ezechiel 9,7). Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti (Ezechiel 9,9).

Na oblohe sa ukázalo čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu (Ezechiel 10,1). Boh prikázal mužovi, oblečenému do plátna, aby vzal spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsypal to na mesto (Ezechiel 10,2). Dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy (Ezechiel 10,4). Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi (Ezechiel 10,18). Cherubi sa vzniesli zo zeme a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu (Ezechiel 10,19).

Trest vodcov Júdu

Duch zaviedol Ezechiela k východnej bráne Pánovho domu, kde bolo dvadsaťpäť mužov (Ezechiel 11,1). Medzi nimi boli Jezoniáš, syn Azurovho, a Feltiáš, syn Banaiášovho, kniežatá ľudu (Ezechiel 11,1). Boli to mužovia, ktorí zamýšľali zlo a dávali zlé rady v meste (Ezechiel 11,2). Hovorili: "Či domy neboli postavené nedávno?" (Ezechiel 11,3). Mnohých povraždili v meste a jeho ulice zaplnili zabitými (Ezechiel 11,6). Boh vyvedie obyvateľov mesta z jeho stredu a dá ich do ruky…

Blahoslavenstvá: Hľadanie šťastia v Božom kráľovstve

Ježišove blahoslavenstvá, ako ich opísal evanjelista Matúš (Mt 5,1-12) a Lukáš (Lk 6,17-23), sú stredobodom Ježišovho učenia. Tieto blahoslavenstvá nie sú len o pocitoch, ale o objektívnej skutočnosti, že Boh "gratuluje človeku", ktorý sa nachádza v situácii, ktorá mu prinesie šťastie.

Etymologický a filozofický význam

Latinský preklad Svätého písma používa výraz "beatus" (množné číslo: beati) pre blahoslavených. Ľubor Králik vysvetľuje slovo "blahý" ako "oblažujúci, šťastný", ale aj "žiariaci, žiarivý, biely, dobrý, skvejúci sa, vítaný, milý".

Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík

Joseph Pieper uvádza, že gréčtina používa dve slová pre šťastie: "makares" (šťastie bohov) a "makarios" (účasť človeka na šťastí bohov). V gréckom preklade Biblie sa pre blahoslavenstvá vždy používalo slovo "makarios, makariotes". Tomáš Akvinský používal slovo "beatus, beatitudo" pre šťastie Boha a slovo "felicitas" pre šťastie človeka.

Teologický význam

Adolf Novotný tvrdí, že "blahoslavený je v Králické bibli zpravidla překladem hebrejskeho obratu, znamenajíciho "šťastný ten, kdo…". Je to obrat, jehož smyslem není, že ten, o kom je řeč, nutne se cítí šťastným (blaženým), nybrž, že jest šťasten vzhledem k objektívni skutečnosti, známe tomu, kdo blahoslavenství pronáši (…) Blahoslavenství jsou tedy jakymisi "gratulačními formulemi".

Blahoslavenstvá podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) uvádza, že "blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia" (bod 1716) a "odpovedajú na (našu ľudskú) vrodenú túžbu po šťastí" (bod 1718). Blahoslavenstvá odhaľujú zmysel ľudskej existencie a posledný cieľ ľudských činov (bod 1719). Prisľúbená blaženosť presahuje rozum a čisto ľudské sily a je darom Božej milosti (bod 1721). Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Krista (bod 1717).

Blahoslavenstvá podľa Josepha Ratzingera

V knihe Ježiš Nazaretský si Ratzinger položil otázku: "Čo sú blahoslavenstvá"? Blahoslavenstvá opisujú faktickú situáciu Ježišových učeníkov: to oni sú chudobní, plačúci, hladní, nenávidení atď. (str. 164). Je to hrozivá skúsenostná situácia, ktorú však Ježiš mení a díva sa na ňu z pohľadu Boha: táto hrozivá skúsenosť sa stáva práve zásahom a láskou Boha "prisľúbením", dokonca eschatologickým prisľúbením. Vďaka Ježišovi vstupuje do útrap radosť (str. 165). Zároveň je to aj Ježišova skúsenosť (str. 165). Blahoslavenstvá sú akoby zahaleným Ježišovým životopisom, portrétom jeho postavy (str. 166), ako aj "smerovníkom" pre jeho učeníkov (str. 167).

Výklad jednotlivých blahoslavenstiev

Carlo Maria Martini vykladal blahoslavenstvá pre poslucháčov milánskeho mestského rádia. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo (Mt 5,3). Martini vysvetľuje, že chudobní v duchu sú tí, ktorí "nepočítajú s vlastnými silami, lebo majú toho naozaj málo, s čím by sa mohli chváliť alebo o čo by sa mohli opierať, ale svoju istotu opierajú o Pána Boha, o jeho dobrotu, moc a milosrdenstvo. Označuje všetkých, ktorí o Boha opierajú každú svoju nádej".