Huby sú fascinujúcou a dôležitou súčasťou našej prírody, a pre mnohých z nás aj vítaným spestrením jedálnička. Sezóna zberu húb je pre mnohých vášnivých hubárov obľúbeným obdobím, kedy sa vydávajú do lesov hľadať tieto chutné dary prírody. Avšak, zber húb si vyžaduje rozsiahle znalosti a opatrnosť, aby sa predišlo zámene jedlých druhov za tie jedovaté, čo môže mať vážne zdravotné následky. Poznanie základných druhov húb rozvíja všeobecný rozhľad a aj malým deťom môžeme poskytnúť základné informácie a povedať o rizikách.
Význam Húb v Prírode a pre Človeka
Huby sú v našej prírode veľmi dôležité, udržiavajú v nej rovnováhu. V prvom rade rozkladajú organickú hmotu, odumreté drevo, lístie aj živočíchov a premieňajú ich späť na živiny. Bez pričinenia húb by sa v prírode zastavil kolobeh látok a energie. Niektoré huby žijú v tesnej väzbe so stromami a inými rastlinami, v takzvanej mykoríze. To znamená, že takéto huby zlepšujú zdravotný stav stromov, pomáhajú pri ich zakoreňovaní alebo chránia pred parazitmi. Platí to aj naopak - stromy podporujú rast húb, aj preto niektoré huby nájdete iba pod určitými typmi stromov. Prakticky význam pre človeka je len druhotný.
Riziká a Opatrnosť pri Zbere Húb
Teplé a vlhké počasie praje hubárom. Sezóna je už v plnom prúde a druhové zastúpenie húb v našich lesoch je veľmi bohaté, čo do prírody láka stále viac ľudí. Medzi nimi sú aj menej skúsení hubári, ktorí sa pri zbere húb často zmýlia. Niekedy je zámena jedlých húb za nejedlé menej bolestivá a ovplyvní len chuť jedla, inokedy môže mať oveľa závažnejšie následky. Počet otráv hubami na Slovensku sa rok od roka líši, no v priemere sa ročne otrávi okolo 100 až 120 ľudí. V roku 2021 Národné toxikologické informačné centrum UNB (NTIC) registrovalo 125 otráv hubami. V roku 2023 k 13. Poznanie rozdielov medzi jedlými a jedovatými hubami je kľúčové pre bezpečné hubárčenie.
Ako Predísť Otrave Hubami
Každý hubár by mal zbierať len tie huby, ktoré dobre pozná a nemal by experimentovať so svojím zdravím a so zdravím svojich nevinných detí. Dôležité je doniesť so sebou nespracované zvyšky húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré pomôžu identifikovať hubu, ktorá spôsobila otravu, čo je nesmierne dôležité pre liečbu. Pokiaľ huby nepoznáte, zbierajte len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby.
- Zbierajte len známe druhy: Najskôr huby spoznávajte a potom zbierajte. Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese.
- Používajte správny obal: Zbierajte huby do košíka, huby sa nesmú zapariť, nikdy nepoužívajte mikroténové vrecká.
- Chráňte prírodu: Neničte huby, ktoré nechcete zozbierať - aj jedovaté majú v prírode svoj význam.
- Správny zber: Plodnice vykrúťte tak, aby sa nepoškodilo podhubie.
- Očista a spracovanie: Plodnicu očistite a nazbierané huby čo najskôr spracujte.
Jedlé Huby: Zoznam Vybraných Druhov
Slovensko je hubársky raj. Približne 150 druhov húb, ktoré u nás rastú sú jedlé. Vďaka nevhodnej konzistencii a horkej či štipľavej chuti je približne 200 druhov húb na Slovensku nejedlých. Našťastie takých húb, ktoré sú jedovaté a môžu po konzumácii spôsobiť smrť, je len niekoľko desiatok druhov.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Kuriatko Jedlé (Cantharellus cibarius)
Túto žiarivo žltú hubu spozorujete v lese už z diaľky. Je to tiež vďaka tomu, že zvyčajne rastie v skupinách. Mladý klobúčik je mierne klenutý, neskôr plochý a napokon lievikovito preliačený. Dosahuje 10 - 70 mm. Hlúbik je 30- 60 mm dlhý a 8- 25 mm hrubý. Ľahko si ho môžetw zmýliť s kuriatkom bledým, na ktoré sa veľmi podobá. To má mäsitejšie plodnice, belavý klobúk a je tiež jedlé. Kuriatko jedlé obsahuje vysoké množstvo vitamínu A, C, D - najmä D2, draslík. A vášmu zraku pomôže rovnako ako mrkva. Rastie od mája do novembra v ihličnatých aj v listnatých lesoch v machu alebo medzi lístím. Patrí k najznámejším jedlým hubám Slovenska. Je to zároveň jedna z najväčších húb rastúcich na Slovensku, dorastá až do výšky 30-40 cm.
Suchohríb Hnedý (Boletus badius)
Klobúčik suchhríba má v priemere 40 až 150 mm. Najprv je polguľovitý, potom vankúšovitý a dosť plochý. V starobe často s okrajom zdvihnutým nahor. Je sfarbený do gaštanovohneda, zriedkavejšie plavohnedý alebo červenohnedý, niekedy až čiernohnedý. Za vlhkého počasia je lepkavý. Hlúbik je 40-120 mm dlhý a 8-40 mm hrubý, na začiatku zväčša bruchatý až súdkovitý, potom rastom mení tvar na valcovitý. Tento druh má hlúbik bez sieťky, žltohnedý až hnedý, s bledšou žltou zónou na vrchole a bielym bazálnym mycéliom. Dužina je belavá až žltkastá, na vzduchu občas modrie nad rúrkami. Suchohríb hnedý rastie od júna do konca novembra v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Nájdete ho väčšinou v humóznej pôde, ale aj na práchnivých pňoch, na kúskoch dreva alebo na šiškách. Je to jedna z najhojnejších hríbovitých mäsitých húb, ideálna na sušenie. Ľahko rozlíšime podľa gaštanovohnedého alebo čokoládovohnedého, hladkého klobúka, ktorý je za vlhka lepkavý. Rúrky sú žltkasté až žltozelené, ich ústia otlačením modrejú. Valcovitý, dolu často zahnutý hlúbik je stenčený. Rastie najmä v ihličnatých a horských lesoch.
Bedľa Vysoká (Macrolepiota procera)
Typické poznávacie znamenie pre bedľu je jej klobúk. Dorásť môže v priemere až do 30 cm. Mladé huby sú celé hnedasté. Uprostred klobúku je nápadný tmavý hrboľ. Posiaty je hrubšími, hnedými šupinami, ktoré odstávajú. V mladosti jej klobúk pripomína tvar vajca, postupne prechádza do zvonu a v dospelosti sa rozprestrie. Šírka potom môže mať až 25 cm. Noha je dutá a biela, má príjemnú chuť i vôňu, dorásť môže až do 35cm. Ak ju prerežete alebo otlačíte, farbu nezmeníte. Bedľu vysokú najčastejšie nájdeš v presvetlených smrekových lesoch a na ich okrajoch, kde rastie vo väčších skupinách. Bedľa sa prevažne hodí len na vyprážanie.
Hríb Dubový (Boletus reticulatus Schaeff)
Hríb dubový má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom pol guľovite klenutý, v dospelosti plocho rozprestretý. Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm hrubý, najprv bruchatý až súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou sieťkou, ktorá býva najprv krémová a postupom času hnedne. Má nízku energetickú hodnotu, ale napriek tomu vysokú výživnú hodnotu. Vedeli ste že, hríb dubový mý napríklad antibiotické účinky, je vynikajúce na znižovanie cholesterolu v krvi a znižuje hladiny cukrov u diabetikov? Hojne rastie hlavne v dubových a bukových lesoch v severných oblastiach Slovenska. Najčastejšie tvorí mykorízu s dubom a bukom. Je najznámejšia jedlá huba Slovenska. Klobúk je mäsitý, Hlúbik je hrubý, spočiatku súdkovitý, potom kyjovitý až valcovitý. Vyskytuje sa najmä v dubových lesoch. Dubák je výborná jedlá huba, vhodná aj na sušenie.
Masliak Obyčajný (Suillus luteus)
Najprv je pol guľovitý, neskôr plocho rozprestretý, v strede s hrboľom. Pokožka je slizká, lúčovito vrastene vláknitá. Sfarbenie má hnedé až čokoládovo-hnedé. Hlúbik je valcovitý, plný, 30 až 100 mm vysoký a 10 až 25 mm hrubý. Jeho sfarbenie na vrchole je citrónovožlté. Masliak je u nás hojne rozšírený, zvyčajne rastie v húfoch od mája do novembra. Je to výborná jedlá a ľahko stráviteľná huba. Najčastejšie rastie pod borovicami, v nížinách, ale aj v pásme kosodreviny. Klobúk je široký s čokoládovohnedou alebo žltohnedou, za vlhka slizkou a lesklou pokožkou, ktorú možno ľahko olúpať. Hlúbik je valcovitý, hore citronovožltý, dolu hnedastý. Podľa plachtičky, ktorá tvorí na hlúbiku nápadný biely prsteň a na okraji klobúka niekedy útržky, odlíšime tento masliak od iného masliaka. Masliak obyčajný sa viaže na borovice.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Pečiarka Ovčia (Agaricus arvensis Schaeff)
Má mäsitý klobúk, ktorý je v mladosti pologuľovite klenutý s okrajom pritláčajúcim sa na hlúbik. Klobúk je neskôr klenutý alebo rozložený a 7 až 15 cm široký. Farba klobúku je biela a neskôr belavá a na okraji jemne šupinkastá. Ak ho zatlačíš zožltne. Hlúbik ma hore má belavý blanitý prsteň. Je biely a má valcovitý tvar dĺžky medzi 6 až 12 cm a šírky medzi 1 až 2,5 cm, ktorý pri poranení žltne. Rastie od júna do októbra v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi, zriedkavo ju nájdete aj mimo lesa v krovinách. Je hojná v nížinách i vo vyšších polohách. V strednej časti klobúka sa nachádzajú šupiny, ktoré sú viditeľné len pri zväčšení (pod lupou). Klobúk najprv je vajcovitý alebo elipsoidný, neskôr polguľovito klenutý a napokon plocho rozprestretý. Býva takmer biely, po otlačení sa sfarbuje na žlto. Hlúbik je valcovitý, dolu trochu zhrubnutý. V dospelosti je rúrkovite dutý, celý biely, hladký, zvyčajne holý. Otlačením žltne. V hornej tretine má biely blanitý prsteň. Pečiarka ovčia rastie v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi, zriedkavo sa nájde aj mimo lesa v krovinách. Rastie v symbióze so smrekmi. Je to jedlá a vynikajúca huba, vhodná na sušenie i na mrazenie.
Hríb Smrekový (Boletus edulis Bull)
Klobúčik je v priemere 60- 250 mm široký. Najskôr je polguľovitý, neskôr klenutý, napokon plocho rozprestretý. Sfarbený je do biela alebo belava, v dospelosti je tmavohnedý. Za vlhkého počasia, alebo po daždi je slizký. Hlúbik je 30-200 mm dlhý a 15-70 mm hrubý. Tvarom je najprv bruchatý, v dospelosti valcovitý. Jeho farba je zvyčajne biela a je ozdobený jemnou sieťkou. Rúrky sú 8-30 mm dlhé a pri hlúbiku vykrojené, od dužiny klobúka sa navyše dajú ľahko oddeliť. Rastie od augusta do novembra v smrekových lesoch, výnimočne aj v listnatých. Nájdete ho najmä v podhorských krajoch, vo veľkom množstve. Dubák je výborná jedlá huba, vhodná aj na sušenie.
Zoznam ďalších húb
- Vatovec je veľký, dosahuje hmotnosť až 4 kg. Vnútorná hmota je spočiatku rovnako biela a počas dospievania sa mení na olivovohnedú a práškovitú konzistenciu. Vatovce rastú na lúkach a lesných čistinkách, riedkych čistinkách lesov, v riedkych borovicových lesoch. Je jedlá huba guľovitého tvaru bez hlúbika, má výraznú bielu farbu.
- Kozák brezový žije v symbióze s koreňmi brezy. Kozák brezový je výborná jedlá huba. Je najznámejšia jedlá huba Slovenska. Klobúk je mäsitý, Hlúbik je hrubý, spočiatku súdkovitý, potom kyjovitý až valcovitý. Rastie v zmiešaných lesoch, v hájoch, výhradne pod brezami. Klobúk má spočiatku polkruhovitý, neskôr vankúšovo vyklenutý, je hnedej farby. Hlúbik je valcovitý, smerom nahor zúžený.
Znaky Jedovatých Húb
Spoločné znaky jedovatých húb:
- Farba: nezvyčajná alebo príliš svetlá farba. Pri prerezaní nohy sa taktiež môže objaviť neprirodzená farba.
- Lepkavá čiapka: pri niektorých druhoch.
- Neprítomnosť červov a hmyzu: vo vnútri a na povrchu.
- Zápach
- Neexistenia trubicovej vrstvy pod hlavou
Záměna Jedlých a Jedovatých Húb: Na čo si dávať pozor
Stojí za tým nedokonalé tepelné spracovanie, ale najmä zámena jedovatých s jedlými druhmi. Smrteľne jedovatú muchotrávku zelenú si hubári najčastejšie pletú s pečiarkami a bedľami.
Muchotrávka Zelená vs. Pečiarka Poľná
Muchotrávku zelenú od iných druhov odlišujú tieto výrazné znaky: biele lupene, prsteň a kalich smrti. Táto huba nielenže je najjedovatejšia, ale zároveň je aj veľmi zákerná. Prvé príznaky otravy ako vracanie a hnačky sa dostavia najskôr po šiestich hodinách od konzumácie. Môže to byť však až do dvadsaťštyri hodín. Jej toxíny pôsobia dlhodobo, takže ak prvú nevoľnosť a hnačky prekonáte a nenavštívite lekára, bude veľmi zle. Jed postupne poškodzuje pečeň a obličky, takže dospelý človek počas 5-7 dní umiera. Muchotrávka zelená sa podobá na pečiarku poľnú. Všímajte si dôkladne sfarbenie klobúka, ktorý má pečiarka biely až jemne žltý, i sfarbenie lupeňov, ktoré sú najprv ružové, v dospelosti červené, čokoládovohnedé až čiernohnedé. Na hlúbiku sa nachádza biely, tenko blanitý prsteň, ktorý však časom mizne. Samotná príroda pritom obdarila smrteľne jedovaté muchotrávky takou kombináciou znakov, akú nemá žiadna iný huba. Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. Bielu formu muchotrávky zelenej - muchotrávku bielu a končistú, si zamieňajú „hubári“ za pečiarky, najmä pečiarku ovčiu, ktorá je v mladosti veľmi podobná muchotrávke. Preto ak nie sme skúsení hubári, je vhodné zbierať len dospelé plodnice. Pečiarky majú na hlúbiku prsteň, no chýba im pošva, lupene sú v mladosti bledé, v dospelosti čiernohnedé.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Hríb Satanský vs. Hríb Zrnitohlúbikový
Tento druh je na našom území dosť rozšírený, preto je potrebné vedieť ho rozlíšiť od jeho jedlého dvojníka. Najčastejšie si ho hubári pletú s hríbom zrnitohlúbikovým, ktorý poznáme pod názvom modrák. Pletú sa najmä kvôli takmer identickému vzhľadu a modrému zafarbeniu po nakrojení. Odlíšite ich podľa sfarbenia klobúka. Modrák má hnedé zafarbenie, satanovi naopak tento hnedý pigment chýba. Oba druhy sú v surovom stave jedovaté. Ak si radi pochutnáte na modrákoch, nezabudnite, že vyžadujú dlhšiu tepelnú úpravu. Hríb satanský sa vyznačuje belavým, sivožltkastým až sivým klobúkom, ktorý môže mať aj zelenkastý odtieň. Dužina pri reze môže jemne zmodrieť, ale počas sucha farbu takmer nemení. Hríb zrnitohlúbikový má tmavohnedý až čiernohnedý klobúčik a sýtožltú dužinu, ktorá pri dotyku intenzívne modrá.
Muchotrávka Tigrovaná vs. Muchotrávka Červenkastá
Tento prudko jedovatý druh muchotrávky spôsobuje ťažké psychotropné otravy. Nebezpečná je predovšetkým pre tých, ktorí majú kardiovaskulárne problémy. Jed z muchotrávky tigrovanej začína pôsobiť o tridsať minúť až o štyri hodiny. Hubári si ju najčastejšie zamieňajú s muchotrávkou červenkastou, ktorá patrí medzi najľahšie stráviteľné huby. Hoci sú si skutočne podobné, dajú sa odlíšiť vďaka prsteňu. Pre červenkastú je typický ryhovaný a tigrovaná má hladký prsteň. Pri muchotrávke červenkastej si však hneď na prvý pohľad všimnete mäsitý ružovkasto - červenohnedý klobúk. Lupene i dužinu má biele, poškodené či hmyzom napadnuté časti sa prirodzene sfarbujú do červena až červenohneda.
Bedlička Ostrošupinatá vs. Bedľa Vysoká
Rovnaký jed ako muchotrávka zelená obsahuje aj bedlička ostrošupinatá, ktorú si aj skúsenejší hubári mýlia s chutnou bedľou vysokou. Bedličku od bedle odlišuje fakt, že prsteň tejto jedovatej huby sa nedá voľne posúvať. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania. Klobúky majú priemer len vzácne väčší ako desať centimetrov. Bedle vysoké majú na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prstenec, ktorý sa dá takmer vždy jednoducho oddeliť. Klobúk je najprv kužeľovitý, neskôr rozprestretý a aj pri veľkých rozmeroch veľmi ľahký. V strede máva tvrdší hrboľ. Hlúbik býva vyšší, vo vyššom veku tiež pokrytý šupinami.
Líška Oranžová vs. Kuriatko Jedlé
V jesennom období môžete v lese často nájsť aj hubu líšku oranžovú, ktorá sa svojim tvarom podobá na kuriatko jedlé. Kým v minulosti ju považovali za jedovatú, dnes už patrí len k nejedlým. Kuriatko jedlé patrí k obľúbeným a často vyhľadávaným hubám. Objavuje sa najmä medzi lístím a zvyčajne rastie vo veľkých zväzkoch.
Rýdzik Kravský vs. Rýdzik Pravý
Jedovatý rýdzik kravský spoznáte podľa hnedoružového až červenkastého klobúka, ktorý má na sebe jemné chĺpky pripomínajúce vlnu. Rýdzik pravý patrí k obľúbeným jedlým jesenným hubám. Jeho klobúk má oranžovú farbu. Hlúbik je pomerne krátky, valcovitý a zavalitý. Dužina vypúšťa oranžové mlieko a po reze sa sfarbuje najprv do oranžova, neskôr do zelena.
Plávka Trávovozelená vs. Muchotrávka Zelená
Plávka trávovozelená má už podľa názvu dozelena sfarbený klobúk. Za mlada je polguľovitý, neskôr plochý a v strede zvyčajne preliačený. Pokožka býva slizká alebo aspoň vlhká a dá sa aspoň do polovice olúpať. Hlúbik je biely a po otlačení naberá hrdzavú farbu. Muchotrávka zelená je na našom území hojne rozšírená, smrteľne jedovatá huba. Klobúk je sfarbený do zelených odtieňov rôznej intenzity, prípadne môže byť aj sivobelavý. Má zaoblené biele, husté lupene. Hlúbik má tenký ovisnutý prsteň. V mladosti býva takmer bez vône, no v dospelosti z nej cítiť zápach surových starých zemiakov.
Prvá Pomoc pri Otrave Hubami
Dostavia sa pocity nevoľnosti, podráždenie a bolesť žalúdka, napínanie na zvracanie, zvracanie a prípadne hnačka. Môžu sa prejaviť do polhodiny, ale aj po viacerých dňoch. Čím skôr prídete k lekárovi, tým skôr vám poskytnú odbornú pomoc, a tým väčšia je šanca na záchranu života.