Koreňová zelenina je v našich zemepisných šírkach už odpradávna obľúbenou a dostupnou plodinou. Svetoví šéfkuchári ju v poslednom čase objavujú, no v našich kuchyniach má svoje pevné miesto už roky. Koreňová zelenina je lacná, dobre dostupná a typická pre našu zemepisnú šírku. Obsahuje veľa dobrých živín pre naše telo a dajú sa z nej pripraviť rôzne chutné jedlá. Varenie bez koreňovej zeleniny si nevieme ani len predstaviť. Jej využitie je naozaj všestranné - môžete z nej pripraviť pyré, upiecť ju v rúre, pripraviť z nej chrumkavé lupienky, či len tak ju opiecť na masle a podávať ako ľahkú prílohu. Je neodmysliteľnou súčasťou každého dobrého vývaru, či omáčky.
Prečo zaradiť koreňovú zeleninu do jedálnička?
Koreňová zelenina, kam patrí mrkva, zeler, petržlen, paštrnák či červená repa, je vynikajúcim spoločníkom nielen počas zimy. Jej výhody však zďaleka nekončia len pri schopnosti zahriať nás v chladnejšom období. Aké benefity prináša jej pravidelná konzumácia?
- Bohatý zdroj vitamínov a minerálov: Koreňová zelenina obsahuje predovšetkým vitamíny A, C, K, ale aj minerály ako draslík a horčík.
- Podpora trávenia: Vďaka vysokému obsahu vlákniny priaznivo pôsobí na trávenie a zlepšuje vstrebávanie živín, vrátane bielkovín.
- Dlhodobý zdroj energie: Sacharidy obsiahnuté v koreňovej zelenine sa uvoľňujú pomaly, vďaka čomu vám zabezpečia energiu na dlhší čas.
- Posilnenie imunity: Vysoké množstvo antioxidantov a prírodných látok pomáha organizmu bojovať proti zápalom a infekciám, čo je v zime na nezaplatenie.
- Nízky obsah kalórií: Aj keď nás dokáže zahriať a dodať telu energiu, koreňová zelenina má naozaj nízky obsah kalórií. Je tak perfektnou voľbou pre každého, kto si sleduje denný príjem alebo chce odľahčiť svoj jedálniček.
Podľa nutričných špecialistov je práve koreňová zelenina jedným z najdostupnejších zdrojov vitamínov a minerálov. Vďaka správnemu uskladneniu môže vydržať naozaj dlho, takže je kedykoľvek pripravená poslúžiť v kuchyni ako hlavná hviezda receptu.
Tipy na uskladnenie koreňovej zeleniny
Najjednoduchšie je vyhradiť si v pivnici či špajzi, teda na mieste kde je chlad a tma, miesto, kam uložíte zeleninu do plastových prepraviek. Pred skladovaním zeleninu nešúpte ani nečistite. Zeleninu môžete zasypávať pieskom, čo bola obľúbená metóda uskladnenia aj v minulosti. V prípade, že bývate v byte, a tieto možnosti nemáte, ostáva mrazenie v chladničke alebo zaváranie. Zaváranie je trochu riskantnejšie, ale ak ak máte kvalitné nádoby a viečka, môžete si takto zavariť mrkvu či petržlen na vývar. Spotrebujte ich však v priebehu roka.
Ako využiť koreňovú zeleninu?
V zásade úplne všetko. Ak chudnete, stačí nahradiť napríklad časť zemiakov v kaši uvareným a rozmixovaným petržlenom či zelerom. zeler, mrkva, cvikla či paštrnák nastrúhajte namiesto zemiakov.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Recepty z koreňovej zeleniny
Vegetariánske Bolonské špagety
Potrebujete:
- 200 g hnedých šampiňónov
- 100 g iných húb (šitake, šimeji)
- 2 stonky zeleru
- 2 stredne veľké mrkvy
- štvrť zeleru
- 5 strúčikov cesnaku
- 1 menšiu cibuľu
- 2 plechovky nakrájaných pasírovaných paradajok
- 1 lyžičku sušenej bazalky
- 2 lyžičky sušeného oregana
- 2 lyžice lahôdkového droždia
- 1 lyžicu cukru
- soľ, mleté čierne korenie
- špagety na podávanie
- parmezán na posypanie
Postup:
- Huby očistite a nakrájajte na menšie kúsky. Dajte do kuchynského robota a pulzným spôsobom rozmixujte, aby mali textúru ako mleté mäso. Vyberte.
- Stonky zeleru očistite a nakrájajte na tretiny. Očistite mrkvu, zeler a nakrájajte na menšie časti. Ošúpte cesnak a cibuľu a nakrájajte na hrubo. V kuchynskom robote rozmixujte na textúru mletého mäsa.
- Rozmixované huby dajte do hrnca s rozmixovanou zeleninou. Pridajte soľ a mleté čierne korenie. Zamiešajte a duste pri strednej teplote 25 až 30 minút, kým huby a zelenina nebudú mäkké a neodparí sa väčšina tekutiny. Z času na čas premiešajte.
- K zelenine a hubám pridajte pasírované paradajky. Ochuťte bazalkou, oreganom, lahôdkovým droždím a cukrom. Ochutnajte a podľa potreby pridajte soľ, korenie a cukor.
- Špagety uvarte podľa návodu. Prelejte ich vegetariánskou bolonskou omáčkou a porcie posypte nastrúhaným parmezánom.
Nátierka z koreňovej zeleniny
Potrebujete:
- 2 veľké karotky
- štvrť menšej buľvy zeleru
- 1 petržlen
- 1 cibuľu
- 1 lyžicu plnotučnej horčice
- 2 lyžice majonézy (alebo hustej kyslej smotany)
- pažítku
- soľ, mleté čierne korenie
- olej
- celozrnné pečivo na podávanie
Postup:
- Koreňovú zeleninu očistite, umyte, osušte a nahrubo nastrúhajte. Očistenú cibuľu nakrájajte na jemno.
- V panvici na oleji poduste všetku zeleninu do mäkka. Nechajte vychladnúť.
- Dajte do misky a zmiešajte s horčicou a majonézou. Osoľte, okoreňte a posypte najemno nakrájanou pažítkou. Podávajte s celozrnným pečivom.
Pečená treska so zelerovo-paštrnákovou kašou
Potrebujete:
- 800 g filiet z tresky
- hladkú múku na obalenie
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 lyžičku čili vločiek
- 3 lyžice sherry octu
- 1 lyžicu hnedého cukru
- 1 citrón na servírovanie
- soľ, mleté čierne korenie
- olivový olej
Na pyré:
- 500 g zeleru
- 2 paštrnáky
- 3 strúčiky cesnaku
- 600 ml plnotučného mlieka
- štipku muškátového orieška
- štipku zázvoru
- 1 smotanu na šľahanie
- maslo
- soľ
Postup:
- Pripravte pyré: Zeler a paštrnák očistite a nakrájajte na menšie kocky. Dajte do hrnca s očistenými strúčikmi cesnaku a zalejte dostatočným množstvom mlieka. Pridajte muškátový oriešok, zázvor, soľ a pod pokrievkou uveďte do varu. Znížte teplotu a varte 20 minút. Sceďte a rozmixujte na pyré. Podľa potreby dolejte trochu mlieka, aby ste získali hladkú konzistenciu. Pridajte smotanu, maslo a kašu ešte raz prešľahajte.
- Tresku poprášte z oboch strán múkou, soľou a korením. Na panvici rozohrejte olej a filety opekajte z každej strany asi 4 minúty. Vyberte a udržujte v teple.
- Do panvice dajte cesnak, čili a opekajte 2 minúty. Pridajte ocot, cukor a trocha soli a varte jednu-dve minúty.
- Tresku podávajte s kašou a omáčkou z panvice. Pridajte aj mesiačiky citróna na dochutenie ryby.
Šošovicový šalát so zelerom a s lieskovcami
Potrebujete:
- 60 g lieskových orechov
- 200 g hnedej šošovice
- 700 ml vody
- 2 bobkové listy
- 4 vetvičky tymianu
- 1 malý zeler
- olej z lieskových orechov
- 3 lyžice červeného vínneho octu
- 4 lyžice nakrájanej mäty
- soľ, mleté čierne korenie
- olivový olej, olej z lieskovcov
Postup:
- Rúru predhrejte na 140 °C. Ošúpané lieskové orechy dajte na malý plech a pečte asi 15 minút. Nechajte vychladnúť a potom nahrubo nasekajte.
- Do hrnca dajte šošovicu, zalejte vodou, pridajte bobkové listy a tymian. Priveďte do varu a varte 15 až 20 minút. Vodu zlejte.
- Zeler očistite a nakrájajte na menšie hranolčeky hrubé 1 cm. Varte ich v dostatočnom množstve vriacej slanej vody 8 až 12 minút. Vodu zlejte.
- Vo veľkej mise premiešajte horúcu šošovicu so 4 lyžicami olivového oleja, s 3 lyžicami oleja z lieskových orechov, octom, so soľou a s čiernym korením. Pridajte zeler a dobre premiešajte. Ochutnajte a dochuťte podľa potreby.
- Do šalátu primiešajte polovicu nakrájanej mäty a polovicu lieskových orechov. Dajte na tanier, pokvapkajte zvyšným olejom a ozdobte zvyšnou mätou a lieskovými orechmi.
Ďalšie tipy na recepty
- Krémová polievka s paštrnákom a kokosovým mliekom: Paštrnák sa v našich končinách využíva o niečo menej než mrkva alebo petržlen, no v skutočnosti ide o jemne nasladlú koreňovú zeleninu, ktorá dokáže príjemne prekvapiť chuťové bunky. A krémová polievka je dokonalým spôsobom, ako jeho potenciál naplno využiť.
- Pečená červená repa s kozím syrom: Kombinácia červenej repy a kozieho syra je známa a rokmi overená. Kým kozí syr má výraznú, jemne pikantnú chuť, červená repa je zemitá a pri pečení získa príjemnú sladkastú arómu. Výsledkom je dokonalý kontrast, ktorý sa skvelo dopĺňa.
- Ľahký mrkvový „tatarák“: Možno ste už počuli o zeleninových verziách obľúbeného tataráku. Ide o skvelý spôsob, ako si dopriať „tatarákovú“ chuť, no zároveň si držať ľahšiu, zdravšiu líniu. V prípade mrkvy je dôležité ju tepelne spracovať len tak, aby zostala dostatočne pevná a udržala si čo najviac živín.
- Vynikajúce placky z koreňovej zeleniny: Placky z koreňovej zeleniny patria medzi najuniverzálnejšie a najrýchlejšie jedlá, ktoré môžete pripraviť na mnoho spôsobov. Môžu slúžiť ako chutná desiata, no v spojení s omáčkou alebo šalátom ich hravo povýšite na plnohodnotný obed či večeru.
- Pečená koreňová zelenina s bryndzou: Túto chutnú zeleninku si môžeme pripraviť napríklad ako zdravú prílohu, ale aj ako samostatné jedlo. Koreňová zelenina dobre zasýti, zahreje organizmus a na ľahkú zimnú večeru je ako stvorená. Je tiež lacná, dobre dostupná a typická pre našu zemepisnú šírku. Obsahuje veľa dobrých živín pre naše telo a dajú sa z nej pripraviť rôzne chutné jedlá. So štipkou fantázie a skombinovaním netradičných surovín dostaneme úplne nové chute a vytvoríme fantastické zdravé jedlo.
Pečená koreňová zelenina
Pečená koreňová zelenina patrí medzi najobľúbenejšie zdravé prílohy. Jej výnimočnosť spočíva nielen v jednoduchej príprave, ale aj v jedinečnej kombinácii sladkastej chuti a bohatej výživovej hodnoty. Tento spôsob úpravy umožňuje zelenine zachovať si svoju prirodzenú chuť a zároveň získať lahodnú chrumkavú textúru. Vďaka svojej univerzálnosti sa pečená koreňová zelenina hodí k rôznym jedlám, od mäsa cez ryby až po vegetariánske pokrmy.
Koreňová zelenina má vysoké výživové hodnoty a obsahuje množstvo vlákniny, vitamínov a minerálov. Mrkva, petržlen, zeler, paštrnák či repa sú bohaté na vitamín C, draslík, železo a antioxidanty, ktoré podporujú zdravie organizmu. Pri pečení sa ich prirodzená sladkosť zvýrazňuje, a preto sú mimoriadne chutnou alternatívou k bežným prílohám. Pečená zelenina sa pripravuje jednoducho a dá sa ochutiť na množstvo spôsobov.
Príprava tejto prílohy je mimoriadne jednoduchá. Najskôr treba koreňovú zeleninu dôkladne umyť a ošúpať. Následne zeleninu nakrájajte na rovnako veľké kúsky, aby sa piekla rovnomerne. Ochutenie zvýrazní chuť zeleniny. Stačí ju jemne pokvapkať olivovým olejom a dochutiť soľou, čiernym korením a sušenými bylinkami, použite napr. tymian, rozmarín alebo oregano. Ak máte radi výraznejšie chute, môžete pridať cesnak, papriku, rímsku rascu či zázvor. Preferujete sladko-kyslé chute? Pridajte k zelenine med alebo javorový sirup s trochou balzamikového octu. Takto pripravenú zeleninu rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie. Dbajte na to, aby kúsky zeleniny neležali príliš blízko seba, chceme, aby sa zelenina piekla, nie dusila. Pečte ju pri teplote 200 °C približne 25 až 35 minút.
Jednou z výhod pečenej koreňovej zeleniny je možnosť experimentovania s rôznymi kombináciami. Mrkva a paštrnák spolu vytvárajú sladkú a jemnú chuť, ktorú výborne dopĺňa štipka škorice alebo muškátového orieška. Repa v kombinácii s balzamikovým octom a kozím syrom zas ponúka lahodné spojenie sladkosti a kyslosti. Ak pridáte k zeleru a petržlenu zázvor a cesnak, získate pikantnú a aromatickú prílohu.
Pečená koreňová zelenina nemusí na tanieri skončiť len ako príloha, ale je aj plnohodnotnou súčasťou hlavného jedla. Stačí ju doplniť o strukoviny, ako sú šošovica či cícer, a posypať feta syrom alebo opečenými semienkami. Ak pripravujete vegetariánske menu, môžete ju podávať s kuskusom, quinou alebo použiť ako základ do teplých šalátov.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Recept na pečenú koreňovú zeleninu s bryndzou
Suroviny:
- Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, bataty, zemiaky)
- Olivový olej
- Koreniny (podľa chuti, napr. kurkuma, garam masala, korenie piatich vôní)
- Bryndza
- Čerstvá cibuľka
Postup:
- Zeleninu umyjeme a ošúpeme. Batat a 1 zemiak necháme v šupke.
- Zeleninu nakrájame na zhruba rovnaké kusy - pásiky alebo krížalky.
- V malej mištičke zmiešame všetky koreniny.
- Všetko dobre zmiešame a nasypeme na zeleninu.
- Pridáme asi 4 lyžice olivového oleja a rukami premiešame, aby sa zmes dostala na všetky kúsky.
- Zeleninu dáme na plech a vložíme do rúry vyhriatej na 220°C.
- Pečieme cca 45 minút.
- Upečenú zeleninu podávame s rozdrobenou bryndzou, prípadne aj s čerstvou cibuľkou.
Charakteristika vybraných druhov koreňovej zeleniny
Mrkva (Daucus carota)
Mrkva je populárna koreňová zelenina s mnohými zdravotnými výhodami. Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A. V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle. Úžitková hodnota je 54-63 %. Podľa dĺžky vegetácie rozoznávame mrkvy s krátkym vegetačným obdobím, tzv.
Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu.
Obsahuje veľa beta-karoténu, ktorý sa v organizme mení na vitamín A, dôležitý pre zrak a zdravú pokožku. Mrkva tiež obsahuje vlákninu, ktorá je prospešná pre tráviaci systém. Okrem toho obsahuje vitamíny C, K a B, a minerály ako draslík a množstvo antioxidantov. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom v tele - znižuje pravdepodobnosť rakoviny, chráni pred oxidačným stresom. Mrkva je veľmi cenná zelenina, ktorú môžeme konzumovať denne surovú či vo varenom stave. Práve varená mrkva obsahuje viac beta-karoténu ako surová. Nie všetky potraviny sú výživnejšie, keď sa konzumujú v surovom stave.
Petržlen (Petroselinum hortense)
Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka. Úžitková hodnota semena je 45 - 76 %. 1 gram obsahuje 790 - 880. Klíčivosť si udržuje 3 - 4 roky. Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy. Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny.
Zeler
Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov. Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby. Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca. Na m2 potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu. Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu.
Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko.
Paštrnák (Pastinaca sativa)
Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Úžitková hodnota je 57 % a 1 g obsahuje 180 - 200 semien. Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m2 vysievame asi 0,6 - 1 gram semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Pri riedkej sejbe nemusíme ani jednotiť. Zber závisí od účelu, na ktorý sa má paštrnák použiť. Pre priamy konzum môžeme zberať už v septembri, pre uskladňovanie zberáme čo najneskoršie.
Repa červená (Beta vulgaris)
Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Úžitková hodnota je 67,9 % a v 1 g je asi 40 - 90 semien. Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny. Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na m2 sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Repu červenú zberáme podľa možnosti za suchého počasia v októbri a tak, že repy vytrhávame, zhadzujeme na kopy, vňať odrežeme, očistime a roztriedime do debien podľa veľkosti.
Reďkovka (Raphanus sativus)
Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Úžitková hodnota je 78,2 % a 1 gram obsahuje 100 - 150 semien. Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 - 1,5 g semena. Za vegetácie plečkujeme, okopávame a čo najskôr vyjednotíme.
#