Ak by sme sa pozreli na mapku sveta, kde všade sa Portugalci počas svojej histórie vyskytovali, prst na mape by nás zaviedol od západného pobrežia Afriky až na brehy Indie. Portugalci ovládli obchod v Indickom oceáne a dostali sa do Brazílie, ale aj na pobrežie Kanady. V Severnom Atlantiku lovili tresku. Portugalská kuchyňa je ovplyvnená najmä vekom objavov, počas ktorého portugalskí objavitelia zakladali obchodné cesty a kolónie po celom svete, a tak priniesli do svojej gastronómie nové prísady a chute. Koreniny z Ázie, exotické ovocie z Afriky, alebo čili papričky z Ameriky obohatili miestne tradičné jedlá. Ako pravý námorný národ, Portugalci milujú oceán. Vždy boli dobrými rybármi a v konzumácii rýb sa nedajú zahanbiť.
Strava na lodiach bola obmedzená, často jednotvárna a zďaleka nepostačovala na pokrytie všetkých výživových potrieb. Jedálny lístok námorníkov v 15. storočí nebol žiadnym gurmánskym zážitkom, ale skôr bojom o prežitie. Títo muži však napriek drsným podmienkam a jednotvárnemu jedlu prekonali oceány a objavili nové svety.
Raňajky: Skromný začiatok dňa
Ráno na lodi nezačínalo vôňou čerstvej kávy ani horúcich bochníkov chleba. Námorníci zväčša začínali deň jednoduchým jedlom - namočeným suchárom v slanej vode, prípadne v slabom pive. Pivo bolo na lodiach bežné, pretože vydržalo dlhšie ako voda, ktorá sa rýchlo kazila. Ak mali šťastie, mohli si prilepšiť kúskom soleného mäsa alebo syra.
Obed: Skutočná skúška žalúdka
Hlavným chodom dňa bolo varené jedlo, ale žiadne kulinárske zázraky sa nekonali. Základom bol opäť suchár - tvrdý ako kameň, plný červov, no pre námorníkov nevyhnutný. Často ho museli rozdrviť a namočiť do vody alebo polievky, aby bol vôbec požívateľný.
Mäso sa konzumovalo výhradne solené alebo sušené, aby vydržalo dlhé mesiace na mori. Najčastejšie to bolo hovädzie alebo bravčové mäso, ktoré malo skôr konzistenciu kože než šťavnatého steaku. Portugalským moreplavcom dobre padla i Bacalhau, teda sušená presolená treska, ktorá im vydržala dlhé mesiace plavby. Doteraz ju milujú všetci Portugalci.
Prečítajte si tiež: Pizza Púchov – ponuka
Večera: Hlad je najlepší kuchár
Večer sa námorníci museli uspokojiť s jednoduchou kašou z ovsených vločiek alebo opäť so suchármi a trochou syra. Ak loď viezla nejaké zásoby čerstvej zeleniny, vydržali len pár dní po vyplávaní. Následne zostávali len nakladané alebo sušené varianty, ktoré boli zdrojom vitamínov, no ich chuť bola diskutabilná.
Pitie: Voda, ktorá zabíjala
Najväčším problémom bolo pitie. Sladká voda sa rýchlo kazila a stala sa takmer nepožívateľnou. Preto námorníci pili hlavne pivo alebo riedenejší rum, ktorý pomáhal konzervovať vodu a zároveň zlepšoval náladu na palube. Na dlhších plavbách sa občas vyskytol aj slabý vínny ocot, ktorý slúžil na dezinfekciu vody.
Skorbut: Neviditeľný nepriateľ
Najväčším zabijakom námorníkov nebol hlad, ale skorbut - ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu C. Bez čerstvého ovocia a zeleniny sa telá námorníkov postupne vyčerpávali, zuby im vypadávali, rany sa nehojili a smrť bola nevyhnutná. Kapitáni sa snažili tomuto nešťastiu predísť zaradením citrusov, no tie boli vzácnym luxusom.
Príklad z výpravy Fernanda de Magalhaesa
Kronikár výpravy Fernanda de Magalhaesa 28. novembra 1520 napísal: "Jedli sme sucháre, vlastne už prach s červami zmiešaný a vodu žltú, až zhnitú sme pili mnoho dní, a taktiež hovädziu kožu sme jedli, ktorá bola podložená pod rahnami…" Keď pri brehoch južnej Ameriky objavili tučniakov, padli im nesmierne vhod a skončili po prvý krát na tanieroch Európanov.
Riešenie skorbutu
Dávni moreplavci vďaka jednostrannej strave zdravotne trpeli. Krvácali im ďasná, vypadávali zuby, boli malátni, tvorili sa im modriny, boleli ich svaly a kĺby. Všetko boli príznaky skorbut. Dôsledok dlhodobého nedostatku vitamínu C. Príznaky lékari poznali, len nevedeli, ako pacientov vyliečiť. Nikomu nenapadlo, že riešenie je pomerne jednoduché. Prišiel na neho až v polovici 18. storočia anglický lodný lekár James Lind, ktorý dvanástim námorníkom trpiacim skorbutom naordinoval podobnú stravu, pričom časť chorých naviac dostávala jablčné víno, časť ocot a časť južné ovocie. Uzdravili sa však iba tí, ćo jedli ovocie. Denne stačili dva pomaranče a jeden citrón. James Cook dával svojim námorníkom kyslú kapustu s rovnaným efektom.
Prečítajte si tiež: Preskúmajte menu Pizza Palma
Záver: Strava hodná hrdinov
Jedálny lístok námorníkov v 15. storočí nebol žiadnym gurmánskym zážitkom, ale skôr bojom o prežitie. Títo muži však napriek drsným podmienkam a jednotvárnemu jedlu prekonali oceány a objavili nové svety.
Zmena v 19. storočí
V polovici 19. storočia mnoho lodí smerovalo do Ameriky. Aj keď v roku 1848 lodným spoločnostiam nariadili zabezpečiť pre cestujúcich jedlo a nápoje, veľmi sa nevyznamenali. Lodný jedálniček pozostával podľa spomienok vysťahovalcov z horkej rannej kávy, na obed bol kúsok hovädzieho mäsa, veľmi slaného a napoly zhnitého, k tomu trošku hrachu alebo fazule a večer pár kvapiek horúceho slabého čaju. Na osem dní plavby mali na hlavu prídel kilo a pol čierneho sušeného chleba z otrúb a piesku a kilo bieleho chleba z polovice plesnivého.
Prečítajte si tiež: Reštaurácie a jedálne lístky v Považskej Bystrici